Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 377/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , právne zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynkom, advokátom, Štúrova 43, Nitra, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. novembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a 2 (ďalej len „“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným rozsudkom najvyššieho správneho súdu o zamietnutí kasačnej sťažnosti, ktoré navrhuje zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne žiada nahradiť trovy konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ mal v konaní vedenom Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. procesné postavenie žalobcu v pozícii zainteresovanej verejnosti. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí, ktorými došlo k vydaniu stavebného povolenia na vybudovanie stavby „Logistický park Nitra – Hala DC2.“ – Strategický park Nitra (ďalej len „povoľovaná stavba“) v prospech ďalšieho účastníka konania 1 ako stavebníka.

3. Rozsudkom z 28. novembra 2024 správny súd – vychádzajúci zo záväzného právneho názoru kasačného súdu sp. zn. – žalobu zamietol a v časti trov konania ich náhradu priznal len ďalším účastníkom v 1., 2. a 3. rade. Proti rozsudku správneho súdu sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom v merite veci odmietol

ako nedôvodnú podľa a v časti výroku o trovách konania ďalších účastníkov v 1. až 3. rade zrušil rozsudok správneho súdu pre nedostatok dôvodov a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

4. Najvyšší správny súd v zhode so správnym súdom v konfrontácii s kasačnými námietkami uviedol, že povoľovaná stavba nie je významnou investíciou (tou je podľa obsahu osvedčenia z 13. a 22. júla 2015 stavba „Vybudovanie strategického parku“), preto stavebným úradom nemal byť podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) okresný úrad v sídle kraja. S poukazom na uviedol, že ak je určené určité územie, kde sa má vybudovať strategický park, a príprava tohto územia je uznaná za významnú investíciu, nie je potrebné územné rozhodnutie nielen pre stavby, ktoré sú súčasťou tejto prípravy územia, ale ani pre žiadnu stavbu, ktorá bude v strategickom parku umiestnená, aj to aj keď takáto stavba sama osebe nie je uznaná za významnú investíciu. Na námietku, že neboli právoplatne posúdené vplyvy na životné prostredie, dospel k záveru, že dátum podania žiadosti o stavebné povolenie 27. marca 2017 leží až po dátume nadobudnutia právoplatnosti (20. februára 2017) rozhodnutia zo zisťovacieho konania z 8. novembra 2016, ktorého predmetom bol park, v ktorom mala byť hala DC2.

II. Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ sa so závermi najvyššieho správneho súdu v napadnutom rozsudku nestotožňuje a posúdenie v ňom obsiahnuté považuje za také, ktoré porušuje ním označené základné práva podľa a dohovoru.

6. Sťažovateľ zotrváva na názore, že ak je povoľovaná stavba súčasťou významnej investície, príslušným stavebným úradom v prvom stupni je Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky a odvolacím orgánom je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Namieta názor najvyššieho správneho súdu, že povoľovaná stavba nemá charakter významnej investície. Súčasne argumentuje tak, že ak povoľovaná stavba nie je súčasťou významnej investície, o to viac je nutné, aby pred stavebným konaním prebehlo územné konanie, a nie postupovať podľa . Namietal tiež, že strategický park nebol vôbec posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o zámere „Automotive Nitra Project“ bolo právoplatné až 28. decembra 2015, a preto stavebník nemohol zákonne podať žiadosť o stavebné povolenie. Pritom ďalší účastník konania v 1. rade v zámere navrhovanej činnosti uviedol informáciu, že ďalším konaním po zisťovacom konaní bude územné konanie. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania týkajúce sa povoľovanej stavby nadobudlo právoplatnosť až 20. februára 2017.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Keďže je sťažovateľ zastúpený advokátom, ústavný súd prirodzene očakával formálne bezchybné podanie so zodpovedajúcou ústavnoprávnou argumentáciou. Namiesto toho bola ústavnému súdu predostretá zmätočne koncipovaná ústavná sťažnosť spĺňajúca len minimálne požiadavky kladené

na odôvodnenie. Opis skutkových a právnych dôvodov je nekonzistentný, nejasný a neposkytujúci celistvý úsudok o tom, v čom spočíva porušenie základných práv sťažovateľa, zväčša vyjadrujúci len nespokojnosť a nesúhlas s vyhodnotením uplatnených kasačných dôvodov. Konkrétne ide o námietku vecnej nepríslušnosti vo veci rozhodujúcich správnych orgánov, nesplnenia podmienok na postup podľa (chýbajúce územné rozhodnutie) a absencie zisťovacieho konania vo vzťahu k samotnému strategickému parku z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

8. Tieto predložené otázky boli opakovane zodpovedané správnymi súdmi (ako na to poukazoval v napadnutom rozhodnutí najvyšší správny súd), ale aj ústavným súdom, na ktorý sa sťažovateľ od roku 2017 obrátil viacerými ústavnými sťažnosťami. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že právne závery správnych súdov vo vzťahu k týmto námietkam nie sú svojvoľné ani arbitrárne (pozri napríklad , , , , , , a ďalšie), a preto boli ústavné sťažnosti sťažovateľa odmietnuté ako zjavne neopodstatnené podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Keďže sťažovateľ podal predmetnú ústavnú sťažnosť po právoplatnosti už uvedených uznesení o jeho predchádzajúcich obdobných ústavných sťažnostiach, urobil tak opakovane už s vedomím, že aj táto môže byť odmietnutá z rovnakých dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu tých skôr podaných. Dá sa tu už do určitej miery hovoriť o bezúčelnom či zjavne bezúspešnom uplatňovaní nároku na ochranu ústavnosti (porov. Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív: . Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020. s. 359.).

10. Nie je dôvod, aby sa ústavný súd odchýlil od právnych záverov, ku ktorým dospel v obdobných prípadoch. Aj v tomto prípade je toho názoru, že najvyšší správny súd – s poukazom na predošlý zrušujúci rozsudok sp. zn. – dostatočne vysvetlil sťažovateľovi, že povoľovaná stavba nebola významnou investíciou, a preto (i) stavebným úradom nemal byť okresný úrad v sídle kraja a (ii) nie je potrebné územné rozhodnutie (body 12 a 13 napadnutého rozsudku). Rovnako sa vyjadril aj k námietke sťažovateľa, že samotný strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie v rámci zisťovacieho konania tak, že poukázal na rozhodnutia vydané v uvedenej veci, ktoré boli právoplatné už pred podaním žiadosti o stavebné povolenie (bod 14 napadnutého rozsudku).

11. Napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu nie je arbitrárny a je dostatočne odôvodnený, keďže zrozumiteľne a dostatočne objasňuje podstatné aspekty rámcujúce právnu vec sťažovateľa. Ústavný súd nie je oprávnený a ani povinný tieto postupy a hodnotenia správnych súdov nahrádzať a za týchto okolností nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho správneho súdu.

12. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa a 2 , odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

13. Právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania správnych orgánov a následne prieskumnej činnosti ich rozhodovania v rámci správneho súdneho konania. Rozhodovacia prax Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) týkajúca sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru vylučuje jeho aplikáciu na veci prejednávané v správnom konaní, argumentujúc tým, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci [hard core of public-authority prerogatives (porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 a 31)]. Výnimku z tejto zásady ESĽP pripúšťa len v takých veciach, kde sa správne konanie považuje za konanie trestné, čo však nie je posudzovaný prípad. Ústavný súd tak dospel k záveru, že na vec sťažovateľa nie je aplikovateľný dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu