Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 402/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Bond arcquisition s.r.o., Varšavská 715/36, Vinohrady, Praha 2, Česká republika, zastúpenej CORVIN LEGAL s.r.o. Skladná 1A, Košice, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. -504 z 12. januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným uznesením mestského súdu o odmietnutí návrhu na pristúpenie do konkurzného konania, ktoré navrhuje zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Obchodná spoločnosť (ďalej aj „navrhovateľka“) podala mestskému súdu návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktorý odôvodnila tým, že peňažné pohľadávky voči dlžníkovi nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej 28. októbra 2024 s (ďalej len „pôvodný postupca“). Pohľadávky pôvodného postupcu vznikli z titulu nezaplatenej odplaty za dodanie tovaru, ktoré dlžníkovi fakturoval desiatimi faktúrami (ako pohľadávky č. 1 až 10). Pôvodný postupca si svoje nároky na zaplatenie voči dlžníkovi uplatnil podanou žalobou, ktorej Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. -199 z 28. mája 2024 vyhovel.

3. Uznesením č. k. -89 z 3. februára 2025 mestský súd začal konkurzné konanie na majetok dlžníka.

4. Sťažovateľka sa návrhom z 2. decembra 2025 domáhala pristúpenia do konkurzného konania. Tvrdila, že je veriteľom časti pôvodnej pohľadávky (v rozsahu pohľadávok č. 3 až 10) voči dlžníkovi, ktorú nadobudla v poradí ďalším postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 18. augusta 2025 s navrhovateľkou

5. Napadnutým uznesením mestský súd návrh sťažovateľky na pristúpenie do konkurzného konania vedeného na majetok dlžníka odmietol analogicky podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Dospel k záveru, že sťažovateľka nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na pristúpenie do konkurzného konania z dôvodu spornosti jej pohľadávky. Za sporné mestský súd považoval, kto je veriteľom pohľadávok č. 3 – 10, ako aj to, či tieto pohľadávky vôbec ešte existujú s ohľadom na ich dlžníkom tvrdený zánik zápočtom. Zdôraznil, že účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Svoje názory podporil aj pomocou judikatúry ústavného súdu k rozhodovaniu konkurzných súdov o odmietnutí veriteľských návrhov na vyhlásenie konkurzu, ktorých podkladom boli sporné pohľadávky (, , ).

II. Argumentácia sťažovateľky

6. Sťažovateľka namieta odňatie práva byť účastníkom konkurzného konania a porušenie práva na súdnu ochranu postupom súdu, ktorý bez ďalšieho (automaticky) akceptoval spôsob a dôvody osvedčenia spornosti pohľadávky a nezaoberal sa tým, či dôvody zakladajúce údajnú spornosť pohľadávky ju aj skutočne osvedčujú. Trvá na tom, že existenciu svojej pohľadávky osvedčila do maximálnej miery, aká je vzhľadom na procesné štádium a podstatu konkurzného konania možná – predložením zmluvy o postúpení pohľadávky a v súlade s aj potvrdením audítora.

7. Poukazuje na účelovosť procesnej obrany dlžníka s ohľadom na predloženie antidatovanej zmluvy, s ktorou koreluje povinnosť súdu venovať zvýšenú pozornosť hodnovernosti tvrdení dlžníka a samotnému procesu osvedčovania spornosti pohľadávky. Zastáva názor, že pri vyhodnotení aktívnej vecnej legitimácie bolo postačujúce, aby súd aplikoval základy právnej vedy o dôsledkoch porušenia zmluvného zákazu a následne o účinkoch odstúpenia od zmluvy. Je toho názoru, že v posudzovanom prípade je spornosť pohľadávky len iluzórna, keďže vyplýva len z právnych otázok riešiteľných jednoduchým výkladom práva. Vyriešenie právnej otázky nevyžaduje rozsiahle dokazovanie a jej odstránenie nepredstavuje zásah do limitov dokazovania v rámci konkurzného konania. Podľa sťažovateľky mestský súd akceptoval spornosť pohľadávky, keď skutkový základ bol nesporný a sporné boli len právne otázky. Tým došlo k svojvoľnému rozšíreniu zákonného dôvodu neprihliadania na pohľadávku.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces ( a dohovoru) uznesením mestského súdu o odmietnutí návrhu na pristúpenie sťažovateľky

do konkurzného konania, ktoré je podľa sťažovateľky výsledkom formalistického a arbitrárneho postupu s následkom odňatia účinnej súdnej ochrany.

9. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu môžu založiť výlučne nesporné pohľadávky (bod 14), pričom z obsahu konkurzného spisu mestský súd identifikoval viacero sporných skutočností (bod 18), ktorých riešenie patrí do sporového konania (bod 19).

10. Sťažovateľka je, naopak, presvedčená, že pri vyhodnotení aktívnej vecnej legitimácie pristupujúceho veriteľa nemožno považovať pohľadávku za spornú podľa , ak tvrdená spornosť vyplýva výlučne z právnych otázok riešiteľných jednoduchým výkladom práva, ktoré nevyžaduje vykonanie rozsiahleho dokazovania. Argumentácia sťažovateľky sa sústredila v podstate na tvrdenia o spornosti výlučne právny otázok, ktoré mestský súd opomenul vyriešiť, a tým jej odňal právo byť účastníkom konkurzného konania.

11. Ústavný súd sa v danej veci pridržiava ustálenej konkurznej judikatúry všeobecných súdov, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok veriteľov. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samotného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie, čo sa týka preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta (m. m. ).

12. Z pozície ústavného súdu možno vyhodnotiť, že mestský súd vymedzil niekoľko čiastkových skutočností, v rámci ktorých sa spornosť nastolených právnych otázok prelína aj s verbalizáciou pochybností skutkového charakteru, najmä o možnom zániku pohľadávky započítaním, čo skutočne vyvoláva oprávnené pochybnosti o samotnej existencii pohľadávky. Mestským súdom identifikované skutkové a právne okolnosti vo svojej celistvosti relevantne spochybňujú existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi sťažovateľkou ako veriteľkou a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka sťažovateľky voči dlžníkovi. Prihliadajúc na uvedené aspekty, ústavný súd vníma spôsob posúdenia nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ako to v tomto prípade učinil mestský súd vo svojej argumentácii, za ústavne udržateľný.

13. Pokiaľ ide o námietky o účelovosti procesnej obrany dlžníka (vrátane argumentácie vo vzťahu k porušeniu zmluvného záväzku a účinkov odstúpenia od zmluvy), ústavný súd pripomína zákonné limity konkurzného súdu pri vedení dokazovania, ale súčasne aj existenciu iných zákonných inštitútov umožňujúcich účinnú ochranu sporných práv veriteľov. V nadväznosti na riešenie spornosti pohľadávok treba tiež zdôrazniť, že je to práve civilný (a nie konkurzný) súd, ktorý je oprávnený vykonávať dokazovanie smerujúce k zisteniu, či pohľadávka sťažovateľky voči dlžníkovi je v zmysle hmotného práva oprávnená, vrátane toho, či je argumentácia sťažovateľky o účelovom postupe dlžníka opodstatnená.

14. Ústavnému súdu ani inštitucionálne či procedurálne neprináleží takto predčasne vstupovať na pôdu právomoci všeobecného súdnictva a ad hoc vysloviť právny názor k účinkom porušenia zmluvného zákazu postúpenia pohľadávky či odstúpenia od zmluvy. Ústavný súd musí všeobecnému (civilnému) súdu poskytnúť príležitosť plne rozvinúť svoju právomoc, keďže aj tomuto súdu patrí možnosť a povinnosť poskytnúť ochranu základným právam sťažovateľom v medziach zákonom zverených kompetencií. Táto ochrana je v rámci vzťahu medzi

všeobecnými súdmi a ústavným súdom podľa princípu subsidiarity delená a postupná, nie delená a súbežná. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva a jeho právomoc nastupuje spravidla až vtedy, ak sťažovateľ pred všeobecnými súdmi vyčerpá všetky účinné prostriedky nápravy vo vzťahu ku konaniu, resp. rozhodnutiu ako celku.

15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie mestského súdu nevykazuje z ústavnoprávneho hľadiska žiadne nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladali dôvody na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa ani jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Na základe uvedených skutočností ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu