Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 405/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej advokátkou doc. JUDr. Lilou Bronislavou Pavelkovou, PhD., Čajkovského 7, Bratislava, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 14. októbra 2024 a uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 4. marca 2026 a postupu predchádzajúcemu ich vydaniu takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platobným rozkazom okresného súdu sp. zn. zo 14. októbra 2024, uznesením okresného súdu o zamietnutí sťažnosti sp. zn. zo 4. marca 2026, ako aj postupom predchádzajúcim ich vydaniu. Navrhuje zrušiť napadnutý platobný rozkaz i napadnuté uznesenie. Žiada tiež priznať jej náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom a odložiť exekúciu vedenú pod sp. zn. 433EX 446/25 u súdneho exekútora JUDr. Petra Stodolu, PhD.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka uzavrela so spoločnosťou CERAMIC HOUSES EU, s. r. o. (ďalej len „dodávateľ“), zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola výroba a montáž jedného eko-keramického rodinného domu podľa projektu dodávateľa v celkovej výške 136 153,51 eur. Po uzavretí zmluvy sťažovateľka dodávateľovi v rámci svojich zmluvných záväzkov uhradila 33 853,78 eur s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), avšak ten k plneniu

svojich povinností voči nej nepristúpil. V dôsledku neschopnosti dodávateľa realizovať zmluvné plnenie a získaných informácií o jeho podvodných praktikách sťažovateľka 31. júla 2024 odstúpila od uzavretej zmluvy o dielo. Dodávateľ ju následne vyzval na úhradu 11 045,13 eur s DPH za vykonané práce na diele, ktoré mali byť ním údajne zrealizované do dňa jej odstúpenia od zmluvy o dielo. Sťažovateľka na túto výzvu reagovala nesúhlasne s poukazom na nesplnenie podmienok zo strany dodávateľa, ktorý nedisponoval projektovou dokumentáciou potrebnou na začatie výroby špecifických dielcov, ktoré sú nepoužiteľné na iný projekt.

3. Na základe návrhu dodávateľa ako žalobcu okresný súd vydal proti sťažovateľke platobný rozkaz sp. zn. zo 14. októbra 2024, ktorým ju zaviazal uhradiť mu 11 045,13 eur s DPH. Sťažovateľka proti napadnutému platobnému rozkazu podala odpor podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka sp. zn. z 21. januára 2025 odpor odmietol, pretože nebol podaný sťažovateľkou prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Sťažovateľka podala proti uzneseniu sťažnosť, ktorá bola uznesením sudcu okresného súdu sp. zn. z 2. mája 2025 zamietnutá, pretože odpor nespĺňal náležitosti podľa zákona o upomínacom konaní.

4. Sťažovateľka podala na okresnom súde 10. marca 2025 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým si uplatnila svoj nárok na vrátenie zaplatenej zálohy zo zmluvy o dielo proti dodávateľovi ako žalovanému. Proti platobnému rozkazu podal dodávateľ odpor. Na základe výzvy okresného súdu sťažovateľka navrhla pokračovanie v konaní a vec bola postúpená Okresnému súdu Lučenec, kde je spor vedený pod sp. zn. . Okresný súd Lučenec uznesením č. k. -155 z 15. decembra 2025 konanie zastavil z dôvodu existencie prekážky veci rozhodnutej v konaní. Sťažovateľka proti uzneseniu o zastavení konania podala odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v prípade sporových strán existujú popri sebe dve rôzne pohľadávky i predmety konania a pre res iudicata je záväzný výrok súdu, tzn. dotknutým platobným rozkazom zo 14. októbra 2024 sa rozhodovalo iba o nároku žalovaného ako dodávateľa.

5. Po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu vo veci sp. zn. zo 14. októbra 2024 sťažovateľka na účely zabránenia exekúcie započítala 6. mája 2025 svoju pohľadávku voči pohľadávke dodávateľa priznanej platobným rozkazom, hoci jej z jeho strany žiadne protiplnenie nebolo poskytnuté (dodávateľovi bolo oznámenie o započítaní doručené 9. mája 2025).

6. Súdny exekútor na základe návrhu dodávateľa začal proti sťažovateľke 27. mája 2025 exekúciu na základe platobného rozkazu zo 14. októbra 2024 (právoplatného 9. novembra 2024) vedenú pod sp. zn. .

7. Sťažovateľka podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k písm. a) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, podľa ktorého po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Okresný súd jej návrh na zastavenie exekučného konania uznesením z 26. septembra 2025 zamietol, čo odôvodnil tým, že jednostranné započítanie môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku. Sťažovateľka podala proti uzneseniu z 26. septembra 2025 sťažnosť, ktorú okresný súd napadnutým uznesením sp. zn. zo 4. marca 2026 zamietol.

II. Argumentácia sťažovateľky

8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti proti napadnutým rozhodnutiam argumentovala tým, že:

a) Odpor proti platobnému rozkazu zo 14. októbra 2024 okresný súd formalisticky odmietol iba preto, lebo nebol podaný na určenom elektronickom formulári. Konanie, v ktorom sa dodávateľ domáhal zaplatenia sumy 11 045,13 eur s príslušenstvom, a sťažovateľkou iniciované konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia (vrátenie zaplatenej zálohy zo zmluvy o dielo) spolu síce súvisia, ale rozhodne nie sú „totožnou“ vecou. Okresný súd platobným rozkazom zo 14. októbra 2024 nerozhodoval o vykonaní prác ani o existencii nároku dodávateľa v sume 39 256,61 eur, ale rozhodoval výlučne o povinnosti plniť v časti 11 045,13 eur s príslušenstvom.

b) Okresný súd Lučenec v ňou iniciovanom konaní o nároku na vrátenie zálohy zo zmluvy o dielo uznesením o zastavení konania rozhodol formálne a v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou chrániť spotrebiteľa. Prekážka veci rozhodnutej vznikla iba v časti uplatneného nároku rovnajúcej sa pohľadávke priznanej platobným rozkazom zo 14. októbra 2024, v ktorej svoj nárok sťažovateľka v tomto konaní vzala späť po podaní žaloby. Záväzným pre Okresný súd Lučenec mohol byť iba výrok rozhodnutia (platobného rozkazu zo 14. októbra 2024), avšak uvedený súd svoje závery v uznesení o zastavení konania vyvodil z odôvodnenia samotného žalobného návrhu dodávateľa, čo je absolútne neprijateľné. Zo strany Okresného súdu Lučenec v ňou iniciovanom konaní dochádzalo k rozdielnemu prístupu súdu k stranám sporu, čo sa prejavovalo napr. neprimeraným predlžovaním lehoty na predloženie dôkazov dodávateľovi či poskytnutím neštandardne krátkej lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie sťažovateľke, čo preukazuje nevyrovnaný prístup súdu k stranám sporu.

c) Zmena zákonného sudcu v konaní o ňou podanej sťažnosti proti uzneseniu o zastavení konania jej bola oznámená až po doručení napadnutého uznesenia o odmietnutí sťažnosti, pričom dôvod tejto zmeny jej nebol oznámený a v deň doručenia napadnutého uznesenia zmizol aj spis z elektronického súdneho spisu, resp. bol sťažovateľke odopretý prístup k spisu.

d) K najväčšiemu zásahu do práva na spravodlivé súdne konanie došlo v exekučnom konaní iniciovanom dodávateľom, a to uznesením z 26. septembra 2025, ktorým zamietol jej návrh na zastavenie exekučného konania. Právny názor vyššieho súdneho úradníka, podľa ktorého námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku, bol síce napadnutým uznesením sudcu zo 4. marca 2026 uznaný za nesprávny, avšak sťažnosť sťažovateľky bola aj tak zamietnutá. Okresný súd v napadnutom uznesení zo 4. marca 2026 argumentoval neprávoplatným rozhodnutím Okresného súdu Lučenec a prekážkou res iudicatae napriek tomu, že bol oboznámený s obsahom odvolania sťažovateľky.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených práv v dôsledku formalistického prístupu okresného súdu pri vydaní uznesenia o odmietnutí ňou podaného odporu iba z dôvodu jeho

nepodania prostredníctvom zákonom príslušného elektronického formulára a nesprávneho posúdenia existencie dôvodu zastavenia exekúcie v napadnutom uznesení okresného súdu o odmietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie konania.

10. Pri predbežnom prerokovaní podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) možno prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti ustanovené . Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti. Ústavný súd sa môže vecne zaoberať ústavnou sťažnosťou, len ak spĺňa všetky ustanovené formálne a obsahové náležitosti.

11. Táto formálna, nie však formalistická požiadavka nie je bezúčelná. Je vyjadrením nezávislého postavenia ústavného súdu a konania o ústavnej sťažnosti ako nástroja riešenia verejnoprávneho konfliktu, ktorého podstatou je porušenie ústavných práv zásahom orgánu verejnej moci. Splnenie tejto požiadavky ústavnému súdu umožňuje o ústavnej sťažnosti postupovať priebežne tak, aby pred rozhodnutím na predbežnom prerokovaní podľa nemusel dožiadaním dotknutého orgánu verejnej moci osvedčovať sťažovateľom tvrdené skutočnosti o prebiehajúcom konaní.

12. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť je obsahovo rozporná a značne zmätočná. Aj keď sťažovateľka označuje, že k porušeniu jej práv došlo aj postupom okresného súdu, v konečnom dôsledku napáda konkrétne rozhodnutia, v ktorých sa tento postup prejavil, a preto ústavný súd osobitne nepreskúmaval postup súdu ako iný zásah, ale zameral sa len na prieskum označených rozhodnutí.

13. Sťažovateľka argumentačne napáda uznesenie, ktorým bol odmietnutý jej odpor proti platobnému rozkazu, ale v petite ústavnej sťažnosti navrhuje zrušenie platobného rozkazu, čo je v značnom logickom rozpore. Ak sa sťažovateľka domnieva, že jej odpor mal byť súdom akceptovaný, mala jej ústavná sťažnosť smerovať výlučne proti uzneseniu o zamietnutí jej sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu (ide o uznesenie z 2. mája 2025). Aj keby však sťažovateľka takto postupovala, jej ústavná sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí jej sťažnosti je úplne zjavne podaná oneskorene. V súlade s možno ústavnú sťažnosť podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k prieskumu platobného rozkazu, ktorý sťažovateľka označila v petite.

14. Sťažovateľka napáda aj uznesenie okresného súdu v exekučnom konaní, ktorým bola odmietnutá jej sťažnosť proti uzneseniu o nevyhovení návrhu na zastavenie exekúcie. Jednou zo zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti je aj podmienka pripojenia napadnutého rozhodnutia, ktorá vyplýva z . Sťažovateľka k ústavnej sťažnosti v rámci jej príloh nepripojila napadnuté rozhodnutie zo 4. marca 2026, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej ústavných práv.

15. Vzhľadom na verejnoprávny charakter konania o ústavnej sťažnosti nie je vo veci sťažovateľky dôvod na jej materiálne vedenie, ktorého prostriedkami by ústavný súd sťažovateľku vyzýval na doplnenie ústavnej sťažnosti. Vo veci sťažovateľky ani nie je dôvod takýto nedostatok zákonom predpísanej náležitosti odstraňovať postupom podľa , keďže

na to v konaní pred ústavným súdom slúži povinné zastúpenie kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátkou. Jedným z bazálnych predpokladov povinného právneho zastúpenia je okrem iného doručovanie kvalifikovaných ústavných sťažností spĺňajúcich všetky zákonom predpísané náležitosti. Nepripojením napadnutého rozhodnutia, teda podmienky predpokladanej , tak ústavný súd nemal možnosť skúmať, či ústavná sťažnosť bola podaná včas ( ), ani verifikovať tvrdenia, ktoré boli v ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu uvedené, a to aj z pohľadu vyhodnotenia splnenia podmienky subsidiarity právomoci ústavného súdu a iných hľadísk aktuálnych už v štádiu predbežného prerokovania návrhu vrátane obsahových parametrov.

16. Ústavný súd zdôrazňuje, že nedostatok zákonom predpísanej náležitosti, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, keďže v upravuje možnosť vyzvať na odstránenie nedostatkov sťažnosti, neukladá však ústavnému súdu povinnosť tak učiniť. To platí predovšetkým v situácii, v ktorej je sťažovateľ právne zastúpený advokátom.

17. Vzhľadom na nesplnenie zákonom ustanovenej náležitosti bola ústavná sťažnosť v tejto časti odmietnutá podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2026

Libor Duľa

predseda senátu