Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 448/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej T LEGAL ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., Garbiarska 1081/2, Košice, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Košice p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur, ktoré jej j e Mestský súd Košice p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Uznesením ústavného súdu č. k. -15 z 19. augusta 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 8 000 eur a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v trestnom konaní vedenom na mestskom súde proti obžalovanému stíhanému pre spáchanie trestného činu sprenevery podľa , je sťažovateľka poškodenou a svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní riadne a včas uplatnila už 28. októbra 2016.

3. Trestné stíhanie vo veci bolo začaté 20. októbra 2016 a obvinenému bolo vznesené obvinenie 30. decembra 2016. Prípravné konanie bolo ukončené podaním obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II z 26. marca 2018. Mestský súd rozsudkom z 1. decembra 2023 uznal obžalovaného za vinného aj zo skutku spáchaného na sťažovateľke a podľa mu uložil povinnosť uhradiť sťažovateľke škodu vo výške 7 390 eur.

4. Na odvolanie obžalovaného bol rozsudok mestského súdu zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27. júna 2025 podľa , v celom rozsahu ako nepreskúmateľný a vec bola podľa vrátená súdu prvého stupňa. Do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, a teda nebolo rozhodnuté ani o nároku sťažovateľky na náhradu škody.

5. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv prieťahmi mestského súdu v trestnom konaní, sťažovateľka poukázala na celkovú dĺžku trestného konania, ktoré trvá dovedna 9 rokov a 10 mesiacov, z toho 8 rokov a 4 mesiace v konaní pred súdmi. Sťažovateľka zároveň zrekapitulovala priebeh trestného konania a špecifikovala obdobia nečinnosti mestského súdu i postup, ktorý považuje za neefektívny. Za prejav neefektívnosti považuje aj existenciu kasačného rozhodnutia krajského súdu. Skutok spáchaný na sťažovateľke je po skutkovej i právnej stránke jednoduchý. Sťažovateľka sa na dĺžke konania nijako nepodieľala, nepodala žiadny návrh ani opravný prostriedok, ktorý by konanie predlžoval.

II. Vyjadrenie mestského súdu

6. Podpredseda mestského súdu ústavnú sťažnosť považuje za neopodstatnenú. Posudzovaná vec je podľa jeho názoru jednoznačne skutkovo a právne zložitá, obžaloba bola podaná síce len na jedného páchateľa, ale na 46 skutkov pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa , a 2 skutky prečinu podvodu podľa , kde celková výška škody dosahuje sumu 325 008 eur v prípade sprenevery a v prípade podvodu sumu 19 900 eur. Nemožno súhlasiť so sťažovateľkou, že ide o skutkovo a právne jednoduchú vec. Sťažnosť považuje v tomto smere za blanketnú. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k údajnému pochybeniu súdu prvého stupňa v súvislosti so zrušením rozsudku odvolacím súdom, keďže dokazovanie týkajúce sa výšky škody bolo už predmetom prípravného konania, ktoré sa zaobišlo bez návrhov na doplnenie dokazovania aj v tomto smere. Odlišnosť právneho názoru prvostupňového súdu a odvolacieho súdu dokumentuje právnu zložitosť veci.

7. Podpredseda mestského súdu pripustil, že prieťahy zo strany mestského súdu boli spôsobené v šiestich prípadoch z dôvodu neprítomnosti prísediaceho. Taktiež poukázal na obmedzený režim počas šírenia koronavírusu, čo je objektívna okolnosť mimo dosahu súdu. Sťažovateľka sa nedomáhala odstránenia prieťahov ani sťažnosťou na prieťahy podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ani podaním sťažnosti podľa . Aktuálne je vo veci určený termín hlavného pojednávania na 29. október 2026.

8. K veci sa vyjadrila aj zákonná sudkyňa, ktorá vo svojom písomnom stanovisku zrekapitulovala priebeh napadnutého konania. Skutočnosť, že konanie pred súdmi skutočne trvá osem rokov a päť mesiacov, je založená najmä tým, že vo veci prebehlo na súde prvého stupňa rozsiahle dokazovanie. Prvostupňový súd postupoval plynulo, konal sústredene, aby vo vzťahu k všetkým skutkom obžaloby zistil skutkový stav veci tak, aby mohol o obžalobe zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

9. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).

III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

10. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote je založená na nekonaní, resp. neefektívnej činnosti mestského súdu v napadnutom konaní.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Pri posudzovaní ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ústavný súd vychádza z toho, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý ho nastoľuje.

12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť aj v trestnom konaní taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty strán. Táto povinnosť súdu je implicitne obsiahnutá aj v a . Podľa pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možné prejednať a rozhodnúť bez jej odročenia.

13. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka

súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

14. Uvedená trestná vec patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Vzhľadom na početnosť skutkov, pre ktoré je vedené trestné konanie, vysoký počet poškodených a súvisiacu potrebu rozsiahleho dokazovania možno konaniu priznať zvýšený stupeň právnej a faktickej zložitosti.

15. Pri hodnotení správania sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že jej správanie, resp. jej procesná aktivita nemali osobitný vplyv na aktuálnu dĺžku trestného konania. Sťažovateľka pred podaním ústavnej sťažnosti nevyužila možnosť podania sťažnosti na prieťahy podľa , ani podľa . Aj keď podanie sťažnosti na prieťahy predsedovi súdu nie je v súlade s judikatúrou ESĽP podmienkou na podanie ústavnej sťažnosti, demonštruje procesnú aktivitu sťažovateľa a záujem o rýchle prerokovanie veci. Sťažnosť predsedovi súdu má potenciál odstrániť zbytočné prieťahy v konaní jeho dohľadom nad plynulosťou konania. Ústavný súd preto aj uvedenú skutočnosť musel zohľadniť pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia. V okolnostiach veci ústavný súd nepovažoval podanie sťažnosti podľa za predpoklad prípustnosti ústavnej sťažnosti.

16. V súvislosti s posudzovaním postupu mestského súdu ústavný súd už na úvod konštatuje, že samotná skutočnosť, že napadnuté konanie nie je právoplatne skončené ani po takmer 8 a pol roku od podania obžaloby, už nie je súladná s obsahom práv, ktorých porušenie sťažovateľka vystupujúca v pozícii poškodenej v trestnom konaní namieta, a v okolnostiach prerokúvanej veci je sama osebe postačujúca na vyslovenie ich porušenia.

17. Ústavný súd preskúmal postup mestského súdu a musí konštatovať, že v jeho postupe zaznamenal zbytočné prieťahy, ktoré mali za následok porušenie označených práv sťažovateľky. Z celkovo 25 naplánovaných pojednávaní sa dosiaľ uskutočnilo šestnásť (18. 5. 2018, 15. 6. 2018, 20. 6. 2018, 26. 9. 2018, 9. 1. 2019, 6. 2. 2019, 20. 3. 2019, 24. 5. 2019, 28. 6. 2019, 27. 9. 2019, 29. 11. 2019, 17. 1. 2020, 26. 2. 2020, 8. 3. 2023, 6. 10. 2023, 1. 12. 2023), dve pojednávania boli odročené z dôvodov na strane obžalovaného, resp. jeho obhajcu (25. 9. 2020 a 21. 10. 2022) a až šesť termínov hlavných pojednávaní z dôvodov na strane súdu (1. 8. 2018, 9. 11. 2018, 26. 4. 2019, 3. 4. 2020, 19. 5. 2026 a 28. 7. 2026), čo ústavný súd nemôže prehliadnuť.

18. Najdlhšie obdobie kontinuálnej nečinnosti ústavný súd zaznamenal v období pandémie COVID- 19, keďže medzi uskutočnenými pojednávaniami je viac ako trojročný časový rozostup (od 26. 2. 2020 do 8. 3. 2023). Ústavný súd tu odkazuje na judikatúru ESĽP, podľa ktorej obmedzenia, ktoré si vyžiadala pandémia COVID-19, môžu mať nepriaznivý vplyv na vybavovanie vecí vnútroštátnymi súdmi, hoci to v zásade nemôže zbaviť štát všetkej zodpovednosti za nadmernú dĺžku predmetného konania (rozhodnutie z 8. 2. 2022 vo veci Q and R proti Slovinsku, č. 19938/20, § 80). V okolnostiach prerokúvanej veci argument mestského súdu týkajúci sa pandémie nie je v plnej miere objektívne spôsobilý ospravedlniť zodpovednosť za prieťahy v danom období.

19. Postup mestského súdu je poznačený aj výrazným prvkom neefektívnosti, keďže jeho v poradí prvý rozsudok z 1. decembra 2023 bol zrušený uznesením odvolacieho súdu sp. zn. z 27. júna 2025. Ústavný súd odkazuje na právne závery krajského súdu v ňom uvedené a konštatuje, že práve existencia a obsah kasačného rozhodnutia sú výrazným ukazovateľom

neefektívnosti v postupe súdu prvého stupňa, čo malo jednoznačný negatívny vplyv na aktuálnu dĺžku napadnutého konania.

20. Po vrátení veci krajským súdom bola dĺžka konania výrazne ovplyvnená potrebou vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestnej dopravy, pričom znalecký posudok bol súdu predložený 26. februára 2026. Aktuálny procesný stav je taký, že po dvoch neuskutočnených termínoch hlavných pojednávaní z dôvodov na strane súdu (19. 5. 2026 a 28. 7. 2026) je vo veci určený termín hlavného pojednávania na 29. október 2026.

21. S poukazom na aktuálnu dĺžku napadnutého konania a procesný stav, v ktorom sa trestné konanie nachádza po osem a pol roku od podania obžaloby, ústavný súd dospel k záveru, že prieťahy v konaní boli vo významnej miere spôsobené postupom mestského súdu, ktorý nepostupoval v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci. Ústavný súd preto dospel k záveru, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

22. Vzhľadom na to, že konanie ešte stále nie je právoplatne skončené, ústavný súd zároveň prikázal mestskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom v okolnostiach veci považuje za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur, ktoré jej je mestský súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku tohto nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

V. Trovy konania

24. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 1 014,41 eur v súlade s Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa a . Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa ), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa ). Celková suma trov konania tak s príslušnou daňou z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľky je subjektom registrovaným pre jej platbu,

predstavuje sumu 1 014,41 eur. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2026

Libor Duľa

predseda senátu