Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 502/2026
PDF · 149.4 KB
No categories available
IV. ÚS 502/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., Námestie Osloboditeľov 3A, Košice, proti postupu súdnej exekútorky JUDr. Michaely Zubaľ Burdovej v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 419EX/719/24 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 24. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom súdnej exekútorky JUDr. Michaely Zubaľ Burdovej (ďalej len „súdna exekútorka“) v konaní vedenom pod sp. zn. 419EX/719/24 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje, aby ústavný súd prikázal súdnej exekútorke konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie 2 500 eur a náhradu trov konania.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako povinný v napadnutom exekučnom konaní, v priebehu ktorého súdna exekútorka 31. júla 2025 vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a príkaz na úhradu trov exekúcie, ktorý bol sťažovateľovi doručený 19. augusta 2025.
3. Sťažovateľ argumentuje, že banka po doručení príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke nerealizovala svoju povinnosť zaslať peňažné prostriedky súdnej
exekútorke a súdna exekútorka nerealizovala svoju povinnosť vymôcť dlžnú sumu v čo najkratšom čase. Z tohto dôvodu sťažovateľ 8. septembra 2025 súdnu exekútorku informoval o dostatku finančných prostriedkov na účte v banke a požiadal ju o postup proti banke, ktorá peniaze na účet súdnej exekútorky nepoukázala. Zároveň sťažovateľ 10. septembra 2025 oznámil súdnej exekútorke, že má finančné prostriedky aj v inej banke, na účte, na ktorý prijíma mzdu. Dňa 30. septembra 2025 požiadal banku o prevedenie 107,98 eur v prospech exekúcie.
II. Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažovateľ má za to, že súdna exekútorka svojou nečinnosťou spôsobuje prieťahy v konaní a poškodzuje sťažovateľa. Napriek tomu, že má vedomosť o tom, kde sa nachádzajú finančné prostriedky povinného, vo veci nekoná. Dodáva, že vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá. Neuznáva exekučné tituly a má za to, že tieto predstavujú nezákonne vydané rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnou a medzinárodnou judikatúrou o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ sám neposlal peňažné prostriedky oprávnenému ani súdnemu exekútorovi. Označil ako prílohu ústavnej sťažnosti podnet na zastavenie exekúcie a odvolanie proti zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, ktorý je v napadnutom exekučnom konaní v procesnom postavení povinného, že súdna exekútorka v označenom exekučnom konaní po neprimerane dlhú dobu nevykonala úkony smerujúce k jeho riadnemu pokračovaniu a skončeniu. V nečinnosti súdnej exekútorky sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je právomoc ústavného súdu založená na princípe subsidiarity. Tomu zodpovedá § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavná sťažnosť neprípustná okrem iného vtedy, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu zákon priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd. Zmyslom tejto podmienky je poskytnúť orgánom, ktorým právny poriadok zveruje ochranu dotknutého práva pred právomocou ústavného súdu, reálnu možnosť tvrdené porušenie práva preskúmať a prípadne odstrániť. Ochrana poskytovaná ústavným súdom preto nastupuje zásadne až po vyčerpaní účinných prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľovi v systéme všeobecnej právnej ochrany.
8. Uvedený princíp sa uplatňuje aj vo vzťahu k postupu súdneho exekútora. Exekučný poriadok v § 5 ods. 2 charakterizuje vykonávanie exekučnej činnosti ako výkon verejnej moci. Samotná exekúcia pritom predstavuje integrálnu súčasť súdnej ochrany a pri jej vykonávaní musia byť rešpektované aj požiadavky vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Skutočnosť, že namietaný zásah spočíva v postupe súdneho exekútora, teda sama osebe nevylučuje právomoc ústavného súdu. Táto právomoc však zostáva subsidiárna vo vzťahu k osobitným mechanizmom ochrany upraveným Exekučným poriadkom (m. m. I. ÚS 364/2011, I. ÚS 150/2020).
9. Exekučný poriadok v § 29 ods. 3 ukladá súdnemu exekútorovi výslovnú povinnosť vykonávať svoju činnosť bez zbytočných prieťahov. Na preskúmanie dodržiavania povinností súdneho exekútora zároveň vytvára osobitný mechanizmus sťažnosti. Podľa § 218a ods. 1 Exekučného poriadku sa fyzické a právnické osoby môžu obracať so sťažnosťou na činnosť exekútora na Slovenskú komoru exekútorov, ktorá je príslušná takúto sťažnosť vybaviť. Podľa § 218b ods. 1 Exekučného poriadku je komora povinná sťažnosť vybaviť bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov od jej doručenia. Ak sťažovateľ nepovažuje spôsob alebo včasnosť jej vybavenia za riadny, podľa § 218b ods. 4 Exekučného poriadku môže požiadať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o prešetrenie vybavenia sťažnosti komorou.
10. Uvedená právna úprava vytvára osobitný systém ochrany práve proti činnosti súdneho exekútora, ktorého predmetom môže byť aj jeho nečinnosť alebo nesústredený a neefektívny postup. Nejde teda iba o všeobecný podnet bez možnosti ovplyvniť namietaný stav, ale o zákonom výslovne upravený kontrolný mechanizmus smerujúci k preskúmaniu postupu exekútora príslušným stavovským orgánom s následnou možnosťou prešetrenia ministerstvom. Z pohľadu požiadavky subsidiarity ide o právny prostriedok, ktorého využitie je spôsobilé zabezpečiť ochranu pred tvrdenou nečinnosťou súdneho exekútora ešte pred ingerenciou ústavného súdu.
11. K povahe tohto prostriedku sa ústavný súd už výslovne vyjadril. V uznesení sp. zn. I. ÚS 364/2011 považoval sťažnosť na činnosť exekútora a následnú možnosť požiadať ministerstvo o prešetrenie jej vybavenia za účinné právne prostriedky ochrany práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na túto rozhodovaciu líniu nadviazal aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 150/2020, v ktorom vo veci povinného namietajúceho dlhodobú nečinnosť súdneho exekútora konštatoval, že postup podľa § 218a a § 218b Exekučného poriadku predstavuje účinný prostriedok nápravy spôsobilý zabezpečiť ochranu pred tvrdenou nečinnosťou exekútora.
12. Z ústavnej sťažnosti ani jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľ pred obrátením sa na ústavný súd využil sťažnosť na činnosť súdneho exekútora podľa § 218a Exekučného poriadku. Sťažovateľ tak neumožnil orgánu, ktorému zákon zveruje prvotné preskúmanie postupu súdneho exekútora, aby sa tvrdenou nečinnosťou zaoberal a poskytol mu ochranu spôsobom predvídaným Exekučným poriadkom. Obrátil sa teda priamo na ústavný súd bez toho, aby rešpektoval postupnosť prostriedkov právnej ochrany vyplývajúcu z princípu subsidiarity.
13. Ústavný súd zároveň nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnenie § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ netvrdil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažnosť podľa § 218a Exekučného poriadku nemohol využiť alebo že by v jeho konkrétnych pomeroch jej využitie bolo zjavne neúčinné. Samotné tvrdenie o dĺžke nečinnosti súdneho exekútora nemôže viesť k obídeniu zákonom ustanoveného mechanizmu ochrany, ktorého účelom je práve odstránenie nedostatkov pri výkone exekučnej činnosti.
14. Pretože sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nevyčerpal právny prostriedok, ktorý mu Exekučný poriadok priznáva na ochranu pred namietanou nečinnosťou súdnej exekútorky,
ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
15. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2026
Libor Duľa
predseda senátu