Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40P-98-2026.pdf
PDF · 140.36 KB
Case nature
Subarea
40P/98/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí sa rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - B., rodená P., narodená XX.XX.XXXX, bytom V., v konaní právne zastúpená : .... , otca - O., narodený XX.XX.XXXX, bytom D., v konaní právne zastúpený: .....o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd dočasne zveruje maloleté dieťa: I., narodená XX.XX.XXXX., do osobnej starostlivosti matky.
II. Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom nasledovne: každý nepárny kalendárny týždeň od stredy 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 8.00 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude predškolské alebo školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a v prípade jej neprítomnosti v predškolskom alebo školskom zariadení bydlisko matky.
III. Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa: I. narodená XX.XX.XXXX, v sume 300,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 17.07.2026.
IV. V zostávajúcej časti súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 29.06.2026, navrhovateľka žiadala súd, aby na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 40P/138/2025, sa maloletá I. zveruje do osobnej starostlivosti matky; otec má právo stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 9.00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 9.00 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude predškolské alebo školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a v prípade jej neprítomnosti v predškolskom alebo školskom zariadení bydlisko matky; otec je povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 550,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; obaja rodičia sú povinní zabezpečiť riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania maloletej a povinnej školskej dochádzky maloletej, pričom sú povinní zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bez vážneho dôvodu bránilo jej pravidelnej dochádzke do predškolského a/alebo školského zariadenia. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že po poslednom pojednávaní dňa 25.06.2026 nastala kvalitatívna zmena pomerov. Konflikt medzi rodičmi sa už neprejavuje iba v ich vzájomnej komunikácii, ale jeho dôsledky začali bezprostredne dopadať na samotnú maloletú, predovšetkým na jej každodenný režim, riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania, právnu istotu pri odovzdávaní dieťaťa medzi rodičmi a celkovú stabilitu jej výchovného prostredia. Od posledného pojednávania otec opakovane nerešpektoval dohodnutý spôsob odovzdávania maloletej, nezabezpečoval jej riadnu dochádzku do materskej školy,
čím dochádzalo k opakovanému vymeškávaniu povinného predprimárneho vzdelávania, a napokon odmietol maloletú matke odovzdať napriek dohode sprostredkovanej právnymi zástupcami účastníkov. Tieto okolnosti predstavujú novú skutkovú situáciu, ktorá v čase posledného pojednávania neexistovala v takom rozsahu a intenzite a ktorá podľa názoru navrhovateľky odôvodňuje potrebu bezodkladného zásahu súdu. Účelom neodkladného opatrenia preto nie je prejudikovať konečné rozhodnutie vo veci samej ani obmedziť prirodzený vzťah maloletej s otcom. Navrhované dočasné opatrenie sleduje výlučne zabezpečenie stabilného režimu maloletej do času právoplatného skončenia konania, pričom rešpektuje jej právo na pravidelný a intenzívny kontakt s oboma rodičmi. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je zmyslom neodkladného opatrenia v rodinnoprávnych veciach poskytnúť maloletému dieťaťu okamžitú ochranu v situáciách, keď ďalšie zotrvanie v existujúcom stave môže viesť k ohrozeniu jeho priaznivého vývoja alebo k ďalšiemu prehlbovaniu právnej neistoty. Súd pri rozhodovaní nevykonáva úplné dokazovanie, ale skúma, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil existenciu práva a naliehavosť potreby jeho bezodkladnej ochrany. V čase posledného pojednávania existoval medzi rodičmi dlhodobý a intenzívny konflikt, ktorý sa premietal aj do spôsobu výkonu rodičovských práv a povinností. Z dôvodu ochrany navrhovateľky bolo voči otcovi nariadené neodkladné opatrenie, ktorým mu bolo okrem iného uložené zdržať sa kontaktu s navrhovateľkou a nepribližovať sa k nej. Práve existencia tohto neodkladného opatrenia bola jedným z dôvodov, pre ktorý rodičia realizovali odovzdávanie maloletej prostredníctvom materskej školy, čím sa minimalizoval ich osobný kontakt a zároveň sa zabezpečila pokojná realizácia styku v záujme maloletej. Následne bolo uvedené neodkladné opatrenie rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K zrušeniu však nedošlo preto, že by odvolací súd dospel k záveru o neexistencii konfliktu medzi rodičmi alebo že by poprel potrebu ochrany navrhovateľky. Rozhodnutie bolo zrušené z procesných dôvodov, keď odvolací súd vytkol vady rozhodnutia a vec vrátil na nové rozhodnutie. Otec napriek tomu začal uvedené procesné rozhodnutie interpretovať spôsobom, akoby zrušením neodkladného opatrenia zanikli aj všetky dovtedy rešpektované pravidlá odovzdávania maloletej. Takýto záver je však nesprávny. Skutočnosť, že neodkladné opatrenie bolo zrušené z procesných dôvodov, nijako nemení faktický stav, že medzi rodičmi naďalej existuje závažný konflikt a že doterajší dohodnutý spôsob odovzdávania prostredníctvom materskej školy predstavoval funkčný mechanizmus eliminujúci ďalšie konfliktné situácie. Po zrušení uvedeného neodkladného opatrenia došlo k zásadnej zmene skutkového stavu, keď otec prestal rešpektovať dovtedy dohodnutý a ustálený spôsob odovzdávania maloletej prostredníctvom materskej školy, začal si svojvoľne určovať miesto a spôsob odovzdania dieťaťa, maloletú opakovane do materskej školy nepriniesol, čím okrem nabúrania jej pravidelného režimu, porušenia systematiky jej predprimárneho vzdelávania, narušenia jej socializácie tiež v neposlednom rade znemožnil matke aj jej riadne prevzatie, a napokon jej napriek opakovaným výzvam a komunikácii právnych zástupcov odovzdanie svojím správaním celkom znemožnil. Fakticky tak začal maloletú zadržiavať vo svojej starostlivosti bez existencie súdneho rozhodnutia alebo dohody rodičov, ktorá by mu na takýto postup dávala oprávnenie. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj prístup otca k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu maloletej. Matka sa po opakovaných informáciách o absenciách maloletej obrátila na materskú školu so žiadosťou o vysvetlenie dochádzky. Z vyjadrenia riaditeľky materskej školy vyplýva, že v čase, keď je maloletá v starostlivosti matky, nemá žiadne absencie a pravidelne dochádza na vyučovanie načas. Naopak, v čase starostlivosti otca dochádza k opakovaným absenciám, neskorým príchodom po začatí edukácie a k vynechávaniu viacerých vzdelávacích aktivít a krúžkov. Riaditeľka školy zároveň uviedla, že maloletá z dôvodu absencií vymeškala významnú časť prípravy na nástup do základnej školy a že škola na túto situáciu otca opakovane upozorňovala bez nápravy. Zo zaslanej evidencie dochádzky zároveň vyplýva, že v mesiaci jún 2026 maloletá počas starostlivosti otca vymeškala celkovo (od obdržania tejto súhrnnej správy škôlky a pokračujúceho zadržiavania maloletej otcom až do 29.06.2026) dvanásť dní predprimárneho vzdelávania, zatiaľ čo počas starostlivosti matky nevymeškala ani jeden deň. Riaditeľka materskej školy navyše musela otca opakovane vyzývať na ospravedlňovanie absencií a na komunikáciu so školou, pričom upozornila aj na problémy spôsobené neoznámenými neprítomnosťami maloletej. Je preto zrejmé, že od posledného pojednávania nedošlo iba k pokračovaniu konfliktu medzi rodičmi. Nastala kvalitatívne nová situácia spočívajúca v tom, že otec začal využívať procesnú situáciu vzniknutú po zrušení neodkladného opatrenia ako argument na svojvoľné nerešpektovanie dovtedy fungujúceho spôsobu odovzdávania maloletej, pričom následkom jeho konania už nie je len konflikt medzi rodičmi, ale priame narušenie stability života maloletej, jej vzdelávania, každodenného režimu a právnej istoty. Práve táto zmena skutkových okolností zakladá podľa navrhovateľky naliehavú potrebu dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Po zrušení neodkladného opatrenia nedošlo medzi rodičmi k žiadnej dohode o zmene dovtedajšieho
spôsobu odovzdávania maloletej. Rovnako neexistuje žiadne vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré by oprávňovalo otca jednostranne meniť zaužívaný režim starostlivosti alebo ponechať si maloletú vo svojej výlučnej starostlivosti. Napriek tomu otec začal svojvoľne určovať spôsob výkonu rodičovských práv. Prestal rešpektovať dovtedajší systém odovzdávania prostredníctvom materskej školy, ktorý dlhodobo fungoval a eliminoval konfliktné situácie medzi rodičmi. Namiesto toho začal jednostranne určovať miesto a čas odovzdania maloletej, pričom opakovane odmietal rešpektovať požiadavky matky smerujúce k zachovaniu dovtedajšieho režimu. Vyvrcholením uvedeného konania bolo, že maloletú navrhovateľke vôbec neodovzdal, hoci na to bol opakovane vyzvaný, a to nielen samotnou navrhovateľkou, ale aj prostredníctvom právnych zástupcov oboch strán, a i napriek tomu si maloletú ponechal fakticky vo svojej starostlivosti a svojim konaním znemožnil matke výkon jej rodičovských práv. Navrhovateľka zdôraznila, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie toho, ktorý z rodičov je vhodnejším rodičom. Podstatné je, že otec bez akejkoľvek právnej opory vytvoril nový skutkový stav tým, že jednostranne rozhodol o tom, že maloletá zostane u neho, pričom tento stav udržiava aj napriek nesúhlasu matky. Takéto konanie nemožno považovať za výkon rodičovských práv v súlade s § 28 a nasl. o rodine. Výkon rodičovských práv totiž predpokladá spoluprácu rodičov alebo rešpektovanie súdneho rozhodnutia. Nemožno pripustiť, aby jeden z rodičov vlastným rozhodnutím vytvoril nový faktický stav a následne sa dovolával jeho ochrany len preto, že sa mu ho podarilo určitý čas udržať. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutný bezodkladný zásah súdu. Ak by súd ponechal súčasný stav bez akejkoľvek úpravy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, legitimizoval by stav vytvorený jednostranným konaním otca, ktorý vznikol bez právneho dôvodu a v rozpore so zásadou rovnosti rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností. Okrem nerešpektovania predprimárneho vzdelávania je rovnako závažným dôsledkom konania otca narušenie pocitu istoty a predvídateľnosti maloletej. Dieťa predškolského veku prirodzene potrebuje stabilný denný režim, pravidelné prostredie a jasne nastavené pravidlá. Súčasný stav, keď jeden z rodičov jednostranne mení spôsob výkonu rodičovských práv, odmieta rešpektovať dovtedy fungujúci režim odovzdávania a ponecháva si maloletú napriek nesúhlasu druhého rodiča, objektívne vytvára prostredie právnej aj emocionálnej neistoty. Navrhovateľka si plne uvedomuje význam zachovania intenzívneho vzťahu maloletej s otcom a týmto návrhom ani nesleduje jeho obmedzenie. Práve naopak, navrhovaná dočasná úprava ponecháva otcovi pravidelný a rozsiahly osobný kontakt s maloletou, ktorému matka preukázateľne nikdy nebránila. Sleduje však odstránenie každodenných konfliktných situácií, zabezpečenie riadnej školskej dochádzky a vytvorenie stabilného režimu, ktorý bude rešpektovať potreby maloletej až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľka je preto presvedčená, že za súčasného skutkového stavu je v najlepšom záujme maloletej, aby jej každodenná starostlivosť počas pracovného týždňa bola zabezpečená matkou, ktorá dlhodobo preukazuje schopnosť zabezpečiť riadny denný režim, pravidelnú dochádzku do materskej školy a pokojné výchovné prostredie. Zároveň zostane zachované právo maloletej na pravidelný a intenzívny kontakt s otcom počas víkendov v rozsahu navrhovanom týmto návrhom. Ustálená rozhodovacia prax vychádza z toho, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva úplné dokazovanie, ale skúma, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil existenciu tvrdeného nároku a potrebu jeho bezodkladnej ochrany. Predmetom konania preto nie je konečné posúdenie rodičovských kompetencií účastníkov ani prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale posúdenie otázky, či súčasný skutkový stav vyžaduje dočasnú úpravu pomerov do času právoplatného skončenia konania. Existencia tvrdených skutočností je osvedčená listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä komunikáciou medzi účastníkmi a ich právnymi zástupcami, vyjadreniami riaditeľky materskej školy, evidenciou dochádzky maloletej, ako aj ďalšími listinami pripojenými k tomuto návrhu. Tieto dôkazy vytvárajú ucelený obraz o tom, že po poslednom pojednávaní otec jednostranne zmenil dovtedajší spôsob výkonu rodičovských práv, prestal rešpektovať zaužívaný mechanizmus odovzdávania maloletej a svojím konaním vytvoril stav, v ktorom je výkon rodičovských práv matky fakticky znemožnený. Zároveň je hodnoverne osvedčené, že počas starostlivosti otca dochádza k opakovanému narúšaniu povinného predprimárneho vzdelávania maloletej, čo potvrdzuje samotná materská škola ako nezávislá inštitúcia a navyše sa otec vyjadril na súdnom pojednávaní, že nemieni rešpektovať práva matky na styk s maloletou ani počas prázdnin. Naliehavosť zásahu súdu vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že súčasný stav nie je iba právne neistý, ale každým ďalším dňom vytvára nové negatívne dôsledky pre maloletú. Každý ďalší deň, počas ktorého otec pokračuje v jednostranne vytvorenom režime, znamená ďalšie narúšanie pravidelnej školskej dochádzky, ďalšiu neistotu pri výkone rodičovských práv a ďalšie prehlbovanie konfliktu medzi rodičmi, ktorého dôsledky znáša predovšetkým maloletá. Práve preto nemožno od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby až do právoplatného skončenia konania znášala stav vytvorený jednostranným konaním otca, keďže tento stav sa už bezprostredne prejavuje v každodennom živote maloletej. Navrhované neodkladné opatrenie predstavuje primeraný zásah do práv oboch rodičov. Navrhovateľka nenavrhuje
vylúčenie otca zo života maloletej ani obmedzenie ich vzájomného vzťahu. Naopak, navrhovaný režim zachováva otcovi pravidelný, intenzívny a časovo rozsiahly osobný kontakt s maloletou počas každého druhého predĺženého víkendu vrátane pondelkového odovzdania priamo do materskej školy. Navrhované opatrenie zároveň odstraňuje každodenné konfliktné situácie medzi rodičmi, zabezpečuje kontinuitu povinného predprimárneho vzdelávania a vytvára stabilný denný režim Maloletej až do právoplatného skončenia konania. Navrhovateľka si uvedomuje, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný inštitút. V predmetnej veci však nejde o ochranu práv jedného z rodičov, ale predovšetkým o ochranu maloletej pred dôsledkami pretrvávajúcej eskalácie konfliktu. Najlepší záujem maloletej si v súčasnosti vyžaduje predovšetkým stabilitu, predvídateľnosť, pravidelný denný režim a zabezpečenie riadneho plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Navrhovaná dočasná úprava tieto ciele spĺňa pri súčasnom zachovaní pravidelného a intenzívneho kontaktu maloletej s otcom. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je potrebné prihliadať nielen na existenciu dôvodov na zásah súdu, ale aj na primeranosť navrhovaného riešenia. Každé dočasné obmedzenie výkonu rodičovských práv musí sledovať legitímny cieľ a súčasne predstavovať najmiernejší prostriedok, ktorým možno zabezpečiť ochranu maloletého dieťaťa. Navrhovateľka si plne uvedomuje význam zachovania prirodzeného citového vzťahu maloletej s otcom. Ani týmto návrhom nesleduje oslabenie alebo obmedzenie ich vzájomného kontaktu. Naopak, vychádza z presvedčenia, že maloletá potrebuje vo svojom živote oboch rodičov, avšak za podmienok, ktoré budú rešpektovať jej potrebu stability, pravidelnosti a pokojného každodenného režimu. Z tohto dôvodu navrhovateľka nenavrhuje výlučné zverenie maloletej bez kontaktu s otcom ani iné výrazné obmedzenie jeho rodičovských práv. Navrhovaná úprava zachováva ocovi pravidelný a dostatočne široký priestor na budovanie a rozvíjanie vzťahu s maloletou prostredníctvom styku každý druhý víkend od štvrtku do pondelka rána, pričom pondelkové odovzdanie priamo do materskej školy zároveň eliminuje potrebu osobného kontaktu rodičov a minimalizuje priestor na vznik ďalších konfliktov. Súčasne navrhovaná úprava zabezpečí, aby počas pracovného týždňa mala maloletá stabilné výchovné prostredie, pravidelný denný režim a riadne zabezpečenú účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní i nadväzujúcom povinnom vzdelávaní na základnej škole. Navrhovateľka považuje práve zabezpečenie kontinuity predprimárneho vzdelávania a disciplínu pri nadchádzajúcom povinnom vzdelávaní na základnej škole za jednu z rozhodujúcich potrieb maloletej v súčasnom období jej vývinu. Maloletá sa nachádza v poslednom roku pred nástupom do základnej školy, pričom pravidelná dochádzka do materskej školy nie je iba zákonnou povinnosťou, ale predstavuje významný predpoklad úspešného zvládnutia prechodu na základné vzdelávanie. Súčasný spôsob výkonu rodičovských práv túto kontinuitu objektívne narúša. Navrhovaná úprava zároveň odstráni súčasný stav právnej neistoty, keď otec jednostranne určuje spôsob výkonu rodičovských práv bez dohody rodičov a bez existencie vykonateľného rozhodnutia súdu. Vytvorením jasného, časovo presne vymedzeného režimu starostlivosti sa predíde ďalším sporom o odovzdávanie maloletej, čím sa podstatne zníži riziko ďalšej eskalácie konfliktov, ktorých svedkom alebo nepriamym účastníkom je maloletá. V prípade, ak súd vyhovie návrhu navrhovateľky na dočasné zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti počas pracovného týždňa, je nevyhnutné, aby súčasne dočasne upravil aj vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej. Vyživovacia povinnosť rodičov predstavuje zákonnú povinnosť, ktorej rozsah musí zodpovedať jednak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, jednak schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Ak bude každodennú osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať navrhovateľka, bude zároveň znášať rozhodujúcu časť pravidelných výdavkov spojených so zabezpečením jej potrieb. Navrhovateľka predložila súdu podrobný prehľad pravidelných mesačných výdavkov maloletej, z ktorého vyplýva, že priemerné mesačné náklady na zabezpečenie jej potrieb predstavujú približne 1.156,88 Eur. Tieto výdavky zahŕňajú najmä školné v materskej škole spoločne s poplatkami na stravu v materskej škole vo výške (v závislosti od stravných jednotiek) 570,- Eur mesačne, náklady na stravovanie, bývanie, ošatenie, dopravu, voľnočasové aktivity, zdravotnú starostlivosť a ďalšie odôvodnené bežné potreby dieťaťa. Navrhovateľka zároveň upozorňuje, že školné v materskej škole sa bude uhrádzať už len do konca mesiaca august, keďže od septembra maloletá nastupuje na povinnú školskú dochádzku. Táto skutočnosť však nemení nič na tom, že v súčasnosti ide o reálne a nevyhnutné výdavky, ktoré musia byť riadne a včas uhrádzané. Podľa dohody rodičov a materskej škôlky tieto výdavky uhrádzal otec. Napriek jeho aktuálnemu konaniu, spočívajúcemu v jednostrannom nerešpektovaní doterajšieho režimu výkonu rodičovských práv a povinností a v odmietaní spolupráce s navrhovateľkou táto verí, napriek existencii dôvodnej obavy, že po prípadnom dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky neprestane otec tieto platby realizovať. V takom prípade by totiž celá ekonomická záťaž spojená so zabezpečením potrieb maloletej zostala výlučne na navrhovateľke, čo by bolo v rozpore s princípom rovnakého podielu rodičov na zabezpečovaní potrieb dieťaťa. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, Navrhovateľka poukazuje na to, že ide
o osobu s nadštandardnými príjmovými možnosťami. Otec je podľa údajov z verejne dostupného obchodného registra konateľom viacerých obchodných spoločností, a to L.., IČO: XX XXX XXX; P.., IČO: XX XXX XXX; I. IČO: XX XXX XXX a C.., IČO: XX XXX XXX.. Spoločne s navrhovateľkou sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území G., zapísanej na LV číslo XXXX, ktorú využíva výlučne otec. Ten disponuje niekoľkými osobnými automobilmi ako napríklad K., X., čierna limuzína T., strieborný elektromobil T. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že otec disponuje podstatne vyššími zárobkovými a majetkovými možnosťami, než aké sú bežné, a je objektívne schopný primeraným spôsobom prispievať na výživu maloletej. Navrhovateľka si je vedomá, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva úplné dokazovanie ohľadom výšky príjmov rodičov. Práve preto navrhuje, aby súd určil výživné v rozsahu, ktorý bude predstavovať primeranú dočasnú úpravu pomerov do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom konečné posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti zostane predmetom rozhodnutia vo veci samej. Dočasná úprava výživného je v predmetnej veci nevyhnutná nielen z dôvodu zabezpečenia riadneho uspokojovania potrieb maloletej, ale aj preto, aby navrhovateľka nebola počas trvania konania nútená sama znášať všetky náklady spojené s každodennou starostlivosťou o maloletú. 3. Navrhovateľka priložila k svojmu návrhu nasledovné listinné dôkazy: Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 4. novembra 2025; Uznesenie o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 4. júna 2026, Mail materskej škôlky otcovi ohľadom vymeškávania a nekomunikácie zo dňa 23. júna 2026; Žiadosť matky ohľadom absencií maloletej zo dňa 22. júna 2026; Tabuľka z knihy žiakov (chýbajú dni 22., 23., 24., 25., 26. a 29. jún 2026); Komunikácia s právnym zástupcom otca; Pravidelné priemerné mesačné výdavky I. Faktúra za mesačnú návštevu predškolského zariadenia bez stravovania; Faktúra za ročnú návštevu zdravotníckeho zariadenia; LV č. XXXX, katastrálne územie Rovinka; Výpis z OR SR, L. P., P..; Výpis z OR U..; Výpis z ORSR, C.4. Otec sa vo svojom podaní doručenom súdu dňa 01.07.2026 žiadal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť dôvodiac tým, že tunajšom súde je vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej pod sp. zn. 40P/138/2025. Otec dňa 30.06. 2026 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku k maloletej vzhľadom na skutočnosť, že striedavá starostlivosť otca a matky o maloletú je nefunkčná a v rozpore so záujmami maloletej, kedy napriek snahe otca stabilizovať vzťah dieťaťa k matke je odpor dieťaťa k matke stupňuje a bojí sa návratu k matke. U maloletej boli opakovane identifikované hematómy po odovzdaní maloletej od matky, pričom maloletá opakovane aj posudzujúcim lekárom aj znalkyni uviedla, že za ich vznikom je matka. Naposledy k vzniku konfliktnej situácie medzi matkou a maloletou malo dôjsť počas víkendu 13. 06 - 14. 06. 2026, kedy bola maloletá u matky a opísala otcovi ďalší fyzický kontakt medzi matkou a maloletou a cudzím mužom a maloletou. Súčasne je dohoda medzi rodičmi vylúčená. S tvrdením matky, že došlo k zmene v konfliktu medzi matkou a otcom po pojednávaní dňa 25. 06. 2026, kedy v dôsledku zrušenia neodkladného opatrenia zákazu priblíženia sa mal otec prestať rešpektovať akékoľvek pravidlá a znemožnil riadne prevzatie maloletej, otec nesúhlasí a namieta pravdivosť takýchto tvrdení. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu otec, ako už v predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach uviedol, s ním nesúhlasí, považuje ho za nesprávne a nezákonné a bolo riadne uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/52/2026 - 269, IČS: 1225203277 zo dňa 04. 06. 2026 zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti, že otec po pojednávaní konanom dňa 25. 06. 2026 znemožnil matke prevziať maloletú, uvádza, že s uvedeným tvrdením nesúhlasí a je nepravdivé, pretože ako preukázal listinnými dôkazmi, maloletá sa matky bojí, nechce ísť k nej a opakovane uvádza, že ju matka bije, býva rozrušená z odovzdania matke, často tvrdí otcovi, že ju bolí brucho alebo hlava, pritom otec identifikoval, že maloletá sa bojí, že ju príde do škôlky nečakane zobrať matka. Otec sa snaží stabilizovať maloletú, a reflektuje skutočnosť, že matka je a bude jej matkou. Dňa 22. 06. 2026, dva dni pred pojednávaním, maloletá opäť uvádzala zdravotné ťažkosti, keď mala ísť do škôlky, napriek tomu otec pripravil dieťa na odovzdanie. Matka dňa 22. 06. 2026 neprišla pre dieťa neprišla, prišla až dňa 23. 06. 2026 v popoludňajších hodinách, a to v sprievode polície, ktorú bezdôvodne privolala. Z videozáznamu zo dňa 23. 06. 2026 priloženého k návrhu otca vyplýva, že keď si matka prišla pre maloletú k otcovi, vzlykavo a veľmi plače, lebo nechce odísť od otca, matku výrazne odmieta, chce zostať doma, pričom za svoj domov nepochybne považuje dom otca, v ktorom vyrastala a cíti sa tam bezpečne. Z videozáznamu je preukázané, že maloletá napriek jej odvedeniu na rukách do auta matky prosila všetkých, vrátane príslušníkov polície, aby ju nechali doma s otcom. Na dieťati je nepochybne vidieť, že je v silnom citovom rozrušení, trasie sa, uteká, plače a prosí, aby ju nechali s otcom, aby nešla s matkou, s ktorou odmieta odísť. Za žiadnych okolností nie je možné z jej správania vyvodiť, že sa cíti u matky dobre, bezpečne, že sa za matkou teší a má s ňou rovnako silný a pozitívny vzťah ako s otcom, preto nútenie maloletej, aby odišla s matkou nasilu, proti jej vôli, určite nie je v jej najlepšom záujme. S tvrdením matky, že je najlepším
záujmom maloletej, aby bola vo výlučnej starostlivosti matky so zachovaním pravidelného, intenzívneho a časovo rozsiahleho kontaktu otca s dieťaťom nesúhlasí a namieta pravdivosť takýchto tvrdení. V prvom rade poukazuje na skutočnosť, že matka považuje za pravidelný, intenzívne a časovo rozsiahly osobný kontakt otca s maloletou každý druhý predĺžený víkend, čo po nástupe do školy bude znamenať každý druhý víkend, pretože piatky bude maloletá v škole, kde bude mať popoludňajšie krúžky. Zo záverov znaleckého posudku č. 21/2026 zo dňa 30. 04. 2026 vypracovaného súdnou znalkyňou: PhDr. Erika Tkáčová, týkajúci sa posúdenia psychického stavu, osobnosti a vzťahov maloletej vyplýva, že maloletá ako primárne a bezpečné prostredie považuje prostredie u otca ako opornej osoby a zdroj istoty, pričom prostredie u matky vníma s nízkou mierou pozitívnych citov a zároveň zvýšenou mierou negatívnych emócií. Uvedené je opakovane potvrdené znalcom na viacerých miestach znaleckého posudku. Maloletá aj znalkyni uvádza problematickosť prostredia u matky spojené s alkoholom a s fyzickým násilím, pričom matku diferencuje aj v rámci zakreslenia svojej rodiny, keď výlučne ju kreslí na samostatný papier a uvádza, že je to rodina ktorú má menej rada. V kontexte so závermi potvrdzujúcimi pozitívne a bezpečné prostredie u otca a negatívne vnímanie prostredia u matky, je návrh matky na výlučnú starostlivosť a mimoriadne obmedzený kontakt maloletej s otcom v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletej zisteným súdnym znalcom. Otec zároveň poukazuje na opakované lekárske správy ošetrujúcej lekárky MUDr. Mocovej a fakultnej nemocnice Nitra predloženými spolu s návrhom otca, v zmysle ktorých má maloletá opakovane po prevzatí zo starostlivosti matky hematómy, pričom maloletá sama udáva, že jej boli spôsobené matkou. Maloletá ďalej uviedla, že u matky nemá priestor ani len na spanie, spí, je a hrá sa na gauči, že sa častokrát presúvajú. Dňa 15. 06. 2026 po odovzdaní maloletej otcovi opäť sťažovala, že s matkou prespáva u jej priateľa, pričom na oslave matka opäť pila víno, bola agresívna voči maloletej a bol voči nej agresívny aj priateľ matky tak, že ju strčil a ona spadla a udrela si hlavu, pričom následne ju mal pritlačiť k zemi. Maloletá uviedla, že sa bojí vrátiť k matke a opakovane žiada od otca, aby k matke nešla a nechce ísť ani do škôlky, lebo tam pre ňu príde matka. Po udalosti z 23. 06. 2026, kedy matka bezdôvodne prišla v sprievode polície, je maloletá rozrušenejšia a bojazlivejšia, dokonca nechcela byť ani doma v G., lebo sa bála, že policajti prídu zas a, že zase „zoberú otca“. Otec sa tak s maloletou krátkodobo presunul do inej nehnuteľnosti, kde maloletá nálepkami zalepila zámok na dverách, položila metlu skrz dvere a ubezpečovala seba aj otca „Už som nás ochránila, sem nevojdú“. Otec poukazuje aj na predložené zvukové a obrazovo-zvukové nahrávky, kedy maloletá v prítomnosti matky opakovane chce ísť k otcovi, nechce byť s matkou, matka je v jej prítomnosti vulgárna a fyzicky trestá maloletú. Na základe vyššie uvedených skutočností, je návrh matky na výlučnú starostlivosť a mimoriadne obmedzený kontakt maloletej s otcom v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletej a nevhodným riešením starostlivosti o maloletú. Práve naopak v najlepšom záujme maloletej je výlučná starostlivosť u otca, kde má maloletá svoj priestor na učenie a hranie sa, ktorý dlhodobo pozná a otec je schopný sa postarať o maloletú, a so stanoveným pravidelným predvídateľným kontaktom matky. Pri súčasnej potrebe pokúsiť sa o vybudovanie pozitívneho vzťahu maloletej u matky a preskúmanie rizika ďalšieho poškodenia zdravia maloletej v čase, kedy bude maloletá s matkou, je vhodné upraviť styk formou asistovaného pravidelného styku každý druhý víkend, kedy maloletá následne bude spať v stabilnom a bezpečnom prostredí. Tento by mohol zabezpečovať otec otca, ktorý nie je v konflikte s matkou a predstavuje bezpečnú osobu pre maloletú, alternatívne pracovníka oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo alternatívne za prítomnosti psychológa - súdneho znalca. Matka vo svojom návrhu vyčíslila výdavky na dieťa vo výške 1.156,88 Eur, ktoré majú pozostávať z nákladov na školné - 485,- Eur a stravovanie vo výške 88,- Eur, nákladov na krúžky - 23,- Eur, nákladov na bývanie vo výške 106,- Eur, na potraviny maloletej vo výške 250,- Eur, na oblečenie vo výške 85,- Eur, na hygienu vo výške 15,- Eur, na voľnočasové aktivity vo výške 35,- Eur, na zdravotnú starostlivosť vo výške 16,58 Eur, na vitamíny vo výške 10,30 Eur. Otec poukazuje na skutočnosť, ktorú potvrdzuje aj matka, že náklady na školné a stravovanie v plnom rozsahu hradí otec, pričom z jeho strany nedošlo k žiadnemu prerušeniu či odmietnutiu priameho platenia uvedených nákladov. Otec opakovane uviedol, že má záujem o čo najlepšie podmienky maloletej aj v súvislosti so štúdiom a priaznivým prostredím pre maloletú. Napriek incidentu z 13. 10. 2025, ktorý v škôlke vytvoril negatívny a zaujatý obraz o otcovi u viacerých osôb, otec v záujme maloletej neprestal školné platiť, a ďalej chcel, aby maloletá pokračovala v štúdiu v škôlke - v prostredí, v ktorom má kamarátov a pozná. Otec platí aj náklady na zdravotnú starostlivosť v Dr. Martin. Matka nie je zamestnaná a od začiatku konania vo veci samej nepreukázala žiaden príjem, iba podporu zo strany rodiny, ktorú bližšie neuviedla. Od podania návrhu zmenila niekoľkokrát svojich partnerov, u ktorých sa zdržiava aj s maloletou, maloletá sa tak opakovane ocitne v neznámom prostredí s cudzími mužmi, dokonca prespáva na gauči so psom. Preto sa otec domnieva, že motiváciou konania matky môže byť aj finančné plnenie výživného zo strany otca, pričom záujmy maloletej sú druhoradé.
5. Podľa článku 5. Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrh. 8. Podľa ust. § 365 ods. 1 CMP, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví (ods. 2). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (ods. 3).V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia netreba ustanovovať maloletému procesného opatrovníka (ods. 4).Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia sa doručuje účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne (ods. 5). 9. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa § 367 ods. 3, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CMP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 326 ods. 1 CMP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 328 ods. 1 CMP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CMP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 330 ods. 1 CMP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 16. Podľa § 336 ods. 1 až 3 CMP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 17. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane. 20. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). 21. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 22. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 23. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich práv a záujmov, ešte pred ich porušením alebo ohrozením. Všeobecné zásady, charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahuje aj na konanie vo veciach maloletých. Súdy sú povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenie, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 26. Súd už vo veci konal v rámci konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 40P/138/2025, preto pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohol vychádzať aj z osobnej skúsenosti a z komunikácie s rodičmi počas pojednávaní. Je nesporné, že rodičia sú v rodičovskom konflikte a ich komunikácia je problematická, po nariadení neodkladného opatrenia v civilnom konaní, kedy mal otec zákaz priblíženia sa k matke, komunikovali vo veciach týkajúcich sa prevzatia maloletej prostredníctvom právnych zástupcov. Počas oboch pojednávaní bolo vystupovanie otca voči matke neprimerané, slovne agresívne do tej miery, že bolo potrebné privolať justičnú stráž na zabezpečenie dôstojnosti vedenia pojednávania. Otec sa o matke sústavne vyjadruje dehonestujúco, nerešpektujúcim spôsobom, na snahu súdu o dohodu počas letných prázdnin otec opakovane odpovedal, že on má čas počas celých letných prázdnin a absolútne ignoroval snahu protistrany o adekvátne rozdelenie prázdnin. Ani na opakovanú snahu súdu o usmernenie otca, aby začal rešpektovať úlohu matky v živote svojho dieťaťa a neuzurpoval si všetky práva k maloletej, otec nepripustil žiadnu inú odpoveď ako to, že u neho má maloletá svoj domov, pretože on zostal bývať v rodinnom dome, kde maloletá vyrastala a domácnosť matky, ktorá žije s priateľom, považuje za nevhodnú. Súd vo veci samej nariadil znalecké dokazovanie, pretože znalecký posudok, vyhotovený na objednávku otca, bez účasti matky, nemožno považovať za objektívny dôkaz. V každom prípade, keď akákoľvek snaha zo strany súdu výchovne vplývať na otca maloletej a zabezpečiť riadne odovzdávanie dieťaťa matke, ktoré otec už predtým opakovane odmieta matke odovzdať, zlyhala, je
nevyhnutné autoritatívnym zásahom súdu do skončenia konania vo veci samej dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej. 27. Na procesnej platforme neodkladného opatrenia súd rozhoduje iba o neodkladnej potrebe, keď je ohrozený záujem maloletého dieťaťa, jeho život alebo zdravie a nevykonáva riadne dokazovanie. V danej veci je preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, z čoho prirodzene vyplýva potreba upraviť ich rodičovské práva a povinnosti, kým nebude vo veci právoplatne rozhodnuté. 28. Súd vzhľadom na závery vyplývajúce z obsahu spisu, ako aj zo skutočností zistených z konania vo veci samej, konštatuje naliehavú potrebu dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd preto podľa citovaného ust. § 365 ods. 1 CMP rozhodol o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti matky, do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Domácnosť matky predstavuje pre maloletú stabilné, bezpečné a podnetné výchovné prostredie, v ktorom je predpoklad, že sa bude pozitívne rozvíjať vo všetkých smeroch, kým u otca je tak silne vyvinutá a prezentovaná averzia voči matke, ktorá sa opakovane prejavuje nielen na pojednávaniach pred súdom, pri incidentoch v materskej škole, ale vôbec v akejkoľvek komunikácii s matkou, že jej negatívne dopady môžu napáchať nenapraviteľné následky na psychike maloletej. Preto súd apeluje na otca, aby so všetkou úctou a rešpektom začal pristupovať k matke svojho dieťaťa, ktorú pre svoju dcéru sám vybral a donedávna s ňou bol v partnerskom zväzku a svojím rešpektujúcim správaním bol pre svoju dcéru dobrým príkladom, ako majú hoci bývalí partneri, navždy však rodičia, spolu vychádzať. Súd rozhodoval najmä so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý bude týmto naplnený. Otec nerešpektoval ani predprimárne vzdelávanie maloletej, ktorá mala počas starostlivosti u otca výrazné absencie, a vôbec sa k tejto skutočnosti nevyjadril. Matka naopak aj podľa potvrdení materskej školy maloletú do zariadenia privádzala riadne. Od 01.09.2026 bude maloletá už v 1. ročníku základnej školy, a preto je jej dochádzka mimoriadne dôležitá. Súd preto apeluje na otca, aby v čase, keď bude dieťa v jeho starostlivosti, riadne dbal na plnenie školskej dochádzky. 29. Pri učení výživného súd vychádzal z ust. § 366 CMP, kedy súd môže neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z dôvodu, že od 01.09.2026 už nebude potrebné uhrádzať školné a stravu v súkromnej materskej škole, v sume za školné mesačne 485,- Eur a stravovanie v sume 88,- Eur, čo otec doteraz riadne platil a podľa jeho vyjadrenia stále platí, súd stanovil výšku výživného na sumu 300,- Eur, čo zodpovedá princípu výživného v nevyhnutnom rozsahu stanoveného zákonom. V konaní vo veci samej bude v otázke výživného, majetkových a zárobkových pomerov otca vykonané riadne dokazovanie, ktoré v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva. 30. Pri určení rozsahu styku otca s maloletou matka navrhovala každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 9.00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 9.00 hod. V tomto prípade bude od 01.09.2026 maloletá žiačkou 1. ročníka základnej školy, a preto navrhované časy nie sú zlučiteľné s riadnou školskou dochádzkou. Preto súd rozhodol tak, že styk otca s maloletou upravil každý nepárny kalendárny týždeň v stredu po vyučovaní o 15.00 hod., kedy si otec maloletú prevezme v školskom zariadení, ak sa tam maloletá nebude nachádzať, v bydlisku matky, do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 8.00 hod., kedy otec odovzdá maloletú v školskom zariadení, ktoré bude navštevovať. 31. Obaja rodičia sú povinní zabezpečiť riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania maloletej a povinnej školskej dochádzky maloletej, pričom sú povinní zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bez vážneho dôvodu bránilo jej pravidelnej dochádzke do predškolského a/alebo školského zariadenia. 32. Navrhovaný výrok neodkladného opatrenia, že obaja rodičia sú povinní zabezpečiť riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania maloletej a povinnej školskej dochádzky maloletej, pričom sú povinní zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bez vážneho dôvodu bránilo jej pravidelnej dochádzke do predškolského a/alebo školského zariadenia; súd zamietol, keď ho považoval za nadbytočný uvádzať vo výrokovej časti uznesenia, keď táto povinnosť obom rodičom vyplýva priamo zo zákona a prípadné zanedbanie povinnej školskej dochádzky by mohlo mať trestnoprávne následky. 33. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle citovaného ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Nariadené neodkladné opatrenie v časti zákazu žalovanému dočasne vstupovať do domu je vykonateľné vyhlásením (§ 332 ods. 2 CSP). Nariadené neodkladné opatrenie v časti zákazu priblíženia sa a zákazu kontaktovania je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP). Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.