Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 380/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného AKSK, s.r.o., Námestie SNP 15, Banská Bystrica, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 25. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa , podľa a Listiny základných práv a slobôd, podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa a 3, a Charty základných práv Európskej únie a podľa a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením krajského súdu o nariadení neodkladného opatrenia označeným v záhlaví. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia (verejne dostupného na https://www.justice.gov.sk) a vlastnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (, ) vyplýva, že sťažovateľ je otcom maloletých a Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. z 15. júla 2021 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 17. decembra 2021 boli maloleté zverené do osobnej starostlivosti matky a bol (vrátane adaptačného obdobia) upravený styk sťažovateľa s maloletými počas kalendárneho roka aj počas prázdnin a sviatkov.

3. Na Okresnom súde Námestovo prebieha pod sp. zn. konanie o návrhu sťažovateľa na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti alebo do jeho osobnej starostlivosti. V priebehu tohto konania bol upravený styk sťažovateľa s maloletou do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením z 29. mája 2024 tak, že má prebiehať za prítomnosti matky a pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 10. septembra 2024.

4. Sťažovateľove návrhy na nariadenie výkonu citovaného rozsudku, resp. uznesenia boli zamietnuté uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. z 13. apríla 2021 a uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. októbra 2024 (potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. zo 7. mája 2025). O ďalšom návrhu na výkon rozsudku (vo vzťahu k maloletej okresný súd koná pod sp. zn. .

5. Okresný súd vo veci samej (o návrhu na zverenie maloletých do striedavej, resp. výlučnej osobnej starostlivosti sťažovateľa) rozhodol rozsudkom zo 17. februára 2025 tak, že návrh sťažovateľa zamietol a zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín v spojení s rozsudkom krajského súdu (pozri bod 2) v časti úpravy styku sťažovateľa s maloletou tak, že má v špecifikovanom rozsahu prebiehať za účasti tretieho subjektu a za prítomnosti matky a zmenil ho aj v časti úpravy styku sťažovateľa s maloletou v špecifikovanom rozsahu (s prespávaním). Proti rozsudku podali odvolania sťažovateľ aj matka maloletých.

6. Matka v rámci repliky k vyjadreniu sťažovateľa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol styk maloletých so sťažovateľom upravený tak, že by prebiehal za prítomnosti matky a psychológa Centra pre rodiny a deti.

7. Krajský súd tomuto návrhu vyhovel a napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je sťažovateľ oprávnený stretávať sa s maloletými v Centre pre deti a rodiny za prítomnosti matky a psychológa každý štvrtok v párnom týždni od 15.00 do 17.00 h do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že k styku dlhodobo nedochádza z dôvodu odmietania kontaktu maloletými pre pocity ohrozenia z reakcií sťažovateľa a potrebu bezpečia. Uvedené poznatky boli síce získané bez ingerencie sťažovateľa, no krajský súd ich vnímal v kontexte jeho vyjadrení v rámci súdom nariadenej psychologickej intervencie (popieranie problémov maloletých a pocitu spiknutia proti nemu). Pri ich vyhodnocovaní prihliadol aj na závery znaleckého posudku č. 9/2024 (patológia osobnosti sťažovateľa a jej vplyv na výchovu a starostlivosť). Najlepší záujem maloletých vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia, no podľa krajského súdu je potrebné rešpektovať ich odmietanie, ak vyplýva z objektívnych a racionálnych dôvodov. Overenie týchto dôvodov si vyžaduje odborné posúdenie, ktoré však presahuje rámec rozhodovania o neodkladnom opatrení. Najlepší záujem maloletých preto vyžaduje vytvorenie podmienok na bezpečné a postupné obnovovanie ich vzťahu so sťažovateľom. Ten bude svojou účasťou môcť preukázať, že mu skutočne záleží na blahu maloletých, nielen na striktne formalizovanom výkone jeho rodičovských práv. Krajský súd zároveň matke uložil povinnosť maloleté na styk riadne pripraviť (aj po psychologickej stránke).

II. Argumentácia sťažovateľa

8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že krajský súd nariadením neodkladného opatrenia výrazne obmedzil jeho právo stretávať sa s maloletými oproti stavu založenému právoplatným rozsudkom. Už samotná skutočnosť, že o návrhu matky rozhodol až po piatich mesiacoch, podľa sťažovateľa vylučuje existenciu stavu, ktorý neznesie odklad. Počas tohto obdobia ho nevyzval na vyjadrenie, o návrhu sa sťažovateľ dozvedel nahliadnutím do elektronického súdneho spisu. Krajský súd mal namiesto toho rozhodnúť o odvolaní podanom vo veci samej. Zároveň tento svoj postup nijakým spôsobom nezdôvodnil.

9. Krajský súd sa v odôvodnení nevenoval skutočnosti, že k vydaniu neodkladného opatrenia v rámci odvolacieho konania podľa (ďalej len „“) by mala dochádzať len výnimočne (ultima ratio). Navyše, ak sťažovateľ nemá proti takémuto rozhodnutiu k dispozícii riadny opravný prostriedok.

10. Podľa sťažovateľa krajský súd nevykonal dokazovanie, ale vychádzal výlučne z tvrdení matky a dokladov ňou predložených (ktoré boli zadovážené bez jeho účasti) a navyše ich posúdil svojvoľne a v rozpore s dokazovaním vykonaným vo veci samej. Pri rozhodovaní nezohľadnil názor sťažovateľa ani kolízneho opatrovníka bez toho, aby uviedol prečo. Zároveň uvádza, že krajský súd v rozpore s judikátom najvyššieho súdu posúdil odlišne skutkový stav veci.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

11. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie týkajúce sa jeho styku s maloletými. Sťažovateľ spochybňuje samotné vydanie napadnutého uznesenia, resp. nedostatočné zdôvodnenie procesných podmienok na jeho vydanie, ako aj skutkové posúdenie rodinnej situácie krajským súdom.

12. Ústavný súd pristupuje k preskúmavaniu sťažností namietajúcich porušenie práv neodkladným opatrením zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého spravidla nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú či zrušujú neodkladné opatrenia. A to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom. Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o vydaní neodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie, resp. zrušenie pristupuje len za celkom výnimočných okolností, a to za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (porovnaj , ).

13. Aj v konaní o návrhu na vydanie či zrušenie neodkladného opatrenia však musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné

rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

14. V naznačených mantineloch ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia a posúdeniu námietok sťažovateľa.

15. Podľa názoru ústavného súdu z odôvodnenia uznesenia je dostatočne zrejmé, že krajský súd svoju príslušnosť na vydanie neodkladného opatrenia v rámci odvolacieho konania vyvodil z .

16. Ústavný súd nevníma aplikáciu tohto ustanovenia ako a priori problematickú, keďže samotný zákon prostredníctvom citovaného ustanovenia aprobuje elimináciu jednej inštancie súdneho konania, keď zakotvuje príslušnosť odvolacieho súdu na rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie, ktorý bol podaný počas odvolacieho konania (porovnaj ). Moment podania návrhu nebol vo veci sporný.

17. Splnenie podmienok na jeho vydanie, teda potrebu bezodkladne upraviť pomery (podľa ), ako aj skutočnosť, že to vyžaduje verejný záujem (podľa ), krajský súd založil na zistení, že je ohrozený záujem maloletých. Podľa krajského súdu v najlepšom záujme maloletých [zohľadňujúc ochranu dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa v zmysle ) a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou podľa ods. e) ] nie je nútený výkon v januári 2022 právoplatného rozhodnutia o styku sťažovateľa s maloletými (zjednodušene povedané každý druhý víkend bez prítomnosti matky). Tento názor odôvodnil potrebou rešpektovať prípadné odmietanie styku zo strany maloletých založené na objektívnych dôvodoch, správaní rodiča, ktoré u nich vyvoláva strach a nedôveru (čo bude nevyhnutné odborne posúdiť v konaní vo veci samej). Pocity ohrozenia maloletých mal osvedčené zo správy Inštitútu pre jednotlivca, pár a rodinu, o. z. z 27. októbra 2025 (bod 21 uznesenia) a správ a vyšetrení Psychologického klinického pracoviska (bod 20 uznesenia) predložených matkou. Posúdil ich v kontexte vyjadrení sťažovateľa v rámci súdom nariadeného odborného poradenstva (bližšie v bode 22 uznesenia) a znaleckého posudku č. 9/2024 (bod 24 uznesenia), teda podkladov získaných za účasti sťažovateľa (pozn.). Z odôvodnenia možno vyvodiť odlišný názor na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany kolízneho opatrovníka (body 7 a 9 uznesenia), ktorý zdôrazňoval, že nedochádza k pokojnému odovzdávaniu maloletých ani k rešpektovaniu právoplatného rozsudku, a Centra pre deti a rodiny (bod 8 uznesenia).

18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že k realizácii styku dlhodobo nedochádza, krajský súd rozhodol, že nariadenie neodkladného opatrenia a úprava styku v danej forme (v bezpečnom odbornom prostredí za prítomnosti matky) (ktoré navrhovalo Centrum pre deti a rodinu a Inštitút pre jednotlivca, pár a rodinu, o. z., pozn.) je nevyhnutné, keďže predstavuje jediný spôsob ako zaistiť ochranu maloletých a zároveň vytvoriť priestor na postupnú obnovu rodinných vzťahov do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

19. K získavaniu podkladov na rozhodnutie o neodkladnom opatrení možno dodať, že ústavný súd akceptuje určité zníženie nárokov na dostatočnosť zistenia skutkového stavu a obsiahlosť právnej

argumentácie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je odôvodnené potrebou rýchleho rozhodnutia o nich na účely účinnej dočasnej úpravy pomerov. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení totiž nie je priestor na vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia (porovnaj ).

20. Súd posudzuje splnenie podmienok na základe osvedčenia skutočností uvedených v návrhu. Proces osvedčenia nepredstavuje plnohodnotné dokazovanie. Osvedčenie treba vnímať ako primerané zistenie relevantných skutočností umožňujúce rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia.

21. Zároveň ústavný súd pripomína, že princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je najvýznamnejším princípom celého rodinného práva a všetky ostatné princípy sú od neho odvodené a musia s ním byť v súlade. Ide o principiálne východisko celého právneho postavenia maloletého dieťaťa a jeho ochrany.

22. Podľa názoru ústavného súdu tak závery krajského súdu nemožno považovať za ústavne neudržateľné. Krajský súd, neodkloniac sa od už uvedených východísk, dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie upravujúce styk, i dôvody, ktoré ho viedli ku konkrétnej forme tejto dočasnej úpravy.

23. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že krajský súd ho nevyzval na vyjadrenie k návrhu matky, z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že sťažovateľ sa k návrhu vyjadril, tvrdil jej nepriaznivý vplyv na neochotu maloletých stretávať sa s ním a narušenie emočných väzieb medzi nimi, ako aj prezentovanie jednostranných a skreslených informácií odborníkom, ktorých správy následne predložila súdu. Krajskému súdu vytýka, že sa s jeho argumentáciou nevysporiadal. Rovnako namieta, že krajský súd nezohľadnil ani názor kolízneho opatrovníka.

24. Vzhľadom na dočasný účinok napadnutého uznesenia (porovnaj bod 12 tohto uznesenia) a svoj rezervovaný prístup k súdnym rozhodnutiam v rodinnoprávnych veciach (porovnaj napr. ) ústavný súd považuje pre záver o jeho ústavnej udržateľnosti za dostatočné, že krajský súd uznal, že odborné posúdenie dôvodov odmietania styku maloletými presahuje rámec rozhodovania o neodkladnom opatrení (z čoho možno usudzovať, že bude predmetom konania vo veci samej). Vykonanie znaleckého dokazovania z odboru klinickej psychológie na účel zistenia vzťahu detí k rodičom, psychického stavu a schopností oboch rodičov, a to pre potreby úpravy styku s rodičmi, prípadnej zmeny osobnej starostlivosti, navrhol vo svojom vyjadrení kolízny opatrovník. Ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že krajský súd hodnotil odborné závery predložené sťažovateľkou v kontexte so zisteniami vyplývajúcimi z podkladov získaných za účasti sťažovateľa. V neposlednom rade krajský súd druhým výrokom napadnutého uznesenia uložil matke povinnosť maloleté na styk riadne pripraviť, teda pozitívne na ne vplývať na účel dosiahnutia pokroku v zistenej rodinnej situácii.

25. Na uvedenom nič vecne nemení ani námietka týkajúca sa dĺžky rozhodovania krajského súdu o návrhu, ani údajný rozpor s judikátom najvyššieho súdu týkajúcim sa odlišnej procesnej situácie (rozhodovania krajského súdu o odvolaní vo veci samej).

26. V závere ústavný súd dodáva, že krajský súd síce formálne neodkladným opatrením zúžil rozsah výkonu práv sťažovateľa na styk s maloletými oproti rozsudku právoplatnému v roku 2022, no sám sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že ním preferovaný styk (v zmysle právoplatného rozsudku) neprebieha s maloletou jeden rok a s maloletou tri roky. Pritom sťažovateľ inicioval trikrát nútený výkon tohto rozsudku. Okrem toho vo vzťahu k maloletej bol styk upravený odlišne (oproti právoplatnému rozsudku), teda za prítomnosti matky a pracovníka úradu, aj neodkladným opatrením okresného súdu z 29. mája 2024 a aj neprávoplatným rozsudkom okresného súdu vo veci samej. V neposlednom rade z bodu 7 uznesenia vyplýva, že styk s maloletou sa od júla 2025 nerealizoval v dôsledku rozhodnutia sťažovateľa nevyužívať styk v zmysle neodkladného opatrenia okresného súdu (v prostredí úradu za prítomnosti matky), obdobný záver vyplýva aj zo správy zo súdom stanoveného odborného poradenstva. Vecne tak nariadením neodkladného opatrenia v prípade, ak by bol sťažovateľ ochotný akceptovať ním stanovenú formu, k obmedzeniu jeho styku s maloletou s ktorou sa nestretáva od júla 2025 a javí sa, že na základe vlastného rozhodnutia, nedôjde.

27. Následkom napadnutého uznesenia je nemožnosť domáhať sa prípadného výkonu právoplatného rozsudku ani vo vzťahu k maloletej , a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda o sťažovateľovom návrhu na zmenu úpravy pomerov. Už krajský súd pritom (v bode 28 uznesenia) načrtol otázku, či sťažovateľovi ide o blaho maloletých alebo o striktne formalizovaný výkon jeho rodičovských práv. Už z predchádzajúcich častí tohto uznesenia vyplýva, že ústavný súd nespochybňuje význam princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý v okolnostiach veci uprednostnil aj krajský súd v napadnutom uznesení.

28. Ústavný súd nezistil, že by výklad a závery krajského súdu v napadnutom uznesení boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Teda v ňom nevzhliada exces vyžadujúci si prípadný zásah z jeho strany.

29. Výhrady sťažovateľa ústavný súd vníma, avšak okolnosti veci vrátane tých, ktoré sú dôležité pre posúdenie toho, čo je v záujme maloletých, by mali byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, čo naznačil aj krajský súd. V tomto smere nemôže nahrádzať právomoc všeobecných súdov, pretože jeho úlohou nie je nanovo vyhodnocovať skutkové a právne okolnosti prípadu a nahradiť závery všeobecných súdov svojím vlastným názorom, ale presvedčiť sa, že závery všeobecných súdov nie sú prejavom svojvôle, ktorá by mohla mať za následok porušenie práv sťažovateľa, k čomu v okolnostiach danej veci nedošlo (porovnaj ).

30. Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti k záveru, že medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom namietaných práv sťažovateľa neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

31. Uvedené platí nielen vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie, ale aj vo vzťahu k ostatným v bode 1 tohto uznesenia označeným právam z dôvodu, že ich porušenie sťažovateľ nenamietal z iných špecifických dôvodov.

32. Z dôvodu procesnej ekonómie ústavný súd nepristúpil k výzve na odstránenie nedostatku ústavnej sťažnosti, ku ktorej nebola pripojená kópia napadnutého uznesenia ( ), ale oboznámil sa s ním prostredníctvom verejne dostupnej webovej stránky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu