Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 548/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu notárky JUDr. Kataríny Petrovej, Notársky úrad, Hlavná 79, Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. (v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -80 zo 14. júna 2022) takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 23. decembra 2025, následne opakovane dopĺňanou, domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a podľa listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa a podľa listiny, ako aj práva pokojne užívať majetok podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom JUDr. Kataríny Petrovej, notárky (ďalej len „notárka“), ako súdnej komisárky v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -80 zo 14. júna 2022) (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. V časti namietaného porušenia práv podľa , listiny a podľa dohovoru sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti výslovne vymedzuje namietaný zásah ako postup okresného súdu a notárky v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -80 zo 14. júna 2022. Zároveň sa domáha vyslovenia porušenia označených práv na súdnu ochranu a majetkových práv. Tiež od ústavného súdu žiada, aby okresnému súdu a notárke prikázal konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie 56 000 eur (voči každému z označených porušovateľov) a náhradu trov konania.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľke sa na okresnom súde vedie od 31. januára 2012 pod sp. zn. . Okresný súd poveril notárku vykonaním úkonov v dedičskom konaní ako súdnu komisárku, pričom u nej je vec vedená pod sp. zn. .

4. Postup okresného súdu v tomto dedičskom konaní už bol predmetom prieskumu ústavným súdom na podklade ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Nálezom zo 14. júna 2022 ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a priznal jej finančné zadosťučinenie 1 000 eur. Predmetný nález nadobudol právoplatnosť 24. júna 2022.

5. Po vydaní nálezu zo 14. júna 2022 sťažovateľka 26. júla 2022 podala dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) zo 17. mája 2022. Okresný súd predložil spis 23. septembra 2022 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uznesením z 26. septembra 2024 napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd odoslal spis okresnému súdu 6. novembra 2024, ktorý ho 18. novembra 2024 predložil krajskému súdu. Ten o odvolaní opätovne rozhodol 30. januára 2025 a spis okresnému súdu vrátil 14. februára 2025. Uvedený postup súdov už ústavný súd posudzoval v uzneseniach sp. zn. a sp. zn. .

6. Po opätovnom vrátení veci okresnému súdu sťažovateľka 30. apríla 2025 predložila svoje vyjadrenie k ďalšiemu postupu v konaní a 9. júna 2025 požiadala o nariadenie pojednávania. Notárka ju následne vyzvala na ďalšie vyjadrenie, ktoré sťažovateľka predložila 21. augusta 2025. Sťažovateľka 13. augusta 2025 podala sťažnosť na prieťahy, ktorá bola vybavená 5. septembra 2025 ako nedôvodná. V čase podania tejto ústavnej sťažnosti bol vo veci určený termín pojednávania na 12. január 2026.

7. Sťažovateľka predmetnú ústavnú sťažnosť opakovane, takmer v pravidelných mesačných intervaloch, celkovo deväťkrát dopĺňala. V doplnení zo 14. januára 2026 poukázala na priebeh pojednávania uskutočneného 12. januára 2026 a na jeho odročenie na účely ďalších vyjadrení účastníčok a zároveň namietala ďalšie pokračovanie stavu právnej neistoty. V nasledujúcom doplnení poukázala na vyjadrenie druhej dedičky z 12. februára 2026. V ďalších doplneniach opakovane zdôrazňovala celkovú dĺžku napadnutého konania, svoj vek, zdravotný stav, význam dedičského konania a požadovala nariadenie ústneho pojednávania pred ústavným súdom.

8. Doplnením doručeným v júni 2026 sťažovateľka ústavný súd informovala, že okresný súd uznesením z 20. mája 2026 určil všeobecnú hodnotu dedičstva na 327 935,62 eur a proti tomuto uzneseniu podala 8. júna 2026 odvolanie. Túto skutočnosť zopakovala aj v ďalších doplneniach a poukazovala na to, že v dôsledku odvolacieho konania stav jej právnej neistoty naďalej trvá. Výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia v jednotlivých doplneniach postupne zvyšovala, naposledy 21. septembra 2026 na 56 000 eur voči každému z označených porušovateľov.

II. Argumentácia sťažovateľky

9. Sťažovateľka namieta predovšetkým celkovú dĺžku dedičského konania, ktoré napriek uplynutiu viac ako trinástich rokov od jeho začatia nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené. Poukazuje na opakované rušenie vydaných rozhodnutí a vracanie veci na ďalšie konanie, ktoré podľa nej preukazuje nesústredený, neefektívny a nehospodárny postup orgánov konajúcich v dedičskej veci.

10. Zdôrazňuje svoj vysoký vek a zdravotné problémy, z čoho vyvodzuje potrebu zaradiť jej dedičskú vec medzi prioritné konania. Tvrdí, že neprimeraná dĺžka konania jej znemožňuje disponovať s majetkom, na ktorý má podľa svojho názoru zákonný dedičský nárok, a od toho odvodzuje aj porušenie základného práva na súdnu ochranu a označených majetkových práv.

11. Sťažovateľka zároveň namieta postup notárky, ktorej vytýka nedostatočne efektívne vedenie dedičského konania, ako aj okresného súdu, ktorému vytýka najmä nedostatočný dohľad nad postupom notárky a opakovane neefektívne rozhodovanie.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

13. Ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné vymedziť časový rámec, ktorý môže byť predmetom jeho aktuálneho prieskumu. V totožnom dedičskom konaní už nálezom zo 14. júna 2022 právoplatne rozhodol o tvrdenom porušení práv sťažovateľky postupom okresného súdu. Predmetom novej ústavnej sťažnosti preto nemôže byť opätovné preskúmavanie tej časti postupu okresného súdu, ktorá bola predmetom skoršieho konania pred ústavným súdom.

14. Tento záver už bol sťažovateľke výslovne ozrejmený aj v uznesení sp. zn. , v ktorom ústavný súd uviedol, že aj pri širšom znení petitu by mohol v tej istej dedičskej veci posudzovať iba obdobie po právoplatnosti nálezu zo 14. júna 2022, teda po 24. júni 2022.

15. Celková dĺžka dedičského konania od roku 2012 môže predstavovať kontext aktuálneho konania, nemôže však viesť k opätovnému pripočítaniu období, o ktorých už ústavný súd právoplatne rozhodol. Pre aktuálne posúdenie je preto rozhodujúce, či postup okresného súdu po 24. júni 2022 dosiahol intenzitu samostatného nového zásahu do práv sťažovateľky.

III.1. K namietanému porušeniu práv postupom notárky:

16. Sťažovateľka opätovne označila za samostatnú porušovateľku svojich práv aj notárku, ktorá v dedičskej veci koná ako súdna komisárka.

17. Ústavný súd už vo veci sťažovateľky v náleze zo 14. júna 2022 pripomenul svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj prípadné zbytočné prieťahy spôsobené týmito úkonmi sú z ústavnoprávneho hľadiska pričítateľné všeobecnému súdu, ktorý za vedenie dedičského konania nesie zodpovednosť.

18. Práve vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v skoršom konaní uznesením sp. zn. z 12. apríla 2022 prijal sťažnosti na ďalšie konanie v relevantnom rozsahu voči postupu okresného súdu, zatiaľ čo vo zvyšnej časti ich odmietol.

19. Uvedený právny záver pritom sťažovateľke, resp. jej kvalifikovanému právnemu zástupcovi, nemôže byť neznámy. Ide o totožné dedičské konanie, totožnú notárku konajúcu ako súdna komisárka a v podstate totožnú konštrukciu ústavnej sťažnosti, akú sťažovateľka uplatnila už v predchádzajúcom konaní pred ústavným súdom. Opätovné označenie notárky za samostatnú porušovateľku preto nemôže viesť k odlišnému záveru.

20. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu notárky odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú. Prípadné ústavnoprávne relevantné dôsledky postupu notárky ako súdnej komisárky je potrebné posudzovať v rámci zodpovednosti okresného súdu za vedenie dedičského (napadnutého) konania.

III.2. K namietanému porušeniu práv podľa , listiny a dohovoru postupom okresného súdu:

21. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa (a podľa listiny) a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd pripomína, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci nachádza. Samotná skutočnosť, že konanie nebolo právoplatne skončené, však ešte neznamená porušenie označených práv. Pri posudzovaní, či v konkrétnej veci došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd štandardne prihliada na právnu a faktickú zložitosť veci, správanie účastníka konania, postup súdu a význam predmetu konania pre sťažovateľa, pričom prihliada aj na celkovú dĺžku konania.

22. V prerokovávanej veci nemožno prehliadnuť, že dedičské konanie sa začalo už v roku 2012 a v čase podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne skončené. Jeho celkovú dĺžku preto možno objektívne hodnotiť ako mimoriadnu. Táto okolnosť však sama osebe nemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľky v aktuálne posudzovanom období. Ako už ústavný súd uviedol, postup okresného súdu do 24. júna 2022 bol predmetnom právoplatne skončeného konania vedeného pod sp. zn. . V tomto konaní preto môže byť predmetom posúdenia iba to, či následným postupom okresného súdu vznikol nový, od predchádzajúceho zásahu oddeliteľný, stav prieťahov majúcich charakter zbytočných. Celková dĺžka dedičského konania zostáva významným kontextom a zvyšuje požiadavku na sústredený a osobitne promptný ďalší

postup okresného súdu, nemôže však viesť k opätovnému pričítaniu už právoplatne posúdených období na ťarchu okresného súdu.

23. Zo sťažovateľkou opísaného priebehu napadnutého konania a predložených príloh vyplýva, že po právoplatnosti nálezu zo 14. júna 2022 sťažovateľka 26. júla 2022 podala dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu. Okresný súd predložil spis najvyššiemu súdu 23. septembra 2022. Obdobie približne dvoch mesiacov potrebné na spracovanie dovolania a predloženie spisu dovolaciemu súdu nemožno vzhľadom na jeho dĺžku ani povahu považovať za obdobie nečinnosti dosahujúce ústavnoprávnu intenzitu.

24. Spis sa následne nachádzal na najvyššom súde až do jeho vrátenia okresnému súdu 6. novembra 2024. Toto obdobie nemožno pri hodnotení postupu okresného súdu bez ďalšieho zahrnúť do doby jeho nečinnosti. Najvyšší súd v dovolacom konaní preskúmaval rozhodnutie krajského súdu, ktoré napokon zrušil pre nedostatky jeho odôvodnenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predĺženie konania spôsobené potrebou odstránenia nedostatku rozhodnutia krajského súdu preto nemožno pripisovať na ťarchu okresného súdu. Okresný súd navyše po vrátení spisu z najvyššieho súdu postupoval bez významnej časovej straty, keď ho 18. novembra 2024 predložil krajskému súdu.

25. Ústavný súd zároveň neprehliadol, že krajský súd následne svojím rozhodnutím z 30. januára 2025 zrušil rozhodnutie okresného súdu pre nedostatky jeho odôvodnenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zmienený výsledok odvolacieho konania je relevantný pri hodnotení efektívnosti postupu okresného súdu, keďže vydanie rozhodnutia, ktoré pre nedostatky jeho odôvodnenia neobstojí v opravnom konaní, spravidla nemožno hodnotiť ako procesný postup efektívne smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníka. Aj keby ústavný súd v neprospech okresného súdu zohľadnil následné obdobie odvolacieho konania ako dôsledok jeho neefektívnej rozhodovacej činnosti, nejde spolu s ostatnými okresnému súdu pričítateľnými obdobiami o takú časovú alebo kvalitatívnu mieru nečinnosti, ktorá by sama osebe odôvodňovala opätovné vyslovenie porušenia označených práv.

26. Po vrátení spisu z krajského súdu 14. februára 2025 zostala vec v dispozičnej sfére okresného súdu do podania ústavnej sťažnosti 23. decembra 2025 približne desať mesiacov. Ani toto obdobie však nebolo obdobím vyznačujúcim sa významnou nečinnosťou. Sťažovateľka 30. apríla 2025 predložila vyjadrenie k ďalšiemu postupu a 9. júna 2025 požiadala o nariadenie pojednávania. Notárka následne zabezpečovala vyjadrenia účastníkov, ktoré sťažovateľka predložila 21. augusta 2025, a ešte pred podaním tejto ústavnej sťažnosti bol určený termín pojednávania na 12. január 2026. Z uvedeného procesného priebehu nemožno vyvodiť stav dlhodobej nečinnosti alebo takého nesústredeného postupu, ktorý by v tomto časovom úseku nadobudol intenzitu ústavne relevantných prieťahov. Zároveň však dáva za pravdu sťažovateľke, že poskytnutie 90-dňovej lehoty na predloženie vyjadrenia predstavuje nedôvodne veľkorysý priestor a konanie predlžuje.

27. Ústavný súd prihliadol aj na to, že vzhľadom na predchádzajúce konštatovanie porušenia práv sťažovateľky a mimoriadnu celkovú dĺžku dedičského konania sa od okresného súdu vyžadovala zvýšená miera procesnej diligencie. Táto požiadavka však neznamená, že každé ďalšie obdobie trvania konania po predchádzajúcom náleze automaticky zakladá nové porušenie základného práva podľa . Rozhodujúce zostáva, či možno v konkrétnom novom období identifikovať neodôvodnenú nečinnosť alebo neefektívnu činnosť takej intenzity, ktorá sama osebe

predlžovala stav právnej neistoty sťažovateľky spôsobom ústavne neakceptovateľným. Takúto intenzitu ústavný súd v postupe okresného súdu po 24. júni 2022 však nezistil.

28. Po podaní ústavnej sťažnosti sa 12. januára 2026 uskutočnilo pojednávanie a okresný súd 20. mája 2026 rozhodol o všeobecnej hodnote majetku patriaceho do dedičstva. V okolnostiach posudzovanej veci potvrdzuje, že po vrátení veci okresnému súdu nešlo o stav dlhodobej stagnácie konania, ale o pokračujúce procesné úkony smerujúce k jeho skončeniu.

29. Ústavný súd preto uzatvára, že napriek nepochybne mimoriadnej celkovej dĺžke dedičského konania nemožno po časovom oddelení období, ktoré už boli predmetom predchádzajúceho ústavného prieskumu, a období, počas ktorých sa vec nachádzala na inštančne nadriadených súdoch z dôvodov, ktoré nemožno klásť na ťarchu okresného súdu, identifikovať v aktuálne preskúmavanom postupe okresného súdu takú nečinnosť alebo neefektívnosť, ktorá by predstavovala zásah do základného práva sťažovateľky podľa a podľa listiny, ako aj jej práva podľa dohovoru. Ústavnú sťažnosť preto v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú. Ani repetitívne poukazovanie na celkovú dĺžku trvania konania (celkovo 9 doplnení ústavnej sťažnosti s takmer totožným textom) na tomto závere nič nemení.

III.3. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces dohovoru postupom okresného súdu:

30. Sťažovateľka porušenie základného práva podľa a podľa listiny, ako aj práva podľa dohovoru odvodzuje predovšetkým od neefektívnosti dedičského konania, opakovaného rušenia rozhodnutí a celkovej dĺžky stavu právnej neistoty.

31. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie každý nedostatok konania, neefektívnosť či zrušenie rozhodnutia súdom vyššej inštancie predstavuje zásah do samotnej podstaty práva na súdnu ochranu. V prípade námietok založených na dĺžke konania môže byť zásah do aktuálny najmä vtedy, ak intenzita postupu súdu dosiahne úroveň odopretia spravodlivosti a poskytovaná súdna ochrana sa stane fakticky iluzórnou.

32. Ak vzhľadom na už uvedené okolnosti ústavný súd nezistil dôvody na konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. podľa listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru, o to menej je dôvodné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu či spravodlivý proces.

33. Skutočnosť, že právna neistota sťažovateľky dosiaľ nebola definitívne odstránená, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o reálnej možnosti porušenia základného práva podľa alebo práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ak z postupu okresného súdu v aktuálne preskúmavanom období nevyplýva nielen odopretie súdnej ochrany alebo obdobný kvalifikovaný deficit, ale ani zbytočné prieťahy.

34. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

III.4. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa a podľa listiny, ako aj práva pokojne užívať majetok podľa dodatkového protokolu:

35. Sťažovateľka odôvodňuje porušenie označených majetkových práv tvrdením, že v dôsledku dĺžky dedičského konania nemôže disponovať majetkom, ktorý podľa nej predstavuje jej dedičský podiel, ani z neho získavať plody a úžitky.

36. Pre záver o tom, že dĺžka konania sama osebe predstavuje pokračujúci zásah do vlastníckeho práva, je z pohľadu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nevyhnutné preskúmať dĺžku napadnutého konania (Zanghì proti Taliansku, rozsudok z 10. 2. 1993, § 23). V prípadoch týkajúcich sa mimoriadne dlhých konaní ESĽP rozhodol, že ich zdĺhavé vedenie (Kunić proti Chorvátsku, rozsudok z 11. 1. 2007, ods. 67; Machard proti Francúzsku, rozsudok z 25. 4. 2006, bod 15) alebo iné opatrenia prispievajúce k omeškaniu (Immobiliare Saffi proti Taliansku, rozsudok z 28. 7. 1999, bod 59) mali priamy vplyv na právo sťažovateľov na pokojné užívanie ich „majetku“.

37. Keďže ústavný súd uzavrel, že celková dĺžka napadnutého konania pred okresným súdom nedovoľuje prijať záver o porušení práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, čo je conditio sine qua non pre spôsobilosť vysloviť porušenie majetkových práv, ústavný súd aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi postupom okresného súdu v napadnutom konaní a sťažovateľkou namietaným porušením jej majetkových práv.

38. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky vrátane návrhu na nariadenie ústneho pojednávania, príkazu označeným orgánom konať bez zbytočných prieťahov, primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania stratilo opodstatnenie.

39. Na záver ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich práv za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2026

Libor Duľa

predseda senátu