Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Ssk-112-2025.pdf
PDF · 110.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6Ssk/112/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: P.. U. P., nar. XX. U. XXXX, bytom E. XX, F., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22318-4/2024-BA zo dňa 3. júna 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. 2Sas/5/2024-32, zo dňa 10. apríla 2025, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 10. apríla 2025, č. k. 2Sas/5/2024-32 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 3. júna 2024, číslo: 22318-4/2024-BA (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ďalej aj ako „pobočka žalovanej“) zo dňa 27. júna 2017, číslo: 700-3011624817-GC04/17 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) a uvedené prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, predpísala žalobcovi za obdobie: jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, v celkovej výške 2950,97 EUR. 2. Proti zmienenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie (dňa 13. júla 2017), v ktorom predovšetkým namietal jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nesprávnosť výpočtu predpísaného poistného. Súčasne uplatnil námietku premlčania práva predpísať poistné. Ďalej tvrdil, že o zániku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bolo už právoplatne rozhodnuté, pričom neboli splnené podmienky na opätovné posudzovanie tejto otázky. Namietal tiež porušenie svojich procesných práv, keďže nebol upovedomený o začatí konania a nebola mu poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Poukazoval aj na to, že
licenciu L1A fakticky nevyužíval, nikdy na jej základe nedosiahol príjem a vykonal všetky kroky smerujúce k ukončeniu výkonu samostatnej zdravotníckej praxe. Zároveň navrhol prerušiť odvolacie konanie do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného vo veci nezániku poistenia dňa 31. augusta 2006 a zániku jeho povinného poistenia dňa 30. júna 2008. Na základe uvedeného žiadal, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a konanie zastavené. O odvolaní rozhodla žalovaná druhostupňovým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. júna 2024. V odôvodnení uvedeného preskúmavaného rozhodnutia žalovaná zároveň uviedla, že rozhodnutím č. 53239-3/2017/BA zo dňa 12. decembra 2017 konanie o odvolaní v tu prejednávanej veci žalobcu prerušila do dňa právoplatného ukončenia súdneho konania, ktoré bolo začaté na základe správnej žaloby žalobcu vo veci preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 1215-3/2017-BA zo dňa 18. mája 2017 o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 30. júna 2008 a nie 31. augusta 2006. Súdne konanie bolo právoplatne ukončené dňa 24. apríla 2024 v poradí druhým rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd SR“ alebo „NSS SR“) sp. zn. 6Ssk/67/2023 zo dňa 22. februára 2024, ktorým NSS SR kasačnú sťažnosť žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Prešove o zamietnutí správnej žaloby žalobcu, zamietol. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná reagovala aj na odvolaciu námietku premlčania práva predpísať poistné, ktorú neuznala za dôvodnú. V jeho závere zároveň uviedla, že žalobca poistné a príspevky za obdobie jún 2007 až jún 2008 v sume 2.950,90 Eur uhradil dňa 31. augusta 2023, pričom Sociálna poisťovňa predmetné poistenie eviduje ako uhradené a nebude ho od žalobcu duplicitne vymáhať. 3. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v medziach správnej žaloby a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vychádzal pritom zo skutkového zistenia, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca bol v kontrolovanom rozhodnom období držiteľom licencie L1A, ani existencia jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Za spornú považoval výlučne právnu otázku, či právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné za kontrolované obdobie podliehalo premlčaniu podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a či žalovaná správne posúdila vznesenú námietku premlčania. 4. Správny súd, aplikujúc ustanovenia § 5 písm. c), § 21 ods. 4 písm. b), § 147 ods. 1, § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z., v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstatnom uviedol, že (i) ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. predovšetkým z jazykového hľadiska jednoznačne normuje, že právo predpísať poistné sa premlčí, a nie, že právo zaniká. Posúdenie povahy a konkrétnych účinkov takého premlčania je otázkou komplikovanou, pretože v odvetví verejného práva neexistuje jednotná legálna definícia pojmu a účinkov premlčania, na rozdiel od súkromného práva.; (ii) ďalej poukázal na právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, z textu ktorého odcitoval: „Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa dlžník dovolá. Zároveň však podľa § 144 ods. 1 citovaného zákona Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad § 87 ods. 1 Trestného zákona..... Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa §?179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s?§ 151 ods. 3 a 5 citovaného zákona cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je?tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné...“; (iii) poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/5/2022 zo dňa 13. októbra 2023, z ktorého vyplýva, že predpísanie poistného je úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné a výšku tohto poistného. Pokiaľ ide o určenie lehoty na plnenie, žiadne zákonné ustanovenie neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže uplynúť aj skôr, než sa rozhodnutie stalo právoplatným; (iv) vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že „ ... premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovaného na poistné a jeho právo predpísať ho. Až vznesením námietky premlčania sa organizačná zložka žalovaného môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia voči povinnej osobe.“.
5. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenia § 144, § 147 a § 151 zákona o sociálnom poistení a podrobne reprodukoval právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022. Z týchto záverov vyvodil, že premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie, ale ide o premlčanie, ktorého účinky nastupujú až po vznesení námietky dlžníkom, pričom pohľadávka Sociálnej poisťovne zaniká až na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní takejto námietky a jej následného odpísania podľa § 151 zákona o sociálnom poistení. Správny súd zároveň vychádzal z právneho názoru veľkého senátu, podľa ktorého poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia o jeho predpísaní, ale už samotným vydaním prvostupňového rozhodnutia voči povinnej osobe. Za rozhodujúci okamih z hľadiska zachovania desaťročnej lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení preto považoval deň vydania prvostupňového rozhodnutia, nie deň nadobudnutia jeho právoplatnosti. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 27. júna 2017, teda pred uplynutím desaťročnej lehoty počítanej odo dňa splatnosti jednotlivých platieb poistného, správny súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená námietka premlčania nie je dôvodná. V nadväznosti na uvedené uzavrel, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení aj so záväzným právnym názorom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 6. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
II.
7. Proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach podal navrhovateľ v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť zo dňa 19. júna 2025, pričom dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil slovami, že „ ... Správny súd v Košiciach predmetným rozsudkom rozhodol nesprávne a nezákonne, nakoľko rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia.“ Uviedol, že napadnutý rozsudok je založený na záveroch rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR v sp. zn. 1Svs/5/2022, podľa ktorých: (i) premlčanie podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie a žalovaný sa premlčaním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a (ii) poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia. 8. Uvedené závery sťažovateľ namietal, pričom v súvislosti s prvým poukázal na odlišné stanovisko sudcov JUDr. Petry Príbelskej a JUDr. Mariána Fečíka k rozsudku veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 a ďalej predostrel vlastnú interpretáciu ustanovení § 151 ods. 1 písm. g) a h), § 147 ods. 1 a § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. V súvislosti s druhým záverom sťažovateľ namietal, že poistné nemožno považovať za predpísané už vydaním rozhodnutia, ale až jeho právoplatnosťou, pričom svoju argumentáciu založil na výklade ustanovení § 209 ods. 3, § 213 ods. 2 a § 149 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a na suspenzívnom účinku odvolania, keď uviedol, že „ ... rozhodnutie vo veci predpísania poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr, ako nadobudne právoplatnosť, nakoľko opak by bol v rozpore so suspenzívnym účinkom odvolania. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zákon výslovne neviaže plynutie lehoty na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s odvolaním spojený suspenzívny účinok odvolania, je plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia, čo potvrdzuje aj znenie § 147 ods. 3.“ Svoju argumentáciu opieral aj o právnu úpravu a rozhodovaciu prax týkajúcu sa predpisovania penále. 9. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 10. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 14. júla 2025 vyjadrila žalovaná. Uviedla, že kasačná sťažnosť vychádza z nesprávneho predpokladu, že predmetom konania je predpísanie penále, hoci napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o predpísaní poistného za obdobie jún 2007 až jún 2008. Zdôraznila, že námietky smerujúce k problematike penále nie sú pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantné. Vo vzťahu ku premlčaniu poukázala na právne závery rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022, ktorými sa cítila byť viazaná. Navrhla preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo sťažovateľovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 30. júla 2025 na vedomie.
III.
12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu z 10. apríla 2025, č. k. 2Sas/5/2024-32, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovanej zo dňa 3. júna 2024, číslo: 22318-4/2024-BA, ktorým rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa zo dňa 27. júna 2017, číslo: 700-3011624817-GC04/17 vo veci predpísania poistného a príspevkov za obdobie : jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, a to poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v sume 1699,68 EUR, poistného na invalidné poistenie v sume 566,69 EUR, poistného do rezervného fondu solidarity v sume 684,61 EUR, t.j. spolu v sume 2950,97 EUR, v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila. 22. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 23. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v?znení platnom v?rozhodnom období, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. v?znení platnom v?rozhodnom období, na?predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie platia § 144 až 151 rovnako. 25. Podľa § 178 ods. 1 písm. a), ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie. 26. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už?správny súd v?odôvodnení napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje a?súčasne na ne poukazuje. 27. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či žalovaná, resp. jej pobočka, bola oprávnená sťažovateľovi predpísať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie od júna 2007 do júna 2008, resp. či právo žalovanej predpísať predmetné poistné podliehalo premlčaniu podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období. 28. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nespochybňoval skutkové zistenia, z ktorých vychádzal správny súd, ani záver o tom, že bol v rozhodnom období držiteľom licencie L1A a že mu v dôsledku toho vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Rovnako nespochybňoval ani výšku predpísaného poistného. Jeho kasačné námietky smerovali proti právnemu posúdeniu otázky premlčania práva žalovanej predpísať poistné a proti záveru správneho súdu o okamihu, ku ktorému možno poistné považovať za predpísané. 29. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach dôvodov uplatnených v kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Podstatou kasačných námietok je nesúhlas s právnym názorom správneho súdu, podľa ktorého § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje premlčanie, nie preklúziu práva predpísať poistné, pričom desaťročná premlčacia doba je zachovaná vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného. Sťažovateľ naopak zastáva názor, že uplynutím tejto doby právo žalovanej predpísať poistné zaniká a že na zachovanie zákonnej doby nestačí vydanie rozhodnutia, ale je potrebné, aby rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť ešte pred jej uplynutím. 30. Uvedenými právnymi otázkami sa podrobne zaoberal veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023. Keďže sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstatnej miere opakuje právnu argumentáciu, s ktorou sa už veľký senát vysporiadal, kasačný súd považoval za potrebné reagovať predovšetkým na jej nosné tvrdenia a aplikovať závery veľkého senátu na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje preklúziu, s ktorou je spojený zánik samotného práva žalovanej predpísať poistné, kasačný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Veľký senát v citovanom rozsudku výslovne uviedol, že: „Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané.“ 31. Z citovaného právneho názoru vyplýva, že samotným uplynutím desaťročnej doby nezaniká pohľadávka žalovanej na poistné ani jej právo poistné predpísať. Uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia povinnej osoby uplatniť námietku premlčania. Až po jej vznesení sa príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zaoberá otázkou, či bolo právo predpísať konkrétne poistné premlčané, a v prípade uznania dôvodnosti námietky nastupujú právne následky predpokladané zákonom o sociálnom poistení. 32. Uvedenému záveru zodpovedá nielen výslovné použitie pojmu „premlčí“ v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale aj systematika zákona. Zákon rozlišuje medzi premlčaním práva predpísať poistné, vznesením námietky premlčania a následným odpísaním pohľadávky. Ak by uplynutie doby podľa § 147 ods. 1 spôsobovalo automatický zánik práva, nebolo by potrebné, aby zákon upravoval vznesenie námietky premlčania ani následné rozhodovanie príslušnej organizačnej zložky o jej dôvodnosti. 33. Právny názor veľkého senátu je podľa § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku pre senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky záväzný. Kasačný súd zároveň nezistil, že by sťažovateľ predložil také nové právne argumenty, ktoré veľký senát pri rozhodovaní nezohľadnil alebo ktoré by mohli odôvodňovať postup smerujúci k zmene jeho právneho názoru. Samotná existencia odlišných stanovísk k rozsudku veľkého senátu nespochybňuje záväznosť právneho názoru vysloveného vo výroku a nosných dôvodoch väčšinového rozhodnutia. 34. Ani pri aplikácii uvedených právnych záverov na skutkové okolnosti prejednávanej veci nemožno dospieť k záveru, že právo žalovanej predpísať poistné bolo premlčané. Zo správneho spisu vyplýva, že najstarším poistným zahrnutým do napadnutého rozhodnutia bolo poistné za jún 2007, ktoré bolo splatné 9. júla 2007. Desaťročná premlčacia doba vo vzťahu k tomuto poistnému preto uplynula 9. júla 2017. 35. Prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, ktorým bolo sťažovateľovi poistné predpísané, bolo vydané 27. júna 2017, teda ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby počítanej
od splatnosti najstaršieho poistného. Keďže poistné za ostatné mesiace kontrolovaného obdobia bolo splatné neskôr, zákonná doba bola zachovaná aj vo vzťahu k týmto pohľadávkam. Námietku premlčania preto nebolo možné uznať vo vzťahu k žiadnemu mesiacu obdobia od júna 2007 do júna 2008. 36. Na uvedenom závere nič nemení, že prvostupňové rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť pred 9. júlom 2017. Druhá kasačná námietka sťažovateľa je založená na predpoklade, že poistné možno na účely § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považovať za predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia. Takýto výklad však zo znenia uvedeného ustanovenia nevyplýva. 37. Ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje premlčanie práva „predpísať poistné“. Neustanovuje, že v desaťročnej dobe musí byť konanie o predpísaní poistného právoplatne skončené alebo že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v tejto dobe nadobudnúť právoplatnosť. Požiadavku právoplatného skončenia konania nemožno odvodiť ani z ostatných ustanovení zákona upravujúcich náležitosti rozhodnutia, jeho oznámenie účastníkovi alebo jeho vykonateľnosť. Veľký senát v rozsudku sp. zn. 1Svs/5/2022 vychádzal z toho, že poistné je na účely § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísané rozhodnutím príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Na zachovanie desaťročnej premlčacej doby je preto rozhodujúce, či bolo rozhodnutie o predpísaní poistného vydané pred jej uplynutím, nie to, či v tejto dobe nadobudlo aj právoplatnosť. 38. Sťažovateľ svoj opačný záver vyvodzoval najmä z § 209 ods. 3, § 213 ods. 2 a § 149 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a zo suspenzívneho účinku odvolania. Tieto ustanovenia však upravujú odlišné otázky. Skutočnosť, že rozhodnutie nadobúda právoplatnosť jeho riadnym oznámením a nemožnosťou podať proti nemu odvolanie, prípadne, že povinnosť uloženú rozhodnutím možno nútene vykonať až po splnení zákonných podmienok, neurčuje okamih, v ktorom bolo poistné predpísané na účely zachovania premlčacej doby. Suspenzívny účinok odvolania neznamená, že prvostupňové rozhodnutie právne neexistuje, že nebolo vydané alebo že ním nebolo poistné predpísané. Jeho účinkom je, že do rozhodnutia o odvolaní nenastanú právne následky spojené s právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia. Predpísanie poistného, právoplatnosť rozhodnutia a jeho vykonateľnosť sú však odlišnými právnymi skutočnosťami, s ktorými zákon spája rozdielne následky. Z ustanovení upravujúcich odkladný účinok odvolania preto nemožno vyvodiť požiadavku, aby konanie o predpísaní poistného bolo právoplatne skončené ešte pred uplynutím doby podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 39. Výklad presadzovaný sťažovateľom by navyše znamenal, že zachovanie premlčacej doby by nezáviselo len od toho, či Sociálna poisťovňa včas vykonala úkon smerujúci k autoritatívnemu predpísaniu poistného, ale aj od ďalšieho priebehu a dĺžky odvolacieho konania. Včasnosť predpísania poistného by tak mohla byť ovplyvnená procesným postupom účastníka konania, časom potrebným na doručovanie alebo dĺžkou rozhodovania odvolacieho orgánu. Takýto výklad nemá oporu v texte zákona a nezodpovedá ani účelu § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorým je časovo ohraničiť možnosť Sociálnej poisťovne autoritatívne predpísať poistné, nie podmieniť zachovanie tejto doby právoplatným skončením celého správneho konania. 40. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu sťažovateľa, ktorá vychádzala z právnej úpravy predpisovania penále. Predmetom preskúmavanej veci je zákonnosť rozhodnutia o predpísaní poistného za obdobie od júna 2007 do júna 2008, nie rozhodnutia o predpísaní penále. Poistné a penále sú samostatnými právnymi inštitútmi. Poistné predstavuje zákonom ustanovenú platobnú povinnosť poistenca alebo odvádzateľa poistného, zatiaľ čo penále je právnym následkom nesplnenia povinnosti odviesť poistné alebo príspevky riadne a včas. Zákon samostatne upravuje podmienky predpísania poistného a samostatne podmienky predpísania penále. Závery vyplývajúce z ustanovení upravujúcich penále preto nemožno bez ďalšieho prenášať na výklad § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 41. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na právnu úpravu penále s cieľom podporiť svoj názor, že aj poistné možno považovať za predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, táto argumentácia nemôže obstáť. O okamihu predpísania poistného na účely § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa veľký senát výslovne vyjadril v rozsudku sp. zn. 1Svs/5/2022. Na vyriešenie tejto otázky preto nie je potrebné analogicky vychádzať z právnej úpravy iného právneho inštitútu. 42. Správny súd teda vec právne posúdil správne, keď vychádzal z toho, že § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje premlčanie, nie preklúziu práva predpísať poistné, a že na zachovanie desaťročnej premlčacej doby postačovalo vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného pred jej uplynutím. Keďže toto rozhodnutie bolo vydané 27. júna 2017, teda pred 9. júlom 2017, právo žalovanej predpísať poistné za jún 2007, ako aj za nasledujúce mesiace posudzovaného obdobia, premlčané nebolo.
43. Kasačné námietky sťažovateľa preto neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku. Nakoľko kasačný súd nezistil ani vady konania, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti, kasačnú sťažnosť podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznal podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 168 Správneho súdneho poriadku, keďže neboli splnené podmienky, za ktorých možno orgánu verejnej správy náhradu trov konania priznať. 45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta v spojení s § 463 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.