Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 518/2026
PDF · 150.73 KB
No categories available
IV. ÚS 518/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov
zastúpených Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie
sv. Egídia 40/93, Poprad, proti postupu Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 21T/35/2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. augusta 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21T/35/2023. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia v sume každému po 5 000 eur a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn. 21T/35/2023 vedené trestné konanie proti obžalovanému pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 Trestného zákona a prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, v ktorom sťažovatelia vystupujú v procesnom postavení poškodených. Obžaloba bola na okresnom súde podaná 6. apríla 2023 a do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté.
3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom trestnom konaní. Sťažovatelia zrekapitulovali priebeh trestného konania, poukázali na jeho aktuálnu dĺžku, ktorá predstavuje 3 roky a 5 mesiacov od podania obžaloby, a tvrdia, že zbytočné prieťahy okresného súdu sú spôsobené jeho neefektívnym postupom. V konaní sa síce uskutočnilo už viac ako 20 termínov hlavných pojednávaní, sťažovatelia však nesúhlasia so spôsobom vedenia dokazovania, ktorý podľa nich vykazuje prvky fragmentácie procesných úkonov. Sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá ju vyhodnotila ako neopodstatnenú, s čím sťažovatelia taktiež nesúhlasia.
4. V súvislosti so zložitosťou veci sťažovatelia zhodnotili, že hoci si vec vyžadovala vykonanie viacerých svedeckých a znaleckých dôkazov, nejde o mimoriadne skutkovo a právne neprehľadnú a zložitú kauzu, ktorá by odôvodňovala konanie viac ako 20 pojednávaní počas takmer tri a pol roka bez vyhlásenia rozsudku. Sťažovatelia počas celého konania poskytli súdu maximálnu súčinnosť, zúčastňovali sa na nariadených pojednávaniach, včas reagovali na výzvy súdu a žiadnym spôsobom neprispeli k prieťahom v konaní.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom trestnom konaní.
6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Pri posudzovaní ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ústavný súd vychádza z toho, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý ho nastoľuje.
7. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť aj v trestnom konaní taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty strán (III. ÚS 233/2021). Táto jeho povinnosť je implicitne obsiahnutá aj v § 1 a § 2 ods. 7 Trestného poriadku. Podľa § 247 ods. 5 Trestného poriadku pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možné prejednať a rozhodnúť bez jej odročenia.
8. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka
súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
9. Posudzovaná trestná vec patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu a súvisiacu potrebu rozsiahleho dokazovania možno konaniu priznať zvýšený stupeň právnej a faktickej zložitosti.
10. Pri správaní sťažovateľov ústavný súd konštatuje, že ich správanie, resp. procesná aktivita, nemali zásadný vplyv na aktuálnu dĺžku trestného konania.
11. Z chronologického prehľadu procesných úkonov vyplýva, že obžaloba bola podaná 6. apríla 2023 a súd v priebehu nasledujúcich 10 mesiacov súvislo vykonával administratívne procesné úkony. V konaní bolo následne nariadených 25 termínov hlavných pojednávaní, pričom tri z nich boli odročené z dôvodov na strane obžalovaného (22. 2. 2024, 23. 4. 2024 a 25. 7. 2024), jeden termín bol odročený z dôvodu na strane súdu (4. 9. 2025) a reálne sa uskutočnilo 21 hlavných pojednávaní (14. 5. 2024, 21. 5. 2024, 28. 5. 2024, 4. 6. 2024, 20. 8. 2024, 3. 9. 2024, 23. 10. 2024, 7. 11. 2024, 9. 1. 2025, 27. 2. 2025, 16. 4. 2025, 29. 5. 2025, 8. 7. 2025, 1. 10. 2025, 20. 11. 2025, 14. 1. 2026, 24. 2. 2026, 16. 4. 2026, 26. 5. 2026, 2. 6. 2026, 7. 7. 2026). V postupe okresného súdu sa nenachádza kontinuálne obdobie jeho nečinnosti, keďže medzi pojednávaniami je časový rozostup zhruba jeden a pol mesiaca. Z údajov poskytnutých sťažovateľmi vyplýva, že pojednávania trvali v priemere od približne 1,5 hodiny do približne 7 hodín). Ústavný súd pripúšťa, že okresný súd mohol k výsluchom jednotlivých svedkov pristúpiť plynulejšie, avšak nesúhlasí s tvrdením sťažovateľov, že zbytočné prieťahy boli spôsobené najmä neefektívnym kúskovaním procesných úkonov. Nemožno opomenúť, že dĺžka konania bola značne ovplyvnená rozsiahlosťou spisového materiálu, potrebou vykonania rozsiahleho znaleckého dokazovania a výsluchov znalcov. Zvýšená skutková zložitosť veci je deklarovaná aj tým, že okresný súd 13. augusta 2026 do konania pribral znaleckú organizáciu.
12. Ústavný súd pripúšťa, že za neefektívny a zmätočný možno označiť postup okresného súdu, ktorý predvolal súdnu znalkyňu na výsluch na nesprávny deň, v dôsledku čoho muselo byť odročené hlavné pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 4. septembra 2025. Vzhľadom na to, že k výsluchu znalkyne reálne došlo už 1. októbra 2025, teda po necelom mesiaci od daného excesu, uvedený prieťah sám osebe nedosahuje požadovanú ústavnoprávnu intenzitu.
13. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností danej veci z hľadiska predmetu konania (zvýšený stupeň právnej a faktickej zložitosti), správania sťažovateľov a postupu okresného súdu, zohľadňujúc doterajšiu dĺžku napadnutého konania na okresnom súde a súčasný procesný stav veci, konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, na základe ktorých by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.
15. Nad rámec uvedeného ústavný súd uzatvára, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania signalizoval vznik zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu, toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a sťažovatelia sú oprávnení podať ústavnému súdu ďalšiu ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2026
Libor Duľa
predseda senátu