Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 501/2026
PDF · 142.6 KB
No categories available
II. ÚS 501/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , zastúpenej JUDr. Evaldom Dzurendom, advokátom, Hlavná 19, Prešov, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/14/2023 z 25. septembra 2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto rozhodnutia, ktoré navrhuje zrušiť a vrátiť najvyššiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Argumentuje aj porušením základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 ústavy.
2. Sťažovateľka tvrdí, že sa ako vlastníčka rodinného domu a pozemku desiatky rokov domáha na obci a u ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy nápravy stavu spočívajúceho vo vypúšťaní splaškových a odpadových vôd zo susedných nehnuteľností na jej pozemok. Nečinnosťou kompetentných orgánov vznikla sťažovateľke majetková škoda, ako aj nemajetková ujma, ktorej náhrady voči štátu sa domáhala podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Žaloba sťažovateľky o náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci bola rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20C/26/2018-363 zo 17. decembra 2021
zamietnutá (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). Zamietnutie žaloby okresný súd odôvodnil nepreukázaním jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu. O odvolaní sťažovateľky odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu rozsudkom sp. zn. 3Co/14/2022 zo 7. septembra 2022 ako vecne správny potvrdil (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“).
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu sťažovateľka podala dovolanie, argumentujúc vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a nesprávnym právnym posúdením veci v judikatúrnej situácii predpokladanej v § 421 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie odmietol v časti namietanej vady zmätočnosti z dôvodu neprípustnosti a v časti nesprávneho právneho posúdenia veci pre nevymedzenie dovolacej otázky.
5. Sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu tým, že všeobecné súdy podstatu uplatneného nároku zúžili a posúdili spôsobom, ktorý nezodpovedá obsahu žaloby a znemožnili jej tým nápravu daného stavu, keďže nárok sťažovateľky spočíval v dlhodobej a sústavnej nečinnosti viacerých orgánov verejnej moci počas desiatok rokov. Rozhodnutia sú navyše arbitrárne, keďže nedostala riadne a presvedčivé odôvodnenie. K napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu uvádza, že odmietnutie dovolania predstavuje neprimerane formalistický prístup majúci za následok odopretie dovolacieho prieskumu, pričom sťažovateľka riadne vymedzila nesprávne právne posúdenie, ako aj zásah do jej procesných práv. Odopretím súdnej ochrany zároveň došlo k zásahu do jej práva pokojne užívať majetok, ako aj priaznivého životného prostredia.
6. K včasnosti podania ústavnej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že lehota na jej podanie podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) jej ešte nezačala plynúť, resp. začala plynúť až 16. apríla 2026. Uvedené odvodzuje od toho, že rozhodnutie najvyššieho súdu bolo doručené výlučne advokátke, ktorá sťažovateľku zastupovala v dovolacom konaní na základe poverenia v rámci právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci, ktoré však zaniklo pred doručením napadnutého rozhodnutia, keďže Centrum právnej pomoci poverenie advokátke obmedzilo len na spísanie a podanie dovolania. V čase doručenia rozhodnutia dovolacieho súdu teda advokátka sťažovateľku nezastupovala. Sťažovateľka uzatvára, že doručenie rozhodnutia za takejto situácie nemôže vyvolať vo vzťahu k sťažovateľke účinky riadneho doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu a nemôže ani vyvolať plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Poukazuje na telefonickú komunikáciu 16. apríla 2026 s danou advokátkou, z ktorej vyplynulo, že advokátka sa mylne domnievala, že rozhodnutie najvyššieho súdu sťažovateľke doručené bolo, a preto ju o jeho doručení osobitne neupovedomila. Následne podala sťažnosť na Centrum právnej pomoci a oznámením o predmetných skutočnostiach adresovaným najvyššiemu súdu sa domáhala doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní, na ktoré najvyšší súd nereagoval. Zohľadňujúc uvedené, je tak toho názoru, že jej ústavná sťažnosť je podaná včas.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd v úvode poukazuje na § 124 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
8. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde]. Pokiaľ je sťažnosť podaná po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty, zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 124 zákona o ústavnom súde neumožňuje (II. ÚS 420/2026 a tam uvedená judikatúra).
9. S argumentáciou sťažovateľky o tom, že jej lehota na podanie ústavnej sťažnosti ešte nezačala plynúť, resp. jej začala plynúť 16. apríla 2026, sa nie je možné stotožniť, a to s poukazom na § 92 ods. 2 CSP, ktoré normuje splnomocnenie udelené advokátovi ako splnomocnenie na celé konanie, ktoré nie je možné obmedziť. Len v prípade, pokiaľ je zástupcom sporovej strany iná osoba ako advokát, prichádza do úvahy obmedzenie rozsahu splnomocnenia na niektoré úkony (pozri Sedlačko, F. In. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck. 2022. s. 351.) Keďže v dovolacom konaní musí byť dovolateľ zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), neprichádza do úvahy obmedzenie jeho splnomocnenia len na spísanie a podanie dovolania, a toto zastupovanie trvá, pokiaľ nedôjde k inému spôsobu jeho zániku (čo sťažovateľka ani netvrdí). Reflektujúc na uvedené, sťažovateľke tak začala plynúť lehota na podanie ústavnej sťažnosti doručením napadnutého rozhodnutia jej právnej zástupkyni 25. októbra 2024 (údaj zistený vlastnou činnosťou ústavného súdu v súčinnosti s okresným súdom, pozn.).
10. Sumarizujúc už uvedené, ústavný súd uzatvára, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je nutné považovať za podanú oneskorene a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu