Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-47-2021.pdf
PDF · 75.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom L. X, G., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom N. U. X/A, R. - E. G., o zaplatenie 134,40 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 24C/32/2020-48 zo dňa 22. 10. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 134,40 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj ust. § 427, resp. Metodické usmernenie členov Slovenskej kancelárie poisťovateľov č. 17/2002. Konštatoval, že dňa 29. 12. 2018 došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej poškodenému vzniklo právo na náhradu škody priamo proti žalovanému, pričom okrem nákladov na opravu motorového vozidla bola uplatnená aj náhrada nájomného za prenájom náhradného vozidla vo výške 302,40 eur. Žalovaný poskytol náhradu vo výške 168,- eur. Poškodený svoju pohľadávku zmluvou postúpil na žalobcu, ktorý uviedol, že poškodený motorové vozidlo po oprave prevzal 22. 01. 2019, kedy zároveň skončil nájom náhradného vozidla. Prevzatie jeho vozidla bolo umožnené až vystavením krycieho listu zo strany žalovaného. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, súd ich tak považoval za nesporné. V konaní tiež žalobca namietal aktívnu vecnú legitimáciu, pričom poukazoval na neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Uvádzal, že právny predchodca žalobcu (poškodený) bol dlžníkom žalobcu, nakoľko mal žalobca proti nemu pohľadávku na zaplatenie tohto nájomného, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu nemal proti žalovanému žiadnu pohľadávku, keďže žalobcovi vyúčtované nájomné nezaplatil. Túto námietku vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú s tým, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla proti žalovanému pohľadávka v súvislosti s opravou vozidla, ako aj prenájmom náhradného vozidla. Škoda tak vznikla okamihom vzniku záväzku poškodeného proti žalobcovi, a preto poškodený riadne postúpil existujúcu pohľadávku žalobcovi. O trovách konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu strán v konaní s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalovaný. Dôvodil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Rozsudok považoval za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa neho je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. V odvolaní ďalej opakovane poukazoval na to, že žalobca podľa neho nebol v konaní aktívne vecne legitimovaný. S poukazom na ust. § 524 Občianskeho zákonníka podľa neho nemohla byť platne uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky. Tento právny úkon považoval potom za absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade žalobca ako veriteľ evidoval voči poškodenému ako dlžníkovi pohľadávku, preto považoval takýto úkon o postúpení neexistujúceho predmetu za zjavne neplatný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Uviedol, že zotrváva naďalej na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v otázke namietanej aktívnej legitimácie považuje za zrozumiteľné a správne, pričom poukázal na viacero rozhodnutí odvolacích súdov, ktoré predmetnú otázku riešili a dospeli k záveru zhodnému s tým, ako v tejto veci rozhodol aj súd prvej inštancie. Postúpenie pohľadávky zrejme považoval za zákonné aj žalovaný, keď poskytol čiastočné plnenie žalobcovi a pokiaľ spochybňoval samotnú výšku škody (dĺžku nájmu náhradného vozidla), bolo na ňom, aby poskytol súdu v rámci dokazovania nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. Poukázal na to, že v tomto prípade poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný a nie poškodený ako sa to snaží prezentovať odvolateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní v súlade s ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu a zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetom konania bola náhrada škody vzniknutá v súvislosti s dopravnou nehodou, pričom žalovaný v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. mal povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Z jeho strany základ nároku spochybnený nebol (vo vzťahu k poškodenému), namietal len výšku (opodstatnenosť prenájmu motorového vozidla v kratšej dobe), resp. spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Závery súdu prvej inštancie spočívali v tom, že je daná vecná aktívna legitimácia na podanie žaloby, nakoľko došlo platne k postúpeniu pohľadávky, ktorú mal poškodený voči žalovanému, pričom časť plnenia poskytol a len vo zvyšku rozporoval opodstatnenosť pohľadávky, k čomu však súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný dĺžku prenájmu motorového vozidla len spochybnil, ale nijakým spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal.
6. Na základe takto zistených skutočností je potom možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.
7. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného uvedenou v odvolaní, že rozhodnutie je svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii opäť považoval odvolací súd závery súdu prvej inštancie za správne. Je nepochybné, že došlo k poistnej udalosti, poškodenému bolo poskytnuté poistné plnenie (základ nároku tak bol daný), sporná ostala len výška plnenia, resp. namietaná bola aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nároku žalobcom. Poškodený má nárok na náhradu škody priamo aj proti poisťovni a pokiaľ svoj nárok postúpil inému subjektu, v tomto prípade žalobcovi, bol tento oprávnený v súdnom konaní ako postupník pohľadávku vymáhať.
8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli prejednané prvoinštančným súdom, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).