Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 594/2026
PDF · 172.32 KB
No categories available
III. ÚS 594/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, proti častiam odôvodnení uznesenia a pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tostš/7/2026 z 12. augusta 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a práv na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a obhajobu podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru časťou odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu a jeho pokynom okresnému súdu.
2. Sťažovateľ bol v prvom trestnom konaní vo väzbe od 7. septembra 2011 do 31. januára 2013, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody na štyri roky, ktorý aj v tento deň začal vykonávať. Sťažovateľ bol v druhom trestnom konaní v roku 2014 uznaný vinným za iné trestné činy a spolu so zrušením trestu na štyri roky z prvého konania mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na 22 rokov. Špecializovaný trestný súd (ďalej len „ŠTS“) uznesením zo 14. júla 2026, ktoré aj v tento deň nadobudlo právoplatnosť, v súvislosti s povolením obnovy druhého trestného konania zrušil výrok o súhrnnom treste, druhým uznesením z toho istého dňa, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, sťažovateľa nevzal do väzby a 15. júla 2026 nariadil prepustiť ho na slobodu.
3. Najvyšší súd sťažnosť prokurátora proti tomuto uzneseniu ŠTS zamietol uznesením z 12. augusta 2026, keďže výkon trestu odňatia slobody má prednosť pred väzbou. Týmto trestom má byť trest odňatia slobody na štyri roky, ktorý bol sťažovateľovi uložený v prvom trestnom konaní. Podľa najvyššieho súdu je tomu tak preto, že tento trest sa obnovil a sťažovateľ z neho vykonal 3 roky, 2 mesiace a 19 dní v čase, keď bol od 7. septembra 2011 do 31. januára 2013
vo väzbe, a potom ho vykonával do 26. novembra 2014, kedy začal vykonávať 22-ročný súhrnný trest. Sťažovateľovi tak zo štvorročného trestu zostáva vykonať 9 mesiacov a 11 dní. Súčasťou tejto argumentácie najvyššieho súdu sú aj ústavnou sťažnosťou namietané časti, podľa ktorých „po obnovenej vykonateľnosti výroku o treste rozsudku Okresného súdu Trnava (4T/11/2012) tak obvinenému z trestu odňatia slobody mu v tejto veci uloženému vo výmere 4 rokov ešte zostáva vykonať trest odňatia slobody v rozsahu 9 mesiacov a 11 dní (zo 4 rokov odpočítajúc 3 roky, 2 mesiace a 19 dní)... Vzhľadom však na postup súdu I. stupňa, ktorým prepustil obvineného na slobodu (a nie na výkon iného doposiaľ nevykonaného trestu odňatia slobody) príkazom z 15. júla 2026, č. k. 10Nt/2/2024-150, dôsledok nesprávnosti tohto postupu bude napraviteľný len procesným postupom Okresného súdu Trnava vo veci ním vedenej pod sp. zn. 4T/11/2012, ktorého rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obvinenému znovu nadobudol vykonateľnosť, ktorého úlohou bude zabezpečiť procesne nástup obvineného na výkon zvyšku tohto trestu, pokiaľ tomu nebudú brániť - aktuálne síce neexistujúce, avšak pro futuro eventuálne do úvahy prichádzajúce - procesné prekážky.“.
4. Najvyšší súd okrem toho okresnému súdu, ktorý sťažovateľovi uložil trest odňatia slobody na štyri roky, zaslal ústavnou sťažnosťou namietaný „pokyn“, v ktorom uviedol, že sa obnovila vykonateľnosť výroku o treste odňatia slobody na štyri roky a zo strany tohto okresného súdu bude v rámci vykonávacieho konania nevyhnutný ďalší procesný postup, tak ako vyplýva z ústavnou sťažnosťou namietaného odôvodnenia najvyššieho súdu.
5. Podľa sťažovateľa najvyšší súd časťou odôvodnenia a pokynom okresnému súdu prekročil svoje oprávnenie rozhodnúť o sťažnosti prokurátora, ktorá sa netýkala výkonu trestu uloženého v inom konaní, keďže je na okresnom súde, či a aký zvyšok trestu nariadi vykonať. Z rozhodnutí ústavného súdu sťažovateľ vyvodzuje, že na rozhodnutia o započítaní väzby do výkonu trestu sa vzťahuje čl. 5 ods. 1 písm. a) dohovoru. Namietané porušenie práva na obhajobu sťažovateľ vyvodzuje z toho, že argumentácia najvyššieho súdu a jeho pokyn okresnému súdu sú prekvapivé, keďže sa k nim nemohol vyjadriť tak, aby uviedol, že do doby výkonu štvorročného trestu treba započítať aj čas skutočného výkonu súhrnného trestu. Podľa sťažovateľa vždy treba zohľadniť celkovú dobu obmedzenia osobnej slobody a z rozhodnutia ESĽP vyplýva, že štát má pozitívny záväzok prijať vhodné opatrenia na poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom do práva na osobnú slobodu. Sťažovateľ napokon žiada nariadiť dočasné opatrenie, ktorým bude okresnému súdu zakázané nariadiť výkon zvyšku jeho trestu odňatia slobody, tak ako to vyplýva z pokynu najvyššieho súdu.
II.
6. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Namietaným uznesením bola zamietnutá sťažnosť prokurátora proti uzneseniu ŠTS, ktorým sťažovateľ nebol vzatý do väzby. Preto namietaným uznesením nedošlo k zásahu do ústavných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 3 a 4 dohovoru. Rovnako týmto uznesením nemohlo dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru, keďže záruky práv obsiahnutých v týchto ustanoveniach sú pri rozhodovaní o väzbe súčasťou ústavných práv na osobnú slobodu. Z pohľadu obsahu prekvapivým názorom najvyššieho súdu v odôvodnení jeho uznesenia a v pokyne okresnému súdu sa bude musieť vyrovnať okresný súd.
Pritom z Trestného poriadku nemožno vyvodiť, že by bol týmto právnym názorom vo vykonávacom konaní viazaný, keďže viazanosť právnym názorom, ktorý bol vyslovený súdom, ktorý rozhodol či už o sťažnosti, alebo odvolaní, vyplýva len z ustanovení § 194 ods. 5 a § 327 ods. 1 Trestného poriadku a vzťahuje sa len na orgán alebo súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd, ktorý sťažovateľovi uložil trest odňatia slobody na štyri roky, ktorého výkon bol „prerušený“ uložením omnoho dlhšieho a viac ako štyri roky vykonávaného súhrnného trestu, takýmto orgánom nie je.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2026
Robert Šorl
predseda senátu