Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 408/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -978 z 23. apríla 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým uznesením krajského súdu č. k. -978 z 23. apríla 2026 o nevylúčení zákonnej sudkyne. Sťažovateľ navrhuje uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a uplatňuje si právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní vedenom Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. o náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 15 648 eur, ktoré vznikli počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Nové Zámky. Po pojednávaní 1. apríla 2026 doručil sťažovateľ 8. apríla 2026 námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni, ako aj ostatným sudcom okresného súdu. Odôvodnil ju tým, že v rámci nabádania k zmierlivému riešeniu sporu – mimosúdnej dohode (o ktorú sa sťažovateľ sám opakovane pokúšal a s touto snahou súdu súhlasí) zákonná sudkyňa jednoznačne vyjadrila svoj postoj k žalovanému – nemocnici, ktorá je spádovou nemocnicou pre okres Nové Zámky, že v prípade, ak bude potrebovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti, musí ísť práve do zariadenia žalovaného, pričom zároveň vyjadrila svoj postoj, že žalovaný ako nemocnica má dobré meno. Sťažovateľ zastával názor, že výrok pani sudkyne

Mgr. Anny Križanovej zakladá dôvodné podozrenie z jej zaujatosti voči žalovanému – nemocnici, ktorej lekársky personál bude na účely preukázania skutkových tvrdení žalobcu postupne vypočúvaný, pričom aj v kontexte už citovaného vyjadrenia pani sudkyne nie je vylúčené, že v prípade potreby ju v zariadení žalovaného môže ošetrovať personál, ktorý bude aj v tomto súdnom konaní vypočúvaný. V prípade, ak pani sudkyňa Mgr. Anna Križanová mala už uvedený postoj obavy z poškodenia „dobrého mena“ žalovaného od momentu, keď jej bola vec pridelená, sama mala namietať svoju zaujatosť. Sťažovateľ ďalej uviedol, že zaujatosť môže byť daná vo vzťahu k všetkým sudcom Okresného súdu Nové Zámky, ak ich spádová nemocnica pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je zariadenie žalovaného. Pre úplnosť dodal, že pôvodne bola podaná žaloba na Okresnom súde Pezinok. Na námietku miestnej nepríslušnosti Okresný súd Pezinok vec postúpil Okresnému súdu Nové Zámky, a to napriek jeho nesúhlasu.

3. Zákonná sudkyňa sa vyjadrila, že sa v predmetnej veci necíti byť zaujatá, sporové strany pozná len z pojednávaní, nemá k nim žiadny vzťah a nemá žiadny vzťah ani k prejednávanej veci.

4. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol, že Mgr. Anna Križanová nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci sťažovateľa. V odôvodnení uviedol, že z predloženej nahrávky nevyplýva, že by sudkyňa prejavila obavu o poškodenie mena nemocnice. Z jej vyjadrení je zrejmé, že sa prioritne snažila viesť strany k zmieru, čo podporuje aj fakt, že sa sama zaujímala o obsah navrhovanej dohody a vyjadrila empatiu voči zákonnej zástupkyni žalobcu. Samotný záujem o priebeh mimosúdnych rokovaní a podpora dohody medzi stranami nemôžu zakladať zaujatosť voči predmetu sporu ani k jeho účastníkom. Krajský súd po vypočutí nahrávky predloženej žalobcom, ako aj celého pojednávania konajúceho sa 1. apríla 2026 nezistil v postupe sudkyne žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z jej zaujatosti, čo potvrdzuje aj jej subjektívne vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa necíti byť zaujatá. Pokiaľ ide o výrok o možnej budúcej návšteve nemocnice, ide o objektívny fakt, keďže ide o spádové zdravotnícke zariadenie pre danú oblasť. Hypotetická úvaha o návšteve nemocnice nedosahuje takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala záver o zaujatosti zákonnej sudkyne. Časť námietky zaujatosti smerujúcu proti všetkým sudcom dotknutého súdu, ak je ich spádovou nemocnicou žalovaná, nesplnila náležitosti podľa , neobsahuje uvedenie skutočností, ktoré by mali zakladať pochybnosti o ich nezaujatosti, preto na ňu krajský súd neprihliadol.

II. Sťažnostná argumentácia

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces spočívajúce v absencii riadneho, zrozumiteľného a presvedčivého odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podľa jeho názoru neposkytuje odpovede na podstatné argumenty a vysporiadava sa s nimi len formálne. Sťažovateľ nenamietal samotnú snahu súdu o zmierlivé vyriešenie sporu. Pokiaľ sudca v spore vedenom proti zdravotníckemu zariadeniu argumentuje dobrým menom žalovaného subjektu a zároveň poukazuje na možné negatívne dôsledky ďalšieho preverovania veci orgánmi verejnej moci, ide o okolnosti, ktoré môžu u účastníka konania objektívne vyvolať pochybnosti o tom, či sudca pristupuje k obom stranám sporu objektívne. Krajský súd nevysvetlil, prečo odkaz na dobré meno žalovaného subjektu nepovažuje za relevantný z pohľadu objektívnej nestrannosti ani prečo nepovažuje za významné vyjadrenie týkajúce sa preverovania veci

prokuratúrou a orgánmi činnými v trestnom konaní. Sťažovateľ zároveň poukazuje na to, že svoju námietku neopieral o domnienky alebo subjektívne pocity, ale o konkrétny dôkaz v podobe zvukového záznamu z pojednávania. Napriek tomu z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa krajský súd obsahom predmetného dôkazu podrobne zaoberal a jednotlivé výroky sudkyne analyzoval v ich vzájomnom kontexte.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je založená na princípe subsidiarity, tzn. že ústavný súd nastupuje ako nástroj ochrany základných práv a slobôd až po vyčerpaní všetkých dostupných efektívnych prostriedkov na ochranu práv uplatniteľných v zhode zo zákonom v systéme orgánov verejnej moci.

7. Ústavný súd konštantne judikuje, že predpokladom pre záver o porušení základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v . Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru. Základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov, pretože konanie je v štádiu na súde prvej inštancie.

8. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nenamieta porušenie práva na zákonného sudcu, ktorého ochrany má možnosť sa domáhať prostredníctvom opravných prostriedkov proti meritórnemu rozhodnutiu, ale namieta jedine arbitrárnosť rozhodnutia o nevylúčení zákonnej sudkyne, ústavný súd konštatuje, že táto námietka sa vzťahuje výlučne na toto štádium konania, resp. odôvodnenie konkrétneho procesného rozhodnutia.

9. Ústavný súd akcentuje, že aj pri rozhodovaní o procesných otázkach musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria fundament základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie procesnej alebo predbežnej povahy preto musí mať predovšetkým zákonný podklad, byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

10. V tomto limitovanom rozsahu preskúmal ústavný súd obsah napadnutého uznesenia krajského súdu s prihliadnutím na sťažnostnú argumentáciu a nezistil procesný exces, ktorý by odôvodňoval ingerenciu ústavného súdu a prípadné zrušenie napadnutého uznesenia. V prejednávanej veci totiž nezistil taký výklad a aplikáciu relevantných právnych ustanovení, ktorých účinky by boli nezlučiteľné s označenými právami sťažovateľa alebo ktoré by popierali samotný obsah a zmysel aplikovaných noriem. Krajský súd sa zrozumiteľne a dostatočne, teda ústavne akceptovateľným spôsobom, vysporiadal s kľúčovými námietkami sťažovateľa. Najmä je z jeho odôvodnenia zrejmé, že obavy o dobré meno žalovaného zo zvukovej nahrávky predloženej sťažovateľom nevyplývajú. Preukázané bolo nabádanie zákonnou sudkyňou na uzavretie zmieru s vyjadrením o jej prípadnej

návšteve zdravotníckeho zariadenia. Krajský súd posúdil intenzitu tohto vyjadrenia vo vzťahu k potrebe jej vylúčenia z konania a nepovažoval ho za dostatočný dôvod na vylúčenie sudkyne. Úlohou ústavného súdu nie je nahrádzať toto posúdenie svojím vlastným.

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti zostalo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami formulovanými v sťažnostnom petite (zrušenie napadnutého uznesenia, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2026

Peter Molnár

predseda senátu