Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 559/2026
PDF · 116.65 KB
No categories available
II. ÚS 559/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho prerokoval námietku zaujatosti sťažovateľa , , vznesenú proti sudkyni Ústavného súdu Slovenskej republiky Jane Baricovej v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1246/2026 takto
r o z h o d o l :
1. Sudkyňa I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová n i e j e v y l ú č e n á z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1246/2026.
2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I. Skutkový stav a námietka zaujatosti
1. Ústavný súd vedie pod sp. zn. Rvp 1246/2026 konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
, ,
zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Čuhákom, Ružová dolina 8, Bratislava.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv postupom Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Krajskej prokuratúry v Nitre, Krajskej prokuratúry v Trenčíne, Krajskej prokuratúry v Žiline, Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Krajskej prokuratúry v Bratislave, Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, Krajskej prokuratúry v Prešove, Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica, Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín, Okresnej
prokuratúry Trenčín, Okresnej prokuratúry Nitra, Úradu inšpekčnej služby Banská Bystrica, Úradu inšpekčnej služby Bratislava, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Úradu inšpekčnej služby Košice, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre a priznal mu finančné zadosťučinenie 40 000 eur. Vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi. Na konanie vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa je v súlade s § 47 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) príslušný prvý senát ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš – predseda senátu, sudkyňa Jana Baricová a sudca Miloš Maďar, členovia senátu.
2. Sťažovateľ spolu s ústavnou sťažnosťou okrem iného vzniesol námietku zaujatosti proti sudkyni Jane Baricovej, ktorú odôvodnil tým, že za posledné obdobie podal na sudkyňu J. Baricovú už 3 trestné oznámenia. Tvrdí, že v takomto prípade má podľa smernice 2012/29/EÚ ako obeť právo na ochranu vrátane opatrení na ochranu pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou. Z uvedených dôvodov žiada o vylúčenie označenej sudkyne z rozhodovania vo všetkých sťažovateľových veciach, napr. aby sa nemohla mstiť za ním podané trestné oznámenia či pokračovať v trestnej činnosti proti osobe sťažovateľa.
3. Sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová listom z 8. septembra 2026 predsedovi ústavného súdu oznámila v zmysle § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde, že bola proti nej vznesená už formulovaná námietka zaujatosti. V liste uviedla, túto námietku ani požiadavku sťažovateľ bližšie nekonkretizoval a o ním avizovaných trestných oznámeniach jej nie je okrem podania vo veci sp. zn. Rvp 105/2026 nič konkrétne známe. Tvrdenia sťažovateľa sa jej nejavili ako kvalifikovaná námietka zaujatosti, keďže nie je dostatočne odôvodnená, napriek tomu ju predložila na rozhodnutie o nej. V závere uviedla, že k sťažovateľovi, jeho právnemu zástupcovi ani k veci nemá žiaden vzťah (pomer), ktorý by jej bránil vo veci nezávisle a nestranne rozhodnúť, a už vôbec nemá žiaden dôvod sa sťažovateľovi akokoľvek mstiť za jeho podania.
4. Pokynom predsedu ústavného súdu z 10. septembra 2026 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde do druhého senátu ústavného súdu, ktorý je oprávnený na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ak ide o sudcov prvého senátu ústavného súdu.
II. Relevantná právna úprava
5. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
6. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
7. Podľa § 50 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu môže sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody.
8. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.
III. Posúdenie veci ústavným súdom
9. Požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu) z pohľadu neprítomnosti jeho zaujatosti a prezumuje sa, až kým nie je dokázaný opak, čo však je zriedkavý prípad. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Podľa názoru ESĽP objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo).
10. Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko, treba vychádzať z prezumpcie nepredpojatosti dotknutého sudcu a zistiť, či jeho vyjadrenia alebo správanie v konkrétnej veci neposkytujú dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky. Z obsahu oznámenia sudkyne Jany Baricovej vyplýva, že vo vzťahu k sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, ako ani k veci sa necíti byť zaujatou. Rovnako samotné správanie sudkyne nijako nespochybňuje jej subjektívnu nestrannosť. Vzhľadom na uvedené nie je možné sudkyňu ústavného súdu Janu Baricovú považovať za subjektívne zaujatú.
11. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko, námietkový senát konštatuje, že sťažovateľ námietku zaujatosti vznesenú proti sudkyni Jane Baricovej neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, len uvedením tvrdenia, že proti sudkyni podal viaceré trestné oznámenia, a domnienkou, že sa mu môže mstiť za podané trestné oznámenia (o ktorých sudkyňa nemá žiadnu vedomosť). Sťažovateľ teda neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ani nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení o podaní trestných oznámení, vo vzťahu ku ktorým by bolo možné posudzovať, či tieto z objektívneho hľadiska zakladajú pochybnosti o nezaujatosti sudkyne Jany Baricovej.
12. Námietka zaujatosti vznesená sťažovateľom proti sudkyni Jane Baricovej v kontexte rozhodovania vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1246/2026 nevzbudzuje zo subjektívneho, ako ani z objektívneho hľadiska oprávnené pochybnosti o jej nestrannosti. Ani v oznámení namietnutej sudkyne ústavného súdu námietkový senát nevidel skutočnosti, ktoré by po ich podrobení subjektívnemu a objektívnemu testu nestrannosti mohli rezultovať v konštatovaní
vylúčenia sudkyne ústavného súdu z niektorého zo zákonom stanovených dôvodov, a preto námietkový senát rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
13. V záujme rýchlosti a plynulosti konania ústavný súd podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu