Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 414/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1. , , a 2. , , obaja bytom , zastúpených URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -34 z 23. apríla 2025 a postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľov

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. mája 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“), práva podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa Charty základných Európskej Únie (ďalej len „charta“) konaním a postupom mestského súdu, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -34 z 23. apríla 2025 a konaním a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ďalej základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa a listiny a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) konaním a postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a konaním a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovatelia navrhujú prikázať mestskému súdu v napadnutom konaní konať

bez zbytočných prieťahov, priznať im finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z aktuálnej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia si žalobou podanou na okresnom súde 7. augusta 2018 uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

3. Sťažovatelia uvádzajú, že napadnuté konanie nie je ani po viac ako 7 rokoch a 9 mesiacoch právoplatne skončené, a ani to po viac ako 1 roku od nálezu ústavného súdu sp. zn. z 23. apríla 2025, keďže (i) v konaní bol vydaný len medzitýmny rozsudok, pričom rozhodovanie o výške bude prebiehať až po rozhodnutí o dovolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku, (ii) krajský súd nepostupoval promptne a efektívne s ohľadom na prioritný predmet konania a potvrdzujúcim rozsudkom rozhodol až po 10 mesiacoch od doručenia spisu na odvolací súd, (iii) po dovolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku sa spis po 2 mesiacoch a 3 týždňoch nachádza na mestskom súde a (iv) porušovatelia neúmerným spôsobom predlžujú právnu neistotu sťažovateľov, ktorá je daná v dôsledku medzitýmneho rozsudku.

4. Sťažovatelia zdôrazňujú, že toho času je síce rozhodnuté právoplatným medzitýmnym rozsudkom o ich nároku, avšak dokazovanie o výške nie je začaté a nie je právoplatne rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania a ich výške, a to za situácie, že v namietanom konaní už raz bol vydaný nález ústavného súdu, ktorý mestskému súdu uložil príkaz konať bez zbytočných prieťahov, pričom ide o prioritné konanie.

5. Sťažovatelia vyslovujú obavu, že dovolací súd môže zrušiť medzitýmny rozsudok a vec vrátiť porušovateľom na ďalšie konanie, čo ešte výraznejšie oddiali dosiahnutie právnej istoty sťažovateľov. Aj v prípade, že o podanom dovolaní najvyšší súd rozhodne tak, že ho odmietne alebo zamietne, konanie sa ocitne pred mestským súdom v prvej fáze dokazovania s potrebou nariadenia ďalších pojednávaní.

6. Sťažovatelia osobitne namietajú postup mestského súdu pri vykonávaní úkonov spojených s podaným dovolaním, poukazujúc pritom na .

7. Sťažovatelia k ústavno-právnym kritériám uvádzajú, že síce nejde o absolútne jednoduchý spor, avšak ani ten neospravedlňuje neefektívny postup porušovateľov a celkovú dĺžku konania. Na strane sťažovateľov neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by bolo osobitne potrebné pripísať na ich ťarchu. Postupu mestského súdu vytýkajú najmä (i) nerozhodnutie o merite veci po viac ako 7 rokoch a 9 mesiacoch napriek prioritnému charakteru konania, (ii) vydanie „iba“ medzitýmneho rozsudku bez toho, aby bolo začaté dokazovanie o výške, pričom namietajú aj správnosť procesného postupu zvoleného mestským súdom, spočívajúceho vo vydaní „len“ medzitýmneho rozsudku namiesto rozhodnutia konečným rozsudkom o celom predmete konania, a (iii) neefektívny postup mestského súdu spojeného s podaním odvolania žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku a s podaním dovolania žalovaného proti rozhodnutiu krajského súdu o medzitýmnom rozsudku. Vo vzťahu ku krajskému súdu porušovatelia namietajú (i) dĺžku trvania odvolacieho konania a (ii) nesústredený a neefektívny postup krajského súdu. K významu konania pre sťažovateľov títo poukazujú na dopad na ich psychický stav, keďže sú vystavení dlhoročnej právnej neistote a pojednávaniam, kde opakovane prežívajú traumu v súvislosti so stratou blízkej a milovanej osoby.

8. Sťažovatelia požadujú aj primerané finančné zadosťučinenie 15 000 eur pre každého sťažovateľa od mestského súdu a 2 000 eur pre každého sťažovateľa od krajského súdu, ktoré odôvodňujú: (i) dĺžkou konania, (ii) prioritou konania, (iii) prieťahy dosahujú intenzitu aj porušenia základného práva na súdnu ochranu a (iv) danosťou nároku v zmysle medzitýmneho rozsudku.

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

10. V úvode ústavný súd považuje za potrebné zosumarizovať doterajší priebeh napadnutého konania na ústavnom súde, vychádzajúc pritom z nálezu ústavného súdu sp. zn. .

11. Ústavný súd vo svojom uznesení č. k. -30 z 27. januára 2022 posudzoval postup v tom čase okresného súdu v napadnutom konaní od doručenia žaloby okresnému súdu 9. novembra 2018 do času doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu 5. novembra 2021 (napadnuté konanie trvalo 3 roky a 3 mesiace) a dospel k záveru, že je potrebné ju odmietnuť podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

12. Sťažovatelia sa následne opätovne 2. augusta 2022 obrátili na ústavný súd s ďalšou ústavnou sťažnosťou, o ktorej ústavný súd rozhodol tak, že nálezom č. k. -30 z 10. novembra 2022 (ktorý nadobudol právoplatnosť 25. novembra 2022) nevyhovel ich sťažnosti, ktorou sa domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa , listiny a práva podľa dohovoru.

13. Tretiu ústavnú sťažnosť sťažovateľov zo 17. apríla 2023, ktorou sa okrem iného domáhali preskúmania predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v merite veci, ústavný súd 10. mája 2023 odmietol sčasti z dôvodu jej neprípustnosti a sčasti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti ().

14. O štvrtej ústavnej sťažnosti sťažovateľov ústavný súd rozhodoval a posudzoval dĺžku napadnutého konania mestského súdu od 25. novembra 2022, keď nadobudol právoplatnosť nález ústavného súdu č. k. -30 z 10. novembra 2022, do času podania ústavnej sťažnosti 9. septembra 2024, a nezistil, že by počas neho mestský súd konal spôsobom porušujúcim práva sťažovateľov podľa , listiny, dohovoru a charty. Vzhľadom na tento záver odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti uznesením č. k. z 24. septembra 2024.

15. Ústavný súd o v poradí piatej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom sp. zn. z 23. apríla 2025, ktorým tejto v plnom rozsahu nevyhovel (ďalej len „predchádzajúci nález“), poukazujúc o. i. na „... absenciu záveru o porušení ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny ani práva na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu, a to ani s prihliadnutím na jeho celkovú dĺžku“.

16. Ústavný súd v tejto časti pre úplnosť uvádza, že nezistil, že by v napadnutom konaní bol niektorým z jeho predchádzajúcich rozhodnutí uložený mestskému súdu príkaz konať bez zbytočných prieťahov tak, ako to sťažovatelia v podanej ústavnej sťažnosti uviedli.

II.1. K porušeniu základných práv zaručených v , listiny a dohovoru konaním a postupom mestského súdu, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -34 z 23. apríla 2025:

17. V aktuálne posudzovanej ústavnej sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú vyslovenia porušenia základných práv zaručených v , listiny a dohovoru v napadnutom konaní mestským súdom, avšak len v období po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu, od ktorého právoplatnosti do podania ústavnej sťažnosti uplynul približne 1 rok.

18. Ústavný súd v úvode zdôrazňuje, že je viazaný petitom ústavnej sťažnosti neumožňujúcim mu preskúmanie porušenia v tejto časti označených základných práv v širšom kontexte, t. j. smerujúcim do obdobia pred právoplatnosťou predchádzajúceho nálezu napriek tomu, že v dôsledku nevyhovenia predchádzajúcim ústavným sťažnostiam na posudzované obdobia (pred právoplatnosťou predchádzajúcich nevyhovujúcich nálezov, pozn.) nedopadá prekážka rei iudicatae. Samotná dĺžka takto napadnutého konania neumožňuje ústavnému súdu rešpektujúcemu svoju vlastnú judikatúru vysloviť porušenie sťažovateľmi označených základných práv. Vzhľadom na uvedené preto sťažnosť v tejto časti bola odmietnutá s poukazom na ako zjavne neopodstatnená.

II.2. K porušeniu základných práv zaručených v , listiny a dohovoru konaním a postupom mestského súdu od podania žaloby:

19. Základné právo podľa (obdobne dohovoru) môže byť porušené v dôsledku existencie zbytočných prieťahov v konaní orgánu verejnej moci len za kumulatívneho splnenia podmienok, že (i) v napadnutom konaní ústavný súd zistí a vo svojom rozhodnutí vysloví porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, k čomu v prerokúvanej veci nedošlo, a (ii) intenzita zbytočných prieťahov vo svojej podstate znamená úplne zmarenie možnosti poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu tým právam účastníka konania, ktorých ochrany sa domáha (porov. ), čo sa prednostne predpokladá v niekoľkoročnom, spravidla desiatky rokov trvajúcom konaní. To však nie je prípad sťažovateľov. Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietol s poukazom na ako zjavne neopodstatnenú.

II.3. K porušeniu základných práv zaručených v , listiny a dodatkového protokolu konaním a postupom mestského súdu:

20. O prípadnom porušení označených práv by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv normovaných v až , resp. v spojení s ich porušením. Keďže ústavný súd odmietol

ústavnú sťažnosť v rozsahu namietaného porušenia procesných práv sťažovateľov, odmietol ich ústavnú sťažnosť s poukazom na ako zjavne neopodstatnenú aj v tejto časti.

II.4. K porušeniu základných práv zaručených v čl. 47 charty konaním a postupom mestského súdu:

21. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 47 charty konštatuje tak ako v predchádzajúcom náleze, že v čase prerokovania ústavnej sťažnosti je zrejmé, že s odkazom na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo 16. novembra 2023 vo veci sp. zn. C-283/22 sa na vec sťažovateľov aplikuje výlučne vnútroštátne právo. Preto ústavnú sťažnosť s poukazom na odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.5. K porušeniu základných práv zaručených v , listiny a dohovoru konaním a postupom krajského súdu v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -34 z 23. apríla 2025 a v , listiny, dohovoru, , listiny, dodatkového protokolu a v charty konaním a postupom krajského súdu:

22. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou namietajú aj postup a konanie krajského súdu. Zo skutočností uvádzaných sťažovateľmi je zjavné, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti vec nie je v dispozičnej právomoci krajského súdu a nesmeruje proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu (mestský súd ku dňu podania ústavnej sťažnosti realizoval už úkony spojené s dovolacím konaním) krajského súdu. Záver o porušení ďalších práv označených sťažovateľmi postupom a konaním krajského súdu sa odvíja od pozitívneho záveru o porušení základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov a prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom a konaním krajského súdu v spojení s porušením základných práv postupom a konaním mestského súdu, k čomu ústavný súd v napadnutom konaní nedospel. Aj v tejto časti je tak potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2026

Peter Molnár

predseda senátu