Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 579/2026
PDF · 157.5 KB
No categories available
III. ÚS 579/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa B&B Triumf s. r. o., Klincová 37/B, Bratislava, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 73C/66/2026-1105 z 3. júla 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím mestského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie, vec vrátiť na ďalšie konanie, priznať mu finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania.
II.
Skutkové východiská
2. Obchodná spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., doručila 21. mája 2026 mestskému súdu odporovaciu žalobu o neúčinnosť právneho úkonu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorých sa označila ako právny zástupca žalobcu, ktorým je sťažovateľ. Mestský súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že návrh nie je podpísaný sťažovateľom ako žalobcom alebo žalobcom riadne splnomocneným zástupcom, preto sťažovateľa vyzval na odstránenie vád podania v určenej lehote. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol v určenej lehote doplnený o chýbajúcu náležitosť – podpis, preto mestský súd napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Napadnuté
uznesenie obsahuje poučenie, podľa ktorého proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a contrario.
III.
Argumentácia sťažovateľa
3. Prípustnosť svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ zakladá na odkaze na poučenie obsiahnuté v napadnutom uznesení, ako aj na argumentácii, podľa ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaním vo veci samej, pretože tvoril súčasť odporovacej žaloby navrhujúcej vysloviť neúčinnosť konkretizovaného právneho úkonu. Z tohto dôvodu nie je na predmetnú vec uplatniteľný § 357 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania vo veci samej.
4. Následne sťažovateľ podstatnú časť svojej argumentácie venuje samotnému dôvodu odmietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spochybňuje.
IV.
Predbežné prerokovanie návrhu
5. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Napadnuté uznesenie je rozhodnutím súdu prvej inštancie, čím sa otvára priestor pre skúmanie, či sťažovateľ bol (je) oprávnený domáhať sa ochrany svojho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie využitím prostriedku nápravy, ktorý mu priznáva zákon. Ak by tomu tak bolo, ústavná sťažnosť je neprípustná podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 357 písm. b) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania vo veci samej.
9. Podľa § 357 písm. d) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
10. Sťažovateľ v prospech neprípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu, a tým v prospech prípustnosti ústavnej sťažnosti, dôvodí odkazom na § 357 písm. b) CSP, zdôrazňujúc, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný 21. mája 2026 nebol podaním vo veci samej. Opomína však § 357 písm. d) CSP pripúšťajúci odvolanie proti prvoinštančnému uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené ustanovenie nerozlišuje, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol alebo nebol podaním vo veci samej. Inak povedané, § 357 písm. d) CSP zakotvuje prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez ohľadu na to, či takýto návrh je alebo nie je podaním
vo veci samej. Dikcia § 357 písm. d) CSP taktiež nerozlišuje prípustnosť odvolania proti prvoinštančnému uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v závislosti od toho, či bol návrh odmietnutý, či mu bolo vyhovené alebo či bol zamietnutý. Preto niet dôvodu vyvodzovať neprípustnosť odvolania proti napadnutému uzneseniu zo skutočnosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol z procesných dôvodov odmietnutý. Aj napadnuté uznesenie s procesným výrokom o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je preto potrebné považovať za uznesenie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 357 písm. d) CSP.
11. Ústavný súd neopomína, že mestský súd v napadnutom uznesení sťažovateľa poučil o neprípustnosti odvolania. Svoj záver založil bez akéhokoľvek odôvodnenia na jednoduchom odkaze na spojenie § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP. Ako už ale ústavný súd uviedol, práve § 357 písm. d) CSP odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripúšťa. Samotný fakt nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania sťažovateľa nezbavuje subjektívneho práva podať odvolanie, pretože poučenie o opravnom prostriedku v rozhodnutí súdu nemá konštitutívnu povahu. Prípustnosť alebo neprípustnosť opravného prostriedku totiž vyplýva priamo zo zákona a súdne rozhodnutie ju len deklaruje. Zákon potom rieši aj právne následky nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania pravidlom v § 362 ods. 3 druhej vete CSP, podľa ktorej v takom prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Keďže sťažovateľ sám uvádza, že mu napadnuté uznesenie bolo doručené 7. júla 2026, zákonná trojmesačná lehota na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu mu ešte stále plynie.
12. Ústavný súd sumarizuje, že proti napadnutému uzneseniu mestského súdu je sťažovateľ oprávnený podať podľa § 357 písm. d) CSP odvolanie. Z tohto dôvodu je ústavná sťažnosť sťažovateľa neprípustná a ústavný súd ju podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol.
13. Odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku má za následok, že stratilo opodstatnenie zaoberať sa návrhmi sťažovateľa na zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci, priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2026
Robert Šorl
predseda senátu