Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 527/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, Štúrova 43, Nitra, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. mája 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa , a 4, a 2 a (ďalej len „“), svojho práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. -160 z 25. októbra 2023 zamietol návrh sťažovateľa ako žalovaného na prerušenie konania (I. výrok), uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 632,78 eur s príslušenstvom (II. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške (III. výrok). Uplatnená suma predstavovala odmenu notára predstavujúcu náklady spojené so splnením záväzku žalobcu (náhrady za vyvlastnenie) na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zložením do notárskej úschovy a tento spôsob splnenia záväzku využil žalobca (MH Invest, s. r. o.), keďže sťažovateľ plnenie neprijal a vyvlastňovacie rozhodnutie napadol správnou žalobou. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -219 z 9. októbra 2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie odôvodnené podľa (ďalej aj „“), ktoré najvyšší súd odmietol napadnutým rozhodnutím.

3. Sťažovateľ trvá na tom, že žalobcovi nemala byť priznaná aj suma vo výške dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), keďže princípom DPH je zdaňovať hodnotu, ktorú platiteľ pridá k poskytovaným službám alebo tovarom. Z tohto dôvodu je každý platiteľ, ktorý dodá službu alebo tovar povinný vystaviť faktúru, v ktorej uvedie aj hodnotu DPH. Z uvedeného vyplýva, že ak vzniknuté náklady na notársku úschovu žalobca ako platiteľ DPH mal právo refakturovať sťažovateľovi, tak s DPH, pretože žalobca pri prijatí faktúry z notárskeho úradu si ako platca DPH uplatnil odpočet DPH, teda už v čase podania žaloby žalobca nezaplatil celú žalovanú sumu, ale sumu bez DPH. Priznaním žalovanej sumy aj s DPH došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, ktorému by v prípade zaplatenia celej sumy zo strany sťažovateľa bola DPH vyplatená dvakrát, čo je neprípustné. Náklad žalobcu tak nemohol byť 632,78 eur, teda vo výške žalovanej sumy, ale o 105,46 eur (DPH) menej. Sťažovateľ preto nesúhlasí so spôsobom vysporiadania sa najvyšším súdom s touto dovolacou námietkou, teda že žalobca má nárok aj na priznanie sumy vo výške DPH. Tým došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a základného práva na ústavný výklad právneho poriadku Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľ považuje za nesprávny aj ten záver dovolacieho súdu, že rovnako ako súdy nižšieho stupňa nevidel dôvod na prerušenie súdneho konania z dôvodu prebiehajúceho správneho súdneho konania vedeného pred Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. , v ktorom sa sťažovateľ v postavení žalobcu domáha zrušenia administratívnych rozhodnutí o vyvlastnení. Podľa sťažovateľa boli splnené všetky zákonné podmienky na prerušenie súdneho konania, keďže o správnej žalobe nebolo zo strany správneho súdu dosiaľ rozhodnuté a v prípade vyhovenia správnej žalobe a zrušenia administratívnych rozhodnutí zanikne aj podklad uplatňovaného nároku žalobcom v tomto súdnom konaní, a teda odpadne dôvod na zaplatenie náhrady za vyvlastnenie, a teda jej zloženie do notárskej úschovy. Sťažovateľ považuje za zásah do svojich základných práv konštatovanie najvyššieho súdu, že výsledky skončenia správneho súdneho konania o správnej žalobe nič nezmenia na skutkových okolnostiach veci. Výsledok správneho súdneho konania jednoznačne bude mať vplyv aj na rozhodnutie v tejto veci, a preto je podľa sťažovateľa dôvodné počkať na rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe.

5. Sťažovateľ zároveň nesúhlasí s tým, že svojím správaním zavinil vznik nákladov za notársku úschovu, ktoré musel žalobca zaplatiť na účely splnenia si povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia o vyvlastnení. Nie je ústavne udržateľný názor dovolacieho súdu, že obrana sťažovateľa v rámci nezákonných vyvlastnení má byť na jeho ťarchu a finančne ho zaťažovať. Poplatok notárovi by mal znášať žalobca ako vyvlastniteľ, a nie sťažovateľ ako vyvlastnený, preto došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa vlastniť majetok.

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie označených práv sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania ako procesne neprípustného podľa , ktorému

sťažovateľ vyčíta, že dovolací súd dospel vo vzťahu k posúdeniu jeho zásadných dovolacích námietok k nesprávnym právnym záverom.

7. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že samotná otázka posúdenia podmienok na uskutočnenie dovolacieho konania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Posúdenie tejto otázky je teda vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami , ktorý je právnym predpisom ustanovujúcim v zmysle podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z (obdobne dohovoru), v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (). To, samozrejme, neplatí, ak by najvyšší súd posúdil otázku prípustnosti dovolania ústavne neudržateľne v neprospech sťažovateľa.

8. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením najvyššieho súdu, aby v kontexte jeho obsahu vyhodnotil obsah námietok prezentovaných sťažovateľom v ústavnej sťažnosti, ktoré sa významne prekrývajú s jeho dovolacími námietkami. Zároveň posudzoval ústavnú udržateľnosť napadnutého rozhodnutia.

9. Sťažovateľ v dovolaní namietal, že nemal byť zaviazaný aj na zaplatenie DPH za náklady spojené so splnením záväzku zložením peňažnej sumy do notárskej úschovy, čím došlo na strane žalobcu, ktorému bola DPH vrátená v rámci odpočtu tejto dane, k bezdôvodnému obohateniu. Druhá námietka sťažovateľa spočívala v nesprávnom posúdení jeho návrhu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho správneho súdneho konania, v ktorom sa sťažovateľ ako žalobca domáha zrušenia vyvlastňovacích rozhodnutí. Sťažovateľ tiež namietal, že je nedôvodné pripisovať mu zavinenie za vznik nákladov za notársku úschovu, ktoré musel zaplatiť žalobca na účely splnenia svojej povinnosti z rozhodnutia o vyvlastnení, keď samotné vyvlastnenie, s ktorým sťažovateľ nesúhlasí, spôsobil žalobca.

10. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu vecne reaguje (body 16 až 18 odôvodnenia) na sťažovateľom vymedzený dovolací dôvod podľa posúdením dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku krajského súdu (bod 18.1), ktorý konštatoval, že mechanizmus DPH vylučuje, aby na strane žalobcu mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie (žalobca zaplatenú DPH zo strany sťažovateľa odvedie štátu, ktorý mu ju nevráti, pozn.), predmetné odôvodnenie je preto zrozumiteľné a dostatočné, posúdil prvú dovolaciu námietku sťažovateľa ako neopodstatnenú. Vo vzťahu k druhej dovolacej námietke sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu (bod 18.3) v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že výsledky skončenia konania o správnej žalobe nič nezmenia na skutkových okolnostiach tejto veci, keďže žalobca bol povinný plniť, sťažovateľ mu súčinnosť pre vyplatenie plnenia neposkytol, a preto bol povinný uložiť náhradu za vyvlastnenie do notárskej úschovy, na základe čoho mu vznikli náklady, ktoré je povinný zaplatiť sťažovateľ. Nedostatočnosť argumentácie odvolacieho súdu preto nebola preukázaná ani v tomto prípade. Napokon sa dovolací súd vyjadril aj k námietke sťažovateľa, že on nezavinil vznik nákladov za notársku úschovu, ku ktorej odvolací súd (bod 18.4) rozsiahlo vysvetlil, že žalobca musel využiť tento spôsob plnenia záväzku, keďže sťažovateľ nespolupracoval a nesplnene povinnosti vyplatiť mu náhradu za vyvlastnenie by viedlo k zrušeniu vyvlastňovacieho rozhodnutia.

11. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa zaoberal podstatnými časťami rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu toho, či obsahuje náležité posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, uvedenie skutočností, ktoré súd považuje za preukázané a ktoré nie, uvedenie dôkazov, ktoré súd vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako aj právne posúdenie veci ( ). Táto zákonná požiadavka korešponduje s požiadavkou obsahovej kvality odôvodnenia súdnych rozhodnutí, ktorá vyplýva z práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

12. Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd poskytol sťažovateľovi v súvislosti s namietaným porušením práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie ochranu v medziach zákona, ktorý základné právo na súdnu ochranu vykonáva ( ), pričom tieto medze rešpektoval, a preto mu z ústavnoprávneho hľadiska nemožno pri posúdení vady zmätočnosti nič vytknúť. Ústavný súd nezistil, že by účinky výkonu jeho dovolacej právomoci pri posudzovaní prípustnosti a dôvodnosti dovolania sťažovateľa podľa boli nezlučiteľné so základným právom strany konania na súdnu ochranu, resp. právom na spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd svoj názor náležite odôvodnil – jeho odôvodnenie je logické, založené na racionálnych úvahách, netrpí vnútornou rozpornosťou a napriek odmietnutiu dovolania sťažovateľa ako neprípustného najvyšší súd jeho námietky v podstate meritórne preskúmal.

13. Napokon sťažnostná argumentácia sťažovateľa má zjavne charakter polemiky na úrovni zákona, ktorá je však vedená vo vzťahu k nesprávnemu riešeniu hmotnoprávnej otázky a procesnej otázky v dotknutom súdnom konaní. Ide teda o argumentáciu zodpovedajúcu skôr dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa bez adresnej kritiky záverov najvyššieho súdu vo vzťahu k odmietnutiu dovolania sťažovateľa odôvodneného zmätočnosťou rozsudku odvolacieho súdu.

14. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že námietky sťažovateľa nie sú dôvodné a nesignalizujú takú priamu príčinnú súvislosť s porušením práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, ako aj ochranu vlastníckeho práva, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť ich porušenie.

15. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením základného práva zaručeného v ústavný súd poznamenáva, že toto sa ratione materiae vzťahuje špecificky na správne súdnictvo. V prípade sťažovateľa nespochybniteľne nešlo o konanie a rozhodovanie všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva (bez ohľadu na okolnosť, že sťažovateľ spochybňuje zaplatenie časti pohľadávky predstavujúcej DPH, pozn.), čo akúkoľvek možnosť vyslovenia porušenia základného práva podľa prima facie vylučuje.

16. Ústavný súd tiež dáva do pozornosti svoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej zdôrazňuje, že a majú charakter ústavných princípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní . Toto ustanovenie je vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných podľa , a preto ak ústavný súd nedospeje k záveru, že boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, neexistuje ani dôvod na vyslovenie porušenia označených ustanovení (m. m. ).

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, hoci vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie ústavnej sťažnosti by prichádzalo do úvahy aj jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa .

18. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej uplatnenými stratilo svoje opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2026

Libor Duľa

predseda senátu