Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 377/2026
PDF · 191.57 KB
No categories available
I. ÚS 377/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , právne zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynkom, advokátom, Štúrova 43, Nitra, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/9/2025 z 25. novembra 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným rozsudkom najvyššieho správneho súdu o zamietnutí kasačnej sťažnosti, ktoré navrhuje zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne žiada nahradiť trovy konania.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ mal v konaní vedenom Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/4/2024 procesné postavenie žalobcu v pozícii zainteresovanej verejnosti. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí, ktorými došlo k vydaniu stavebného povolenia na vybudovanie stavby „Logistický park Nitra – Hala DC2.“ – Strategický park Nitra (ďalej len „povoľovaná stavba“) v prospech ďalšieho účastníka konania 1 ako stavebníka.
3. Rozsudkom z 28. novembra 2024 správny súd – vychádzajúci zo záväzného právneho názoru kasačného súdu sp. zn. 7Svk/13/2022 – žalobu zamietol a v časti trov konania ich náhradu priznal len ďalším účastníkom v 1., 2. a 3. rade. Proti rozsudku správneho súdu sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom v merite veci odmietol
ako nedôvodnú podľa § 461 Správneho súdneho poriadku a v časti výroku o trovách konania ďalších účastníkov v 1. až 3. rade zrušil rozsudok správneho súdu pre nedostatok dôvodov a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
4. Najvyšší správny súd v zhode so správnym súdom v konfrontácii s kasačnými námietkami uviedol, že povoľovaná stavba nie je významnou investíciou (tou je podľa obsahu osvedčenia z 13. a 22. júla 2015 stavba „Vybudovanie strategického parku“), preto stavebným úradom nemal byť podľa § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) okresný úrad v sídle kraja. S poukazom na § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že ak je určené určité územie, kde sa má vybudovať strategický park, a príprava tohto územia je uznaná za významnú investíciu, nie je potrebné územné rozhodnutie nielen pre stavby, ktoré sú súčasťou tejto prípravy územia, ale ani pre žiadnu stavbu, ktorá bude v strategickom parku umiestnená, aj to aj keď takáto stavba sama osebe nie je uznaná za významnú investíciu. Na námietku, že neboli právoplatne posúdené vplyvy na životné prostredie, dospel k záveru, že dátum podania žiadosti o stavebné povolenie 27. marca 2017 leží až po dátume nadobudnutia právoplatnosti (20. februára 2017) rozhodnutia zo zisťovacieho konania z 8. novembra 2016, ktorého predmetom bol park, v ktorom mala byť hala DC2.
II. Argumentácia sťažovateľa
5. Sťažovateľ sa so závermi najvyššieho správneho súdu v napadnutom rozsudku nestotožňuje a posúdenie v ňom obsiahnuté považuje za také, ktoré porušuje ním označené základné práva podľa ústavy a dohovoru.
6. Sťažovateľ zotrváva na názore, že ak je povoľovaná stavba súčasťou významnej investície, príslušným stavebným úradom v prvom stupni je Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky a odvolacím orgánom je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Namieta názor najvyššieho správneho súdu, že povoľovaná stavba nemá charakter významnej investície. Súčasne argumentuje tak, že ak povoľovaná stavba nie je súčasťou významnej investície, o to viac je nutné, aby pred stavebným konaním prebehlo územné konanie, a nie postupovať podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Namietal tiež, že strategický park nebol vôbec posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o zámere „Automotive Nitra Project“ bolo právoplatné až 28. decembra 2015, a preto stavebník nemohol zákonne podať žiadosť o stavebné povolenie. Pritom ďalší účastník konania v 1. rade v zámere navrhovanej činnosti uviedol informáciu, že ďalším konaním po zisťovacom konaní bude územné konanie. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania týkajúce sa povoľovanej stavby nadobudlo právoplatnosť až 20. februára 2017.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Keďže je sťažovateľ zastúpený advokátom, ústavný súd prirodzene očakával formálne bezchybné podanie so zodpovedajúcou ústavnoprávnou argumentáciou. Namiesto toho bola ústavnému súdu predostretá zmätočne koncipovaná ústavná sťažnosť spĺňajúca len minimálne požiadavky kladené
na odôvodnenie. Opis skutkových a právnych dôvodov je nekonzistentný, nejasný a neposkytujúci celistvý úsudok o tom, v čom spočíva porušenie základných práv sťažovateľa, zväčša vyjadrujúci len nespokojnosť a nesúhlas s vyhodnotením uplatnených kasačných dôvodov. Konkrétne ide o námietku vecnej nepríslušnosti vo veci rozhodujúcich správnych orgánov, nesplnenia podmienok na postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona (chýbajúce územné rozhodnutie) a absencie zisťovacieho konania vo vzťahu k samotnému strategickému parku z hľadiska vplyvov na životné prostredie.
8. Tieto predložené otázky boli opakovane zodpovedané správnymi súdmi (ako na to poukazoval v napadnutom rozhodnutí najvyšší správny súd), ale aj ústavným súdom, na ktorý sa sťažovateľ od roku 2017 obrátil viacerými ústavnými sťažnosťami. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že právne závery správnych súdov vo vzťahu k týmto námietkam nie sú svojvoľné ani arbitrárne (pozri napríklad II. ÚS 521/2021, I. ÚS 333/2022, IV. ÚS 487/2022, II. ÚS 485/2022, I. ÚS 407/2024, III. ÚS 113/2025, II. ÚS 121/2025 a ďalšie), a preto boli ústavné sťažnosti sťažovateľa odmietnuté ako zjavne neopodstatnené podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Keďže sťažovateľ podal predmetnú ústavnú sťažnosť po právoplatnosti už uvedených uznesení o jeho predchádzajúcich obdobných ústavných sťažnostiach, urobil tak opakovane už s vedomím, že aj táto môže byť odmietnutá z rovnakých dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu tých skôr podaných. Dá sa tu už do určitej miery hovoriť o bezúčelnom či zjavne bezúspešnom uplatňovaní nároku na ochranu ústavnosti (porov. Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív: Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020. s. 359.).
10. Nie je dôvod, aby sa ústavný súd odchýlil od právnych záverov, ku ktorým dospel v obdobných prípadoch. Aj v tomto prípade je toho názoru, že najvyšší správny súd – s poukazom na predošlý zrušujúci rozsudok sp. zn. 7Svk/13/2022 – dostatočne vysvetlil sťažovateľovi, že povoľovaná stavba nebola významnou investíciou, a preto (i) stavebným úradom nemal byť okresný úrad v sídle kraja a (ii) nie je potrebné územné rozhodnutie (body 12 a 13 napadnutého rozsudku). Rovnako sa vyjadril aj k námietke sťažovateľa, že samotný strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie v rámci zisťovacieho konania tak, že poukázal na rozhodnutia vydané v uvedenej veci, ktoré boli právoplatné už pred podaním žiadosti o stavebné povolenie (bod 14 napadnutého rozsudku).
11. Napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu nie je arbitrárny a je dostatočne odôvodnený, keďže zrozumiteľne a dostatočne objasňuje podstatné aspekty rámcujúce právnu vec sťažovateľa. Ústavný súd nie je oprávnený a ani povinný tieto postupy a hodnotenia správnych súdov nahrádzať a za týchto okolností nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho správneho súdu.
12. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
13. Právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania správnych orgánov a následne prieskumnej činnosti ich rozhodovania v rámci správneho súdneho konania. Rozhodovacia prax Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) týkajúca sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru vylučuje jeho aplikáciu na veci prejednávané v správnom konaní, argumentujúc tým, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci [hard core of public-authority prerogatives (porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 a 31)]. Výnimku z tejto zásady ESĽP pripúšťa len v takých veciach, kde sa správne konanie považuje za konanie trestné, čo však nie je posudzovaný prípad. Ústavný súd tak dospel k záveru, že na vec sťažovateľa nie je aplikovateľný čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2026
Miroslav Duriš predseda senátu