Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 378/2026
PDF · 141.92 KB
No categories available
IV. ÚS 378/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/4/2024 z 18. marca 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom správneho súdu označeným v záhlaví. Navrhuje, aby ústavný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.
2. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom s odôvodnením, že vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery nie je schopný zabezpečiť si právne zastúpenie advokátom bez neprimeraného zásahu do svojej majetkovej situácie. Nejde pritom o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, keďže ústavná sťažnosť nastoľuje otázky zásahu do práva na prístup k povolaniu, práva na súdnu ochranu, prezumpcie neviny a proporcionality rozhodovania profesijnej samosprávy.
3. Sťažovateľ sa v konaní pred správnym súdom domáhal preskúmania zákonnosti uznesenia Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „žalovaná“) sp. zn. 61/13/2023 z 30. novembra 2023, ktorým nebol zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov pre nesplnenie zákonnej podmienky bezúhonnosti a spoľahlivosti. Predmetné uznesenie žalovanej bolo postavené najmä na existencii
dvoch trestných konaní v štádiu hlavného pojednávania a jedného trestného stíhania v štádiu prípravného konania.
4. Správny súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Postup, ako aj napadnuté uznesenie žalovanej vyhodnotil ako súladné so zákonom a žalovaná pri rozhodovaní o nezapísaní sťažovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov vyvodila správne právne závery vo vzťahu k vyhodnoteniu podmienky spoľahlivosti. V rozsahu žalobných bodov správny súd v konaní predchádzajúcom vydaniu uznesenia a ani v uznesení žalovanej nezistil porušenie zákona.
II. Argumentácia sťažovateľa
5. Sťažovateľ v úvode upriamuje pozornosť na to, že ústavná sťažnosť smeruje prednostne a priamo proti rozsudku správneho súdu, nenapáda rozhodnutie kasačného súdu ani na ňom nestavia petit tejto ústavnej sťažnosti. Ak by preto ústavný súd uvažoval o odmietnutí ústavnej sťažnosti pre nevyčerpanie kasačnej sťažnosti, sťažovateľ žiada, aby uplatnil § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Táto vec napĺňa dôvody hodné osobitného zreteľa vo výnimočnej miere: ide o zásah do prístupu k povolaniu, otázku prezumpcie neviny, kontrolu profesijnej samosprávy, riziko svojvôle a problém s precedentným presahom. V súvislosti s dôvodmi osobitného zreteľa poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 104/2018 z 24. februára 2015.
6. Podľa sťažovateľa správny súd mal preskúmať nielen to, či žalovaná formálne uviedla dôvody svojho rozhodnutia, ale aj to, či tieto dôvody spĺňajú ústavný štandard zákonnosti, racionálnosti. individualizácie, predvídateľnosti a proporcionality. Spôsob, akým žalovaná a následne správny súd vyložili neurčitý právny pojem spoľahlivosť, je podľa sťažovateľa ústavne neudržateľný. Samotný opis existencie trestných konaní, ich počtu a procesného štádia ešte nepredstavuje preskúmateľné a predvídateľné kritérium nespoľahlivosti. Správny súd mal preskúmať, či z uvedených okolností možno racionálne, individualizovane a proporcionálne vyvodiť prognózu, že sťažovateľ nebude schopný čestne a svedomito plniť povinnosti advokátskeho koncipienta alebo neskôr advokáta. Bez takéhoto testu sa neurčitý právny pojem spoľahlivosť mení na priestor subjektívnej a ťažko kontrolovateľnej úvahy profesijnej samosprávy.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí vyplývajúcich z § 34 ods. 1, § 39 ods. 3, § 43 a § 123 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 55, § 124 a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
8. Ústavná sťažnosť je v rozpore s § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde podaná sťažovateľom bez zastúpenia advokátom, pričom sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom.
9. Ústavný súd podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v znení účinnom od 1. decembra 2025 môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti; to neplatí, ak je možné ustanoviť právneho zástupcu postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je v zmysle odkazu zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého o poskytnutí právnej pomoci rozhoduje Centrum právnej pomoci.
10. Ústavná sťažnosť tak nemá zákonom ustanovené náležitosti, a preto bola podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Sťažovateľ si je vedomý toho, že v konaní o ústavnej sťažnosti musí byť zastúpený advokátom. Ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom samotným ústavným súdom však už vzhľadom na novelu zákona o ústavnom súde nie je možné.
11. Ak sa sťažovateľ nachádza vo finančnej situácii, ktorá mu neumožňuje využívať existujúce právne služby, je potrebné požiadať o ustanovenie advokáta prostredníctvom Centra právnej pomoci, ktorým bol vytvorený inštitucionálny a funkčný systém slúžiaci na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi.
12. Nad rámec uvedeného ústavný súd musí poznamenať, že pri predbežnom preskúmaní ústavnej sťažnosti nevidel okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili sťažovateľovi, aby svoje námietky proti rozsudku správneho súdu uplatnil v kasačnej sťažnosti, o ktorej by rozhodol kasačný súd, a ktoré by mohli mať za následok neodmietnutie ústavnej sťažnosti ako neprípustnej (§ 132 ods. 1 druhá alternatíva zákona o ústavnom súde). O uvedenom „štandardnom“ postupe svedčí aj sťažovateľom uvádzané rozhodnutie ústavného súdu (bod 5), keď predmetom ústavného prieskumu bolo druhostupňové súdne rozhodnutie a ním uskutočnené posúdenie splnenia, resp. nesplnenia podmienky (spoločenskej) bezúhonnosti pre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov.
13. V závere teda považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že konanie o ústavnej sťažnosti nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať konanie už vedené, resp. ktoré môže alebo malo byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi verejnej moci, ktoré sú oprávnené a povinné vec preskúmať a ktoré (najmä všeobecné súdy) sú prvotnými ochrancami (okrem zákonnosti) aj ústavnosti, ako to ústavný súd vo svojej judikatúre chronicky zdôrazňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2026
Libor Duľa
predseda senátu