Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 549/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného JUDr. Filipom Vargom, advokátom, Stráž 223, Zvolen, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 30. júna 2026 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v časti porušenia základného práva na súdnu právnu ochranu podľa , práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 30. júna 2026.

2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

3. Súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému u k l a d á , aby sa v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 350EX 540/23 zdržal úkonov smerujúcich k pokračovaniu alebo opakovaniu dražby spoluvlastníckeho podielu povinného o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva číslo pre katastrálne územie vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, parcela registra „C“, parcelné číslo 2 výmera 3 478 m, druh pozemku záhrada, k udeleniu ďalšieho príklepu na dražbe a k predloženiu ďalšieho príklepu na schválenie Okresnému súdu Banská Bystrica, a to do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

4. Vo zvyšnej časti návrhu na vydanie dočasného opatrenia n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“), práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa , práva vlastniť majetok podľa , práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva pokojne užívať majetok podľa Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením okresného súdu (ďalej len „exekučný súd“) sp. zn. z 30. júna 2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Sťažovateľ navrhuje odložiť vykonateľnosť a právne účinky napadnutého rozhodnutia do právoplatného skončenia konania o ústavnej sťažnosti a dočasne prikázať exekučnému súdu zdržať sa úkonov smerujúcich k vykonaniu právnych účinkov napadnutého uznesenia a schváleniu ďalšieho príklepu na spoluvlastnícky podiel a súčasne uložiť exekučnému súdu bezodkladne oznámiť dočasné opatrenie súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému v konaní vedenom pod sp. zn. 350EX 540/23. Zároveň navrhuje súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému ako tretej osobe podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dočasne uložiť povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k pokračovaniu alebo opakovaniu dražby spoluvlastníckeho podielu, udeleniu ďalšieho príklepu a predloženiu ďalšieho príklepu na schválenie súdu, a to do právoplatného skončenia konania o ústavnej sťažnosti alebo do skoršieho zrušenia opatrenia ústavným súdom.

II. Skutkový stav

3. Sťažovateľ je v exekučnom konaní u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného pod sp. zn. 350EX 540/23 vydražiteľom spoluvlastníckeho podielu povinného vo veľkosti podielu 1/2 k celku na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre katastrálne územie ako parcela registra „C“, 2 parcelné číslo výmera 3 478 m, druh pozemku záhrada.

4. Prvého kola dražby konaného 20. februára 2026 a druhého kola dražby konaného 2. apríla 2026 sa sťažovateľ nezúčastnil, tieto dražby boli neúspešné, pretože sa ich nezúčastnil žiadny dražiteľ. Sťažovateľ, ako aj ďalší jeden dražiteľ sa 14. mája 2026 zúčastnili tretieho kola dražby, hoci dražobnú zábezpeku zložili štyria záujemcovia. Dražbe urobil najvyššie podanie vo výške 31 450 eur a bol mu udelený príklep.

5. Sťažovateľ je zároveň vlastníkom druhej polovice (spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku nehnuteľnosti) na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s bývalou manželkou povinného 16. decembra 2025 za kúpnu cenu 69 560 eur.

6. Na žiadosť súdneho exekútora o schválenie príklepu udeleného sťažovateľovi na dražbe konanej 14. mája 2026 exekučný súd rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že príklep neschválil.

7. Dôvody neschválenia príklepu sú prezentované v bodoch 11 až 18 napadnutého rozhodnutia. Exekučný súd neschválenie príklepu odôvodnil takto:

- Z § 148 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“) súd vyvodzuje svoju právomoc rozhodnúť o schválení, resp. neschválení príklepu z dôvodu právnej istoty účastníkov konania a tretích osôb, ako aj s ohľadom na originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na dražbe. Ustanovenie EP bližšie neupravuje podmienky, ktoré má exekučný súd skúmať pri schvaľovaní príklepu. Pri výklade dotknutého ustanovenia tak má exekučný súd podľa v spojení s EP per analogiam vziať predovšetkým na zreteľ potrebu výkladu v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva Exekučný poriadok, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

- Poukazuje na podstatu exekučného konania a postavenie súdneho exekútora, ktorého úlohou má byť dosiahnuť maximálny možný výťažok. Súdny exekútor však má obmedzené možnosti, pričom ani striktné dodržanie právnych noriem nezaručuje dosiahnutie skutočne najvyššieho možného výťažku z majetku povinného. Exekučný súd uvádza, že je tomu tak aj v uvedenej veci.

- Z listu vlastníctva súd zistil, že druhý spoluvlastnícky podiel pôvodne vo vlastníctve bývalej manželky bol dotknutý zmenou na základe kúpnej zmluvy. Na účel vyhodnotiť dosiahnutý výťažok na dražbe spoluvlastníckeho podielu voči znaleckému posudku si vyžiadal z katastra nehnuteľností predmetnú kúpnu zmluvu. Zistil, že kúpna cena bola 69 560 eur, všeobecná hodnota 1/2 nehnuteľnosti určená znalcom predstavovala 62 900 eur a dosiahnutý výťažok predstavoval 31 450 eur, pričom podstatný rozdiel medzi dosiahnutým výťažkom a všeobecnou hodnotou spoluvlastníckeho podielu považuje súd za okolnosť, ktorá mu bráni schváliť príklep udelený vydražiteľovi.

- Poukazuje na okolnosti nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu sťažovateľom od bývalej manželky povinného a konštatuje, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu určená znaleckým posudkom zodpovedá podmienkam na trhu, keď na základe porovnateľnej ceny došlo k slobodnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami v rovnoprávnom postavení. Aj keď bol postup exekútora v súlade so zákonom, viedol k podstatnému zníženiu výťažku, pričom exekučný súd svojím rozhodnutím podľa svojho názoru súd chráni tak práva oprávneného na dosiahnutie čo najvyššieho výťažku, ako aj povinného na zníženie vymáhanej pohľadávky v čo najvyššom rozsahu.

- Dospel k záveru, že „schválením udeleného príklepu by súd aproboval aj značne špekulatívny postup podielového spoluvlastníka, ktorý si účelovým, vyčkávacím postupom zabezpečí, že sa po tom ako sa úmyselne prvého a druhého kola dražby nezúčastní, ani nevyužije svoje predkupné právo podľa § 166 ods. 2 Exekučného poriadku, automaticky zníži cena draženého podielu o polovicu. Uvedený postup znižovania ceny draženého podielu je síce zdanlivo súladný so zákonom, avšak v prípade princípov exekučného konania, na ktoré súd poukázal vyššie, obstáť

nemôže, keď ide o obchádzanie zákona (konanie in fraudem legis).“. Považuje pritom za nepochybné, že takýto mechanizmus nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v exekúcii je v rozpore so snahou o dosiahnutie maximálneho výťažku, pričom jediným spokojným a úspešným zostane vydražiteľ, ktorý ďalší spoluvlastnícky podiel nadobudne zjavne pod jeho všeobecnú hodnotu, zatiaľ čo exekútor rezignuje na ochranu práv a oprávnených záujmov opravného a povinného. Podľa názoru súdu tento postup obchádza § 166 ods. 2 EP.

- V bode 17 napadnutého rozhodnutia súd konštatuje, že príklep neschválil z dôvodu, že dosiahnutý výťažok nezodpovedá jeho hodnote.

- V závere súd vyslovuje presvedčenie, že uvedený individuálne posúdený zistený skutkový stav môže prispieť k posilneniu argumentov v prospech zavedenia dražieb nehnuteľností súdnymi exekútormi v elektronickej forme.

III. Argumentácia sťažovateľa

8. Sťažovateľ vo svojej pomerne podrobnej sťažnostnej argumentácii prezentuje nesúhlas so skutkovými a s právnymi závermi exekučného súdu, ako aj s jeho procesným postupom, keď súd neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k ním tvrdenému špekulatívnemu správaniu a obchádzaniu zákona, čím porušil kontradiktórnosť konania.

9. Sťažovateľ konštatuje, že záver konajúceho súdu nevychádza zo zistenia nezákonnosti v postupe súdneho exekútora, voči udeleniu príklepu neboli vznesené námietky, sťažovateľ včas doplatil najvyššie podanie, napriek tomu súd odmietol schváliť príklep z dôvodu značne špekulatívneho, účelového a vyčkávacieho postupu, ktorý mal obchádzať § 166 ods. 2 EP.

10. Úvahy exekučného súdu nemajú oporu v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku, ide o ústavnoprávny exces. Exekučný súd svojím rozhodnutím vytvoril novú povinnosť pre spoluvlastníka uplatniť postup podľa § 166 ods. 2 EP alebo povinne dražiť v skoršom termíne dražby za vyššie najnižšie podanie a nesplnenie tohto postupu sankcionuje neschválením inak zákonného príklepu. Vytvoril zo sťažovateľa (ako podielového spoluvlastníka) osobitný subjekt, pre ktorý platia iné pravidlá dražby ako pre iných dražiteľov, pričom rozdielne zaobchádzanie nemá v zákone racionálny základ. Napadnuté rozhodnutie tak popiera normatívny účinok § 145 ods. 1 EP a fakultatívne oprávnenie spoluvlastníka podľa § 166 ods. 2 EP mení na povinný postup. Takýto výklad nemá oporu v zákone, je vnútorne rozporný, nepredvídateľný a zasahuje priamo do procesnej a majetkovej sféry sťažovateľa. Tvrdí, že štát nemôže zákonom vytvorené postavenie zrušiť na základe dodatočne skonštruovanej morálnej alebo ekonomickej požiadavky, ktorú zákon nepozná.

11. K uzatvorenej kúpnej zmluve sťažovateľ uvádza, že túto exekučný súd z vlastnej iniciatívy použil ako rozhodujúci podklad na posúdenie ceny a úmyslu sťažovateľa, pritom sťažovateľa pred rozhodnutím nevyzval na vysvetlenie okolností jej uzatvorenia a neoboznámil ho s úvahou, že jeho účasť až v treťom termíne môže byť kvalifikovaná ako obchádzanie zákona. Uvádza, že pozemok užíva so súhlasom doterajších vlastníkov 22 rokov, pričom odkúpenie polovice nehnuteľnosti od manželky povinného odôvodňuje potrebou zabezpečiť si umožnenie jeho faktického užívania aj

naďalej. Uvádza, že nemal dostatok prostriedkov na uplatnenie predkupného práva podľa § 166 ods. 2 Exekučného poriadku, preto sa zúčastnil až tretieho termínu dražby, pričom na úhradu najvyššieho podania si bol nútený požičať 15 000 eur. Uvádza, že o rozhodujúcom použití kúpnej zmluvy sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie preto bolo prekvapivé a postup súdu v rozpore s kontradiktórnosťou.

12. Závery exekučného súdu v bodoch 16 až 18 sťažovateľ považuje za ústavne neudržateľné. Súd rozšíril obsah § 148 EP bez textového základu, zamenil oprávnenie podľa § 166 ods. 2 EP za povinnosť, poprel zákonom výslovne upravené znižovanie najnižšieho podania podľa § 145 ods. 1 EP a bez dokazovania prisúdil sťažovateľovi úmysel obchádzať zákon, neposkytol mu priestor reagovať na dôkaz a právnu konštrukciu, ktoré boli pre výsledok rozhodujúce.

13. Exekučný súd sa podľa sťažovateľa postavil do polohy morálneho strážcu práv oprávnených (na podklade nepísaného práva a domnelých morálnych noriem), čo môže mať v exekučnom konaní fakticky úplne opačný efekt, a to že ak pozemok nekúpi žiaden záujemca, hrozí zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti po dvoch rokoch.

14. Z kontrolnej funkcie exekučného súdu podľa názoru sťažovateľa nevyplýva voľná právomoc odmietnuť príklep vždy, keď sa mu výsledná cena javí ekonomicky nevýhodná alebo keď nesúhlasí s dražobnou stratégiou dražiteľa. Diskrečná právomoc neznamená normotvornú právomoc. V rozpore s právnou istotou je stav, keď úspešný dražiteľ nesie riziko, že súd po dražbe posúdi jeho majetkové pomery, predchádzajúce transakcie alebo subjektívnu ochotu zaplatiť viac a vytvorí individuálnu minimálnu cenu. Na ochranu oprávneného a povinného pred neprimerane nízkym výťažkom pritom zákon normuje konkrétne prostriedky (znalecké ocenenie, zábezpeka...).

15. Sťažovateľ zdôrazňuje, že exekútor nebol oprávnený vyzvať sťažovateľa, aby dobrovoľne dražil sám proti sebe, ani odmietnuť príklep preto, že najvyššie podanie sa rovnalo zákonnému minimu. Sťažovateľ nemal povinnosť zúčastniť sa skorších kôl dražieb ani navýšiť najvyššie podanie. Uvádza, že vydražiteľ nie je správcom majetku povinného ani fiduciárom oprávneného. Jeho zákonnou povinnosťou je dodržať pravidlá dražby a zaplatiť ponúknutú cenu, nie nahrádzať absenciu dopytu dobrovoľným preplatením. Napadnuté rozhodnutie neuvádza, akú sumu mal ponúknuť sťažovateľ, aby jeho postup nebol špekulatívny. Zároveň ak otvorená súťaž nepriniesla vyššiu ponuku, neexistuje skutkový podklad na tvrdenie, že bolo možné za daných podmienok dosiahnuť vyšší výťažok.

16. Sťažovateľ sa nestotožňuje s postupom súdu, ktorý z toho, že § 148 EP neobsahuje výpočet dôvodov neschválenia, vyvodil záver, že ich normotvorca ponechal na individuálne rozhodnutie sudcu.

17. Konštatuje, že jeho konanie nenapĺňa obchádzanie zákona a súd neidentifikuje záväzné pravidlo, ktoré by sťažovateľ svojím postupom vylúčil. Ustanovenie § 166 ods. 2 EP nie je príkazom a neustanovuje, že spoluvlastník smie nadobudnúť podiel iba pred dražbou, § 145 ods. 1 EP výslovne predvída zníženie ceny po neúspešných termínoch, § 144 ods. 3 EP spoluvlastníka nevylučuje a § 146 ods. 1 EP jeho účasť výslovne predpokladá. Sťažovateľ teda neobišiel kogentnú povinnosť, ale využil jeden zo spôsobov, ktoré zákon umožňuje. Samotná neúčasť v skorších termínoch dražby nie je právnym úkonom smerujúcim k obchádzaniu zákona. Poukazuje na bod 18

napadnutého rozhodnutia, kde samotný súd prezentuje potrebu legislatívnej alebo systémovej zmeny, keď vyslovil nádej na zavedenie elektronických dražieb.

18. Poukazuje na potenciálne praktické problémy, ktoré by na prípadnej ďalšej dražbe mohli vzniknúť, napr. určenie najnižšieho podania.

19. Vnútornú rozpornosť a nedostatky odôvodnenia vníma sťažovateľ najmä v tom, že napadnuté rozhodnutie na jednej strane konštatuje zákonnosť postupu exekútora a na strane druhej uvádza, že rezignoval na ochranu práv povinného a oprávneného. Z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo by práva oprávneného a povinného mali mať absolútnu prednosť pred právnou istotou vydražiteľa, ktorý splnil zákonné podmienky. Súd nevykonal test proporcionality, neidentifikoval nevyhnutnosť zásahu a neporovnal jeho následky s menej invazívnymi postupmi.

20. Napadnuté rozhodnutie zmarilo postavenie sťažovateľa a jeho legitímne očakávania nie pre nesplnenie zákonnej podmienky, ale pre dodatočne vytvorenú povinnosť zaplatiť viac. Aj keby sa ochrana maximálneho výťažku považovala za legitímny cieľ, napadnuté rozhodnutie podľa sťažovateľa nespĺňa požiadavku proporcionality. Zásah nie je vhodný, pretože nezaručuje vyššiu cenu a môže viesť k rovnakému minimálnemu podaniu, k neúspechu ďalšej dražby alebo k ukončeniu exekúcie predajom nehnuteľnosti po dvoch rokoch. Nie je nevyhnutný, pretože zákon už poskytuje rozsiahle procesné záruky a súd nezistil ich porušenie. A nie je primeraný v užšom zmysle, pretože úplne ruší výsledok zákonnej dražby a prenáša všetku neistotu na sťažovateľa bez preukázaného prínosu pre ostatných. Konštatuje existenciu príčinnej súvislosti medzi pochybeniami a zásahom do práv sťažovateľa.

21. Sťažovateľ odôvodňuje potrebu odkladu vykonateľnosti, resp. právnych účinkov napadnutého rozhodnutia a potrebu prijatia dočasného opatrenia z dôvodu, že po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia je exekútor povinný pokračovať v dražbe, čo môže spôsobiť udelenie príklepu inému dražiteľovi, pričom neskoršie zrušenie napadnutého rozhodnutia ústavným súdom spôsobí závažný konflikt, spory o vlastnícke právo, poradie účinkov, držbu a podobne. Táto ujma nie je primerane napraviteľná vrátením peňazí. Nový vydražiteľ by navyše vstúpil do právnej neistoty bez vlastného zavinenia. Oprávnenému a povinnému môžu vzniknúť ďalšie náklady dražby a následných sporov. Súdnemu exekútorovi a katastru môžu vzniknúť protichodné povinnosti. Navrhované opatrenie nie je v rozpore s verejným záujmom. Ujma sťažovateľa z uskutočnenia novej dražby je kvalitatívne väčšia než dočasná ujma oprávneného a povinného z odkladu.

IV. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

22. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

23. Ústavná sťažnosť sťažovateľa smeruje k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom skutkovými a právnymi závermi exekučného súdu formulovanými v napadnutom rozhodnutí, ako aj postupom v procese prijímania rozhodnutia o neschválení príklepu. Okrem toho sťažovateľ namieta aj porušenie práva vlastniť majetok a práva pokojne užívať majetok.

24. Vo vzťahu k sťažovateľom namietaným právam vlastniť majetok a pokojne užívať majetok ústavný súd dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Právo vlastniť majetok a právo pokojne užívať majetok nemohli byť napadnutým rozhodnutím dotknuté, keďže aktuálny stav exekučného konania predstavuje napriek právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a bez akéhokoľvek úmyslu prejudikovať rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej stále reverzibilnú situáciu, ktorá bude napraviteľná po prípadnom vyhovení ústavnej sťažnosti. Ústavný súd v tomto ohľade prihliadol aj na skutočnosť, že sťažovateľ už je podielovým spoluvlastníkom 1/2 nehnuteľnosti, ktorý, ako sám uvádza, mal v úmysle nadobudnúť práve v kontexte zabezpečenia jeho užívania, prechodu cez tento pozemok. V súčasnosti preto nemožno uvažovať o dôvodnosti tejto časti ústavnej sťažnosti, a preto ju odmietol podľa .

25. Ústavný súd v rozsahu práv procesnej povahy (, , dohovoru) nezistil, že by v posudzovanej veci vo vzťahu k napadnutému uzneseniu exekučného súdu neboli splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie. Preto prijal ústavnú sťažnosť v tejto časti na ďalšie konanie ( ).

26. V ďalšom konaní o prijatej časti ústavnej sťažnosti bude úlohou ústavného súdu hodnotiť možné porušenie sťažovateľom označených práv namietaným postupom a napadnutým uznesením exekučného súdu. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.

K návrhu na odklad vykonateľnosti a dočasné pozastavenie právnych účinkov a návrhu na uloženie dočasného opatrenia:

27. Pokiaľ ide o tieto návrhy sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že pre zabránenie sťažovateľom predznamenaných negatívnych dôsledkov pokračovania v exekúcii predajom spoluvlastníckeho podielu (s potencialitou vzniku ktorých sa ústavný súd stotožňuje a sleduje zámer zabrániť ich vzniku) je postačujúce uloženie dočasného opatrenia vymedzeného v bode 3 výroku tohto uznesenia. Preto vo zvyšnom rozsahu návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku uznesenia).

28. Ústavný súd nahliadnutím do Obchodného vestníka (kapitola Exekúcie – súdni exekútori) nezistil vyvesenie novej dražobnej vyhlášky súdnym exekútorom, preto by dočasné opatrenie, ktoré sťažovateľ navrhoval nariadiť vo vzťahu k exekučnému súdu, nebolo efektívne.

29. Podobne, odloženie právnych účinkov uznesenia o neschválení príklepu by nezabránilo vzniku dôsledkov predvídaných . Naopak, týmto nepriaznivým následkom bude zabránené uloženým dočasným opatrením súdnemu exekútorovi. Vo vzťahu k uloženému dočasnému opatreniu sa ústavný súd stotožňuje s názorom navrhovateľa, podľa ktorého potreba

jeho nariadenia prevyšuje ujmu, ktorú môže pociťovať oprávnený alebo povinný dočasným nevykonávaním úkonov smerujúcich k ďalšiemu kolu exekučnej dražby.

30. K odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie neukladá povinnosť plniť, nie je teda nadané vlastnosťou vykonateľnosti ( ), a (aj) preto nemohol návrhu vyhovieť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2026

Peter Molnár

predseda senátu