Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 432/2026
PDF · 137.22 KB
No categories available
III. ÚS 432/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného AK Kleberc Legal, s.r.o., Tbiliská 13, Bratislava, proti postupom vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby v konaní ČVS: UIS-475/1-OISZ-2025, prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní sp. zn. 4 Kn 335/25/1100 a upovedomeniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/4 Gn 83/26/1000-4 z 11. mája 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na ochranu ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru upovedomením generálnej prokuratúry a tomu predchádzajúcim postupom prokurátorky krajskej prokuratúry a vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby (ďalej len „ÚIS“) pri vybavovaní jeho trestného oznámenia.
II.
2. Sťažovateľ 19. novembra 2024 podal oznámenie o priestupku, ku ktorému malo dôjsť tak, že 26. septembra 2024 mu zamestnanci ochranky výrobného závodu pri odchode z práce odobrali jeho kýbeľ, ktorý si kúpil približne pred dvoma rokmi za osem eur. Policajt túto vec 5. decembra 2024 odložil, keďže vzhľadom na odstup času sa nepodarilo zabezpečiť kamerový záznam zachytávajúci túto udalosť. Sťažovateľa o tom neupovedomil, keďže o to pri oznámení priestupku nepožiadal.
3. V septembri 2025 sťažovateľ požiadal prešetriť tento postup polície a následne podal trestné oznámenie, ktoré vyšetrovateľ ÚIS uznesením z 5. decembra 2025 odmietol v ústavnou sťažnosťou
namietanom konaní pre podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa policajtmi, z ktorých jeden prijal oznámenie sťažovateľa o priestupku a druhý ho odložil. Podľa vyšetrovateľa sťažovateľ v trestnom oznámení neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že policajti vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu alebo v úmysle niekomu zadovážiť škodu alebo prospech. Okrem toho bolo zistené, že policajti postupovali v súlade so zákonom a nie je dôvod skúmať rozsah dôkazov, ktoré zabezpečili pri prešetrení oznámenia sťažovateľa o priestupku, ktorý mal spočívať v odňatí kýbľa. Osobitne ako toto oznámenie sťažovateľ urobil po viac ako dvoch mesiacoch od udalosti.
4. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú v ústavnou sťažnosťou namietanom konaní prokurátorka krajskej prokuratúry uznesením zo 4. februára 2026 zamietla. Sťažovateľ na to reagoval sťažnosťou, ktorú prokurátor generálnej prokuratúry posúdil ako žiadosť podľa príkazu generálneho prokurátora č. 9/2025 z 27. októbra 2025. Prokurátor generálnej prokuratúry preskúmal spis ÚIS a krajskej prokuratúry a uviedol, že s týmito rozhodnutiami sa stotožňuje, keďže vyšetrovateľ a prokurátor vykonali všetky úkony a jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa bola správne zamietnutá, keďže konanie policajtov pri vybavovaní jeho oznámenia nezakladá podozrenie z ich trestnoprávnej zodpovednosti.
III.
5. Podľa sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní jeho vec posudzovali ako priestupok proti majetku, no neskúmali to, že zamestnanci ochranky výrobného závodu s ním konali ako s osobou podozrivou z krádeže, čo viedlo k poškodeniu jeho dobrého mena a k zásahu do jeho majetku odňatím kýbľa. Podľa sťažovateľa prokurátor generálnej prokuratúry rozhodol formalisticky a bez dostatočného odôvodnenia o jeho trestnom oznámení, hoci namietal aj zásah do dôstojnosti, cti, dobrej povesti, vlastníctva a možnosti výkonu práce. Tým malo byť porušené aj jeho právo na inú právnu ochranu, keďže orgány činné v trestnom konaní sa sústredili na to, či boli naplnené znaky trestného činu verejného činiteľa, bez toho, aby materiálne posúdili širší ústavný rozmer veci. Pritom prevzali argumentáciu interných predpisov výrobného závodu bez toho, aby ich skúmali. Rovnako neskúmali objektívnu nestrannosť pracovných kontaktov príslušníkov polície, ktorí vybavovali jeho oznámenie so zamestnancami ochranky výrobného závodu.
IV.
6. Proti postupu vyšetrovateľa podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka krajskej prokuratúry. O ochrane ústavných práv sťažovateľa postupom vyšetrovateľa tak bola príslušná rozhodnúť prokurátorka. Preto je ústavná sťažnosť proti postupu vyšetrovateľa podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
7. To isté možno konštatovať vo vzťahu proti postupu prokurátorky krajskej prokuratúry. Hoci prokurátor generálnej prokuratúry podanie sťažovateľa vybavil postupom podľa príkazu generálneho prokurátora, jeho postup preskúmal ako nadriadený prokurátor tak, ako to predpokladá § 210 ods. 2 Trestného poriadku. Preto je ústavná sťažnosť vo vzťahu k postupu prokurátorky
krajskej prokuratúry podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
8. Proti postupu a upovedomeniu generálnej prokuratúry je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Do ústavného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj právo na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia (III. ÚS 95/06), teda na odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky. Z namietaného upovedomenia je dostatočne zrejmé, ako dosiaľ prebiehalo trestné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, k akým záverom pri svojom rozhodovaní dospeli vyšetrovateľ a prokurátorka krajskej prokuratúry, ako tieto závery vyhodnotil prokurátor generálnej prokuratúry a prečo vybavil žiadosť sťažovateľa ako nedôvodnú. Námietka sťažovateľa, že namietané upovedomenie je založené výlučne na formálnom konštatovaní zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí a postupov, neobstojí. Je tomu tak preto, že už rozhodnutie vyšetrovateľa ÚIS obsahuje dostatok dôvodov na odmietnutie trestného oznámenia sťažovateľa.
9. Na tomto závere nič nemení argumentácia sťažovateľa, ktorej podstatou je to, že k zásahu do jeho ústavných práv došlo odňatím kýbľa a s tým spojením zásahom do jeho dôstojnosti, cti, dobrej povesti, vlastníctva a možnosti výkonu práce. Je tomu tak preto, že úlohou prokurátora generálnej prokuratúry nebolo preskúmať odňatie kýbľa sťažovateľa zamestnancami ochranky výrobného závodu, ale to, či policajti vybavili oznámenie sťažovateľa o priestupku tak, že sa nedopustili trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Nebol dôvod na to, aby prokurátor generálnej prokuratúry „posudzoval širší ústavný rozmer veci“, keďže takéto posúdenie spočívalo v tom, či sa zamestnanci ochranky výrobného závodu voči sťažovateľovi dopustili priestupku. To, že nebolo preukázané, že by tomu tak bolo, bolo uzavreté nie pri vybavení trestného oznámenia sťažovateľa, ale už pri rozhodnutí o jeho oznámení o priestupku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júla 2026
Robert Šorl
predseda senátu