Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 446/2026
PDF · 184.19 KB
No categories available
IV. ÚS 446/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. TO-6Cpr/10/2021 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. TO-6Cpr/10/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. TO-6Cpr/10/2021 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 446/2026-18 z 19. augusta 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. TO-6Cpr/10/2021. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 7 875 eur a náhradu trov konania. Ústavný súd vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 4. mája 2021 na Okresnom súde Topoľčany (ktorého právnym nástupcom je okresný súd, pozn.) žalobu o náhradu mzdy proti žalovanému zamestnávateľovi (spoločnosť BCF EUROPE s.r.o., pozn.). Okresný súd vyhlásil 27. apríla 2023 medzitýmny rozsudok, ktorým určil, že základ žalovaného nároku na náhradu mzdy je daný. O odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9CoPr/5/2023-462 z 23. mája 2024 tak, že rozsudok vo výroku I zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Sťažovateľka podala 12. septembra 2024 proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol uznesením sp. zn. 6CdoPr/11/2025 z 26. júna 2025.
3. Na pojednávaní 26. júna 2026 okresný súd rozsudkom č. k. TO-6Cpr/10/2021-1092 žalobu zamietol. Proti rozsudku podala sťažovateľka 28. júla 2026 odvolanie, pričom v čase podania ústavnej sťažnosti okresný súd vykonával procesné úkony nevyhnutné na predloženie spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.
4. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi súdu prvého stupňa v napadnutom konaní. Sťažovateľka zrekapitulovala priebeh napadnutého konania, poukázala na jeho celkovú dĺžku, ktorá v súčasnosti predstavuje dobu viac ako 5 rokov od podania žaloby a špecifikovala obdobia nečinnosti i postup okresného súdu, ktorý považuje za neefektívny.
II. Vyjadrenie okresného súdu
5. Podpredsedníčka okresného súdu zrekapitulovala priebeh napadnutého konania, pričom osobitne poukázala na skutočnosť, že vo veci bol 26. júna 2026 vyhlásený rozsudok, proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie. V súčasnosti sa vykonávajú procesné úkony nevyhnutné na predloženie veci odvolaciemu súdu. Podpredsedníčka okresného súdu zároveň dala do pozornosti, že v priebehu konania muselo opakovane dôjsť k odročeniu pojednávaní pre neprítomnosť žalobkyne (sťažovateľky, pozn.), ktorá si v rozhodnom období odmietala na súde prekryť horné dýchacie cesty. Do konania musel byť pribratý aj tlmočník z talianskeho jazyka na účely výsluchu konateľa žalovaného. Súd sa pred každým pojednávaním musel oboznamovať s početnými vyjadreniami a k nim pripojenými listinami, najmä zo strany žalobkyne, ktorá opakovane žiadala konanie prerušiť. V dôsledku opravných prostriedkov strán sporu bol spis predložený krajskému súdu, ako aj najvyššiemu súdu. Zároveň vo veci došlo k zmene zákonného sudcu. Spor považuje za skutkovo a právne zložitý. Podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľky preto považuje podpredsedníčka okresného súdu za nedôvodnú.
6. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
7. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na existencii zbytočných prieťahov v napadnutom konaní zo strany súdu prvého stupňa.
8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom.
9. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorej „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“. Podľa § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.“.
10. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa.
11. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Vzhľadom na nutnosť pribratia tlmočníka z talianskeho jazyka možno konaniu priznať určitý stupeň skutkovej zložitosti.
12. Pri hodnotení správania sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že jej správanie malo výrazný vplyv na dĺžku konania, keďže počas pandémie COVID-19, konkrétne v rokoch 2021 a 2022, bolo päť (!) pojednávaní odročených z dôvodu, že si odmietla prekryť horné dýchacie cesty.
Sťažovateľka bola procesne aktívna, v priebehu konania predkladala súdu viacero procesných návrhov (návrhy na prerušenie konania, úprava predmetu konania atď.) a podala aj dovolanie, čo malo značný vplyv na dĺžku konania. Ústavný súd v súlade s judikatúrou ESĽP uvádza, že sťažovateľovi síce nemôže byť vyčítané uplatnenie procesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok, avšak na druhej strane nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004 Dostál proti Českej republike, § 220). Uvedené okolnosti preto ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia.
13. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup súdu prvého stupňa. Ústavný súd konštatuje, že už samotná skutočnosť, že v napadnutom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté ani po viac ako 5 rokoch a 4 mesiacoch od podania žaloby, nie je súladná s obsahom označených práv sťažovateľky a je sama osebe dostačujúca na vyslovenie ich porušenia.
14. Sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu 4. mája 2021. Postup okresného súdu v úvodnej fáze konania možno označiť za plynulý. V konaní sa v danom období uskutočnilo sedem pojednávaní (5. 11. 2021, 14. 1. 2022, 18. 3. 2022, 20. 5. 2022, 11. 1. 2023, 8. 3. 2023 a 29. 3. 2023), pričom výsluchu sťažovateľky v rokoch 2021 a 2022 bránilo, že si odmietla prekryť horné dýchacie cesty. K jej výsluchu napokon došlo až 11. januára 2023. Na pojednávaní uskutočnenom 27. apríla 2023 bol vyhlásený medzitýmny rozsudok, ktorý však bol zrušený uznesením krajského súdu č. k. 9CoPr/5/2023-462 z 23. mája 2024. Existencia a obsah kasačného rozhodnutia krajského súdu je podľa ústavného súdu najvýraznejším prejavom neefektívnosti zo strany okresného súdu.
15. Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka 12. septembra 2024 dovolanie, pričom aj v tejto fáze možno badať prvok neefektívnosti zo strany súdu prvého stupňa, keďže spis bol kvalifikovane predložený najvyššiemu súdu až na druhýkrát. Po odmietnutí dovolania najvyšším súdom (26. 6. 2025) a následnom vrátení spisu (25. 7. 2025) sa v konaní nachádza 8-mesačné kontinuálne obdobie nečinnosti zo strany okresného súdu (od 25. 7. 2025 do 9. 3. 2026). Ústavný súd berie na vedomie, že v danom období došlo k zmene v osobe zákonného sudcu, to však nie je dôvod ospravedlňujúci nečinnosť okresného súdu.
16. Na pojednávaní uskutočnenom 26. júna 2026 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd žalobu zamietol. Vzhľadom na podané odvolanie zo strany sťažovateľky sa v čase rozhodovania ústavného súdu vykonávali procesné úkony potrebné na predloženie veci odvolaciemu súdu.
17. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd uzatvára, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania, zistené obdobia nečinnosti konajúceho súdu i prvky jeho neefektívneho postupu možno konštatovať, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
18. Vzhľadom na to, že konanie nebolo právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva, čo bolo v posudzovanej veci naplnené. V okolnostiach prerokúvanej veci predovšetkým pre podiel sťažovateľky na celkovej dĺžke konania považuje ústavný súd za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, ktoré jej je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
V. Trovy konania
20. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 1 014,41 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma trov konania tak s príslušnou daňou z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľky je subjektom registrovaným pre jej platbu, predstavuje sumu 1 014,41 eur. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2026
Libor Duľa
predseda senátu