Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 386/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Košice-okolie č. k. -9 zo 16. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“) označeným uznesením okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnej prokuratúre na ďalšie konanie. Tiež žiada finančné zadosťučinenie 900 eur a náhradu trov konania.

2. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice-okolie, odboru kriminálnej polície z 23. januára 2026 bolo podľa odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľky vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa a .

3. Podstata skutku spočívala v tom, že sťažovateľka na základe telefonického hovoru s neznámou osobou vydávajúcou sa za zástupcu spoločnosti obchodujúcej s kryptomenami a na účel prevodu 10 000 eur ako výnosu z investovania dobrovoľne sprístupnila svoj mobilný telefón, do ktorého predtým odfotografovala z oboch strán svoj občiansky preukaz. Páchateľovi sprístupnila aj svoj bankový účet, z ktorého boli následne vykonané prevody finančných prostriedkov na iné bankové účty vo výške 45 956,50 eur. Páchateľ sa tým na jej úkor obohatil a spôsobil jej škodu.

4. Podstatou rozhodnutia bol záver vyšetrovateľa, že vzniknutý následok (škoda na majetku) nastala v príčinnej súvislosti s nedodržaním základných zásad, z dôvodu hrubej nedbanlivosti a nedodržania obvyklej miery opatrnosti. Povinnosť dodržiavať obvyklú mieru opatrnosti má každý a táto povinnosť vyplýva z . Postup sťažovateľky bol mimoriadne ľahkovážny, neopatrný a neprezieravý. Sťažovateľka všetky úkony vykonávala slobodne a dobrovoľne. Pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje príčinná súvislosť medzi podvodným konaním páchateľa a spôsobením škody na cudzom majetku. Vyšetrovateľ konštatoval, že v danej veci nebola naplnená objektívna stránka trestného činu.

5. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej namietala nesprávnosť jeho postupu a rozhodnutia. Nedodržanie obvyklej miery opatrnosti nie je vymedzené v ako okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť, a preto miera opatrnosti poškodeného nemôže mať vplyv na právnu kvalifikáciu trestného činu. Tiež namietala nevykonanie všetkých dostupných dôkazov, na základe ktorých mohol vyšetrovateľ začať trestné stíhanie minimálne vo veci. Uznesenie vyšetrovateľa vyhodnotila ako nedostatočne odôvodnené pre absenciu relevantných právnych úvah o potrebe odmietnutia veci.

6. Prokurátor okresnej prokuratúry napadnutým uznesením sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Konštatoval, že sťažovateľka sama svojou zjavnou neopatrnosťou umožnila úplne neznámym osobám prístup do jej mobilného telefónu a následne k finančným prostriedkom na účte v banke. Je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradzovaná nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane vlastných práv a majetkových záujmov. V predmetom prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa , konkrétne znak spočívajúci v uvedení do omylu. Ku škode na majetku poškodenej došlo výlučne z dôvodu zjavného porušenia obvyklej miery opatrnosti.

II. Argumentácia sťažovateľky

7. Sťažovateľka namieta, že jej orgány činné v trestnom konaní odmietli poskytnúť právnu ochranu s poukazom na neopatrnosť. Obdobne ako v sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa uvádza, že prípadná neopatrnosť poškodeného nie je okolnosť vylučujúca protiprávnosť a ani nespôsobuje zánik trestnosti trestného činu. Nedostatočná opatrnosť môže mať následok len vo vzťahu k poškodenému v tom smere, že jeho nárok na náhradu škody môže byť primerane krátený. V tomto smere sa orgány činné v trestnom konaní dopustili svojvoľného výkladu a aplikácie práva a osobitne prokurátor v napadnutom uznesení celkom nepochopiteľne poskytol právnu ochranu páchateľom trestného činu. Sťažovateľka vykladá znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu a uvádza, že miera ostražitosti nie je jej definičným znakom. Poukazuje na neúplnosť vyšetrovania, ktorú namietala v sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, ktorú prokurátor prehliadol. Napadnuté uznesenie prokuratúry je arbitrárne, prokurátor sa vecou zaoberal len povrchne a sťažnosť zamietol bez náležitého zaoberania sa vecou.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniu prokuratúry o sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľky vo veci prečinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ.

9. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa , a teda aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom [ v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“)]. V prípade nesplnenia tohto postupu platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná.

10. Novelou , , boli s účinnosťou od 15. marca 2024 rozšírené oprávnenia procesných subjektov trestného konania (obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby) žiadať podľa o preskúmanie postupu orgánu činného v trestnom konaní v rámci prípravného konania nielen vo vzťahu k policajtovi vykonávajúcemu vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie, ale aj vo vzťahu k prokurátorovi vykonávajúcemu pôsobnosť dozorového prokurátora v danej trestnej veci. Od účinnosti tejto zmeny umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky obvinenému, poškodenému a zúčastnenej osobe podať žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora v prípravnom konaní podľa , ktorou sa môže domáhať odstránenia prieťahov alebo iných nedostatkov v prípravnom konaní. Iné nedostatky v prípravnom konaní pritom môžu spočívať aj v tom, že policajt alebo prokurátor nevykonal určitý procesný úkon alebo nevydal určité rozhodnutie alebo opatrenie, alebo ich, naopak, vykonal alebo vydal v rozpore so zákonom, resp. v rámci svojej právomoci dozorový prokurátor proti takému nezákonnému postupu alebo rozhodnutiu nezakročil.

11. Žiadosť o odstránenie prieťahov alebo iných nedostatkov v postupe prokurátora pri vykonávaní jeho pôsobnosti v prípravnom konaní vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry, ktorý je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Poškodený v trestnom konaní má teda právo žiadosťou podľa namietať nedostatky vo vzťahu k vykonávaniu pôsobnosti dozorového prokurátora v jeho trestnej veci, pričom v právomoci prokurátora bezprostredne nadriadenej prokuratúry je žiadosť preskúmať a jeho povinnosťou je taktiež upovedomiť žiadateľa o výsledku preskúmania žiadosti. V uvedených súvislostiach je žiadosť podľa možné hodnotiť ako právny prostriedok nápravy, ktorý je poškodenému v prípravnom trestnom konaní bezprostredne a priamo dostupný.

12. Pokiaľ ide o účinnosť uvedeného prostriedku nápravy, prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry je oprávnený a zároveň povinný preskúmať všetky skutkové a právne okolnosti relevantné z hľadiska posúdenia namietaných nedostatkov v postupe dozorového prokurátora. Ustanovenia mu síce nepriznávajú právomoc zrušiť na základe podanej žiadosti rozhodnutie dozorového prokurátora, no vzhľadom na zákonnú povinnosť orgánov prokuratúry vykonať v rozsahu svojej pôsobnosti vo verejnom záujme opatrenia na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a na vyvodenie zodpovednosti

za ich porušenie ( o prokuratúre v znení neskorších prepisov) v spojení s oprávnením nadriadeného prokurátora vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh ( zákona o prokuratúre), umožňuje žiadosť podľa poškodenému, ktorý namieta porušenie svojich práv odmietnutím veci, dosiahnuť efektívnu nápravu v podobe záväzného pokynu prokurátora bezprostredne nadriadenej prokuratúry podriadenému dozorovému prokurátorovi, ako má v danej veci postupovať. Keďže v dotknutej trestnej veci nebolo vznesené obvinenie, opätovné konanie o predmetnom totožnom skutku nie je porušením zásady ne bis in idem, ktorej trestno-procesným výrazom je prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa (vo vzťahu ku skutku a zároveň konkrétnej osobe, ktorá ho mala spáchať).

13. Sťažovateľka vo vzťahu k namietanému uzneseniu prokuratúry preto má k dispozícii účinný prostriedok nápravy priznaný zákonom na ochranu jej označených práv, ktoré nevyužila a o ktorom bol oprávnený a povinný rozhodnúť orgán verejnej moci (nadriadený prokurátor), ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu.

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky z dôvodu jej neprípustnosti podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2026

Robert Šorl

predseda senátu