Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 411/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Kupeckého 320/33, Košice, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Košice sa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré mu j e Mestský súd Košice p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 30. júna 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisu mestského súdu vyplýva, že proti sťažovateľovi ako žalovanému je na mestskom súde (pôvodne Okresný súd Košice I) od 23. apríla 2019 vedené konanie o zriadenie vecného bremena, práva prechodu a prejazdu cez pozemok. Okresný súd 10. mája 2019 nariadil neodkladné opatrenie (potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach z 22. októbra 2019). Po období poznačenom opatreniami v súvislosti s pandémiou COVID-19, počas ktorého boli pojednávania nariadené na 15. máj 2020 a 1. október 2020 odročené na žiadosť sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu a pojednávanie nariadené na 16. september 2021 ma žiadosť oboch strán sporu, okresný súd nariaďoval pojednávania s dlhšími časovými odstupmi (pojednávanie nariadené na 26. máj 2022 bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené na 1. december 2022). Toto pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 11. máj 2023. Pojednávanie nariadené na 30. november 2023 sa neuskutočnilo z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na rehabilitačnom pobyte a bolo odročené na 9. máj 2024, na ktorom mestský súd rozhodol o potrebe nariadiť znalecké dokazovanie. Sťažovateľ podal 30. júla 2024 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý mestský súd zamietol uznesením z 18. septembra 2024. Spis bol 17. októbra 2024 doručený znalcovi, po opakovaných urgenciách mestský súd predĺžil znalcovi lehotu na vyhotovenie znaleckého posudku. Ten bol napokon mestskému súdu predložený 9. septembra 2025. V septembri 2025 bol mestskému súdu doručený opakovaný návrh sťažovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý bol v decembri 2025 zamietnutý. Po zrušení uznesenia krajským súdom 30. apríla 2026 mestský súd rozhodol o návrhu sťažovateľa opäť uznesením z 11. mája 2026, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie 3. júna 2026.

3. Existencia prieťahov v napadnutom konaní bola konštatovaná v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

II. Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ namieta celkovú dĺžku konania v trvaní vyše šiestich rokov, ako aj neefektívny postup mestského súdu spočívajúci napr. v tom, že do podania ústavnej sťažnosti neboli sťažovateľ ani ostatné strany sporu vypočuté. Podľa jeho názoru nie je konanie právne ani skutkovo zložité a on svojím správaním k jeho dĺžke neprispel.

III. Vyjadrenie mestského súdu

5. Podpredsedníčka mestského súdu vo vyjadrení uviedla podrobný popis procesných úkonov v napadnutom konaní a pripustila, že v určitých obdobiach nebolo konanie celkom priebežné. Pripomenula existenciu objektívnych prekážok v konaní, najmä nemožnosť nariaďovať pojednávania v „covidovom“ období, ako aj žiadosti samotného sťažovateľa o odročenie

pojednávaní. Nestotožňuje sa s názorom sťažovateľa, že vec nie je skutkovo zložitá, najmä z dôvodu jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania a predloženia súkromného znaleckého posudku. Počas znaleckého dokazovania mestský súd nebol nečinný, znalca opakovane urgoval. K dĺžke konania prispela potreba rozhodovať o návrhoch sťažovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia.

6. Ústavný súd nevyhodnotil ako nevyhnutné vyžiadať si vyjadrenie sťažovateľa ku skutočnostiam uvádzaným vo vyjadrení mestského súdu, keďže si ich mohol objektívne overiť z obsahu vyžiadaného spisu.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (napr. , , ).

9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

10. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosti veci, predmetné konanie je zaťažené potrebou znaleckého dokazovania, ktoré si vyžaduje určitý primeraný čas na jeho realizáciu. Prípadná faktická zložitosť veci však v okolnostiach napadnutého konania trvajúceho viac než sedem rokov bez meritórneho rozhodnutia stráca na význame pokiaľ ide o záver o existencii prípadných prieťahov v konaní. Odraziť sa môže pri posudzovaní výšky priznaného finančného zadosťučinenia. Predmet sporu nepatrí do kategórie prípadov, ktoré si v zmysle judikatúry ESĽP svojou povahou vyžadujú osobitnú rýchlosť konania.

11. Istý vplyv správania sťažovateľa na celkovú dĺžku napadnutého konania možno badať v jeho úvode, keď trikrát požiadal o odročenie termínu pojednávania (28. mája 2020 z dôvodu pandémie COVID-19, 1. októbra 2020 z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia dva dni pred nariadeným termínom pojednávania a 16. septembra 2021 z dôvodu komunikácie medzi stranami sporu).

Sťažovateľ zároveň využil svoje procesné oprávnenie a dvakrát podal návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, rozhodovanie o ktorom si logicky vyžaduje istý čas.

12. Samotná skutočnosť, že napadnuté konanie trvá na jedinom stupni sústavy súdov sedem rokov bez meritórneho rozhodnutia, indikuje záver o porušení označených práv sťažovateľa. Ústavný súd, vychádzajúc z vyžiadaného spisu mestského súdu ďalej zistil, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 1. decembra 2022, a to z časti z dôvodu na strane súdu (odročenie pojednávania 8. apríla 2021 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, odročenie pojednávania 26. mája 2022 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne), ako aj z dôvodu na strane sťažovateľa (odročenie pojednávaní určených na 28. máj 2020, 1. október 2020 a 16. september 2021). Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 11. mája 2023 a následne 9. mája 2024 (medzitým bolo pojednávanie odročené z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na rehabilitačnom pobyte). Po uvedenom dátume sa konanie obmedzilo na 1) nariadenie (13. jún 2024) a vykonanie znaleckého dokazovania. Znalecký posudok bol mestskému súdu doručený 9. septembra 2025. 2) a na rozhodovanie o návrhoch sťažovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia. V prvom prípade mestský súd rozhodol do dvoch mesiacov. Konanie o druhom návrhu zo septembra 2025 však v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti nie je stále ukončené z dôvodu zrušenia v poradí prvého rozhodnutia mestského súdu, ako aj z dôvodu podania odvolania proti v poradí druhému rozhodnutiu mestského súdu.

13. Ústavný súd pripomína, že za efektívny postup znalca nesie zodpovednosť súd. Tolerovanie pasivity súdneho znalca, resp. nevyužitie dôsledne a včas všetkých procesných prostriedkov smerujúcich k tomu, aby znalecké dokazovanie bolo ukončené, možno označiť ako obdobie neefektívnej činnosti všeobecného súdu (porov. ).

14. Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (napr. ).

15. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu možno vyvodiť, že v civilných veciach považuje za primeranú dĺžku súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov (v závislosti od povahy veci).

16. Obmedzenia, ktoré si vyžiadala pandémia COVID-19, môžu mať nepriaznivý vplyv na vybavovanie vecí vnútroštátnymi súdmi, hoci to v zásade nemôže zbaviť štát všetkej zodpovednosti za nadmernú dĺžku predmetného konania (sťažnosť vo veci Q and R proti Slovinsku, č. 19938/20, rozhodnutie z 8. 2. 2022, bod 80). Zároveň od ukončenia platnosti a účinnosti týchto opatrení (objektívnych prekážok) uplynul dostatočný čas na to, aby mestský súd v konaní plynulo a efektívne pokračoval.

17. Ústavný súd preto s prihliadnutím na celkovú dobu trvania napadnutého konania, ktorá už viac ako dvojnásobne prekročila ústavným súdom akceptovateľnú dĺžku súdneho konania na jednom stupni a na neefektívny postup mestského súdu pri nariaďovaní termínov pojednávaní, pri vykonaní

znaleckého dokazovania a pri rozhodovaní najmä o v poradí druhom procesnom návrhu sťažovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe rozhodol, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

18. Keďže v napadnutom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté, ústavný súd prikázal v súlade s a mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

19. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za vhodné v súlade s a priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, majúc pritom na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

20. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal primárne na celkovú dĺžku napadnutého konania viac než sedem rokov iba na jedinom stupni sústavy súdov, pričom zohľadnil istú faktickú zložitosť veci a návrhy sťažovateľa na odročenie pojednávaní. Vzhľadom na uvedené rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľovi 3 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VI. Trovy konania

21. Ústavný súd priznal sťažovateľovi v zmysle náhradu trov konania v celkovej sume 1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).

22. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z , , a , a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Advokátovi patrí náhrada trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v hodnote 2 x 396,50 eur a režijný paušál 2 x 15,86 eur. Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľa zvýšil podľa o daň z pridanej hodnoty (sadzba dane vo výške 23 %), pretože právny zástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.

23. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2026

Miroslav Duriš predseda senátu