Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 305/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného JUDr. Matejom Oslackým, advokátom, Jarabinková 8E, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur, ktoré j e mu Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 824,72 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Uznesením ústavného súdu č. k. -10 z 2. júna 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 eur a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil 9. januára 2017 Okresnému súdu Bratislava III žalobu o náhradu škody. V napadnutom konaní, ktoré je v súčasnosti vedené na mestskom súde, nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi súdu prvého stupňa v napadnutom konaní, ktoré trvá 9 rokov a 3 mesiace. Aj keď súd vykonal väčšie množstvo úkonov, vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemožno túto skutočnosť považovať za súladnú so zásadou hospodárnosti a rýchlosti. Sťažovateľ adresoval 19. septembra 2025 predsedníčke mestského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá ju vyhodnotila ako dôvodnú. Nejde pritom o právne ani fakticky zložitú vec. Konanie o náhrade škody je súčasťou bežnej agendy všeobecných súdov. V správaní sťažovateľa niet takej závažnej okolnosti, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Obdobie prerušenia konania (16. 1. 2019 – 10. 1. 2020) sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenamieta, keďže ho navrhol. Postup súdu bol napriek tomu poznačený viacerými obdobiami nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti, ktoré mali za následok porušenie práv sťažovateľa označených v ústavnej sťažnosti.

II. Vyjadrenie mestského súdu

3. Predsedníčka mestského súdu zrekapitulovala priebeh napadnutého konania prostredníctvom chronologického prehľadu procesných úkonov súdu vykonaných v danej veci. Nadväzujúc na to, konštatovala, že od pridelenia veci mestskému súdu (v dôsledku zmeny súdnej mapy, pozn.) nedošlo zo strany mestského súdu k prieťahom v konaní. Mestský súd koná plynule, 16. júna 2026 nariadil termín pojednávania na 15. júl 2026.

4. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).

III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

5. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru sa týka postupu mestského súdu v napadnutom konaní.

6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

7. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. , ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z (ďalej len „“), podľa ktorej „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“. Podľa „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

8. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

9. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani vyjadrenia mestského súdu nevyplývajú žiadne osobitné okolnosti, na základe ktorých by napadnuté konanie bolo možné považovať za osobitne skutkovo zložité.

10. Pri hodnotení správania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že jeho správanie, resp. procesná aktivita mali výrazný vplyv na celkovú dĺžku konania. Sťažovateľ sa v priebehu konania opakovane domáhal zmeny petitu žaloby, predkladal súdu početné návrhy na vykonanie dôkazov a napokon požiadal o prerušenie konania v roku 2019 (konanie bolo prerušené od 16. 1. 2019 do 10. 1. 2020, toto obdobie ani sám sťažovateľ nežiada pričítať mestskému súdu, pozn.). Ústavný súd konštatuje, že v súlade s judikatúrou ESĽP sťažovateľovi síce nemôže byť vyčítané uplatnenie procesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok, avšak na druhej strane podľa ESĽP nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004 – Dostál proti Českej republike, § 220). Uvedené okolnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia.

11. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup súdu prvého stupňa. Ústavný súd už na úvod konštatuje, že samotná skutočnosť, že v napadnutom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté ani po deväť a pol roku od podania žaloby, nie je súladná s obsahom označených práv sťažovateľa a je sama osebe dostačujúca na vyslovenie ich porušenia.

12. Ústavný súd po dôslednej analýze priebehu napadnutého konania konštatuje, že zaznamenal zbytočné prieťahy majúce za následok porušenie označených práv. Postup okresného súdu bol v prvých dvoch rokoch od podania žaloby síce plynulý, no nemožno ho označiť za efektívny, keďže sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. Sťažovateľ následne požiadal 14. januára 2019 o prerušenie konania, jeho návrhu bolo vyhovené a konanie bolo prerušené od 16. januára 2019 do 10. januára 2020. Ústavný súd obdobie prerušenia konania nezarátal do analýzy obdobia zbytočných prieťahov spôsobených súdom.

13. Po vydaní uznesenia o pokračovaní v konaní (10. 1. 2020) sa v roku 2020 uskutočnili dve pojednávania (20. 5. 2020 a 23. 9. 2020), pričom okresný súd rozhodoval aj o návrhoch na zmenu žaloby podaných sťažovateľom. Pojednávanie určené na 15. december 2020 bolo zrušené z dôvodov na strane súdu. Rok 2021 hodnotí ústavný súd za procesne neefektívny, keďže okresný súd vykonal len dva procesné úkony (výzva na predloženie listinných dôkazov a oznámenie týkajúce sa nerozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov). Inak v danom roku došlo k štyrom zmenám v osobe zákonného sudcu, čo, samozrejme, malo vplyv na priebeh konania. Táto skutočnosť však nie je objektívne spôsobilá ospravedlniť očividnú neefektívnosť v postupe súdu. Následne síce okresný súd nariadil pojednávanie na 28. jún 2022, ktoré bolo odročené z dôvodov na strane súdu. Od uvedeného obdobia až do zmeny súdnej mapy v dôsledku reorganizácie súdnictva, t. j. do júna 2024, nebol vykonaný žiaden procesný úkon, pričom táto viac ako ročná nečinnosť súdu nemôže byť ústavným súdom tolerovaná ani prehliadaná.

14. Od vzniku mestského súdu ústavný súd hodnotí postup súdu síce ako plynulý, keďže kontinuálne obdobia nečinnosti zo strany súdu sa už nevyskytujú, ale jeho postup nepovažuje za efektívny, keďže za dva roky určil len štyri termíny pojednávaní (26. 3. 2025, 10. 12. 2025, 13. 1. 2026 a 15. 7. 2026), z ktorých sa napokon uskutočnili len dve (10. 12. 2025 a 15. 7. 2026).

15. Po analýze postupu súdu ústavný súd uzatvára, že v jeho postupe zaznamenal obdobia nečinnosti aj prvky jeho neefektívnej činnosti. Ústavný súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa nepostupoval v posudzovanom období v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci a jeho postupom bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

16. Vzhľadom na to, že konanie nebolo právoplatne skončené, ústavný súd prikázal mestskému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

17. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Ústavný súd konštatuje, že v uvedenej veci prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia a v okolnostiach danej veci považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur, ktoré mu je mestský súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd nemohol opomenúť skutočnosť, že aj procesná aktivita sťažovateľa mala výrazný vplyv na celkovú

dĺžku napadnutého konania. V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

V. Trovy konania

18. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 824,72 eur v súlade s Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa a . Ústavný súd pri výpočte trov konania vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa ), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa ). Celková suma trov konania predstavuje sumu 824, eur. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2026

Libor Duľa

predseda senátu