Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-8-2025.pdf
PDF · 119.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/8/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: Kúpele Bojnice, a.s., so sídlom 972 01 Bojnice, IČO: 31 638 694, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r.o., so sídlom Pod pánskym lesom 846/13, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 36 869 121, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, so sídlom Brnianska 2038/1, 911 05 Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09316/2024-20.1.2 40857/2024 zo dňa 17. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Dňa 17.01.2024 bola Mestu Bojnice (ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) od stavebníka - spoločnosti Kúpele Bojnice, a. s., Bojnice, IČO: 31 638 694 (ďalej len „žalobca“ alebo „stavebník“) doručená žiadosť o dodatočné stavebné povolenie na stavbu s názvom projektovej dokumentácie „SO 01 Novostavba riaditeľstva a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch registra C- KN parc. č. 2795, 2793, 2794, 2792 - objekt SO 01, SO04 a SO05; SO 04 - prípojka NN parc. č. 2744/10, 2744/1, 2746/2, 2746/1, 2747/1, 2789/1, 2792, 2794; SO 05 - prípojka plynu parc. č. 2794, 2792, 2793 a 2786 v k. ú. A., vo vlastníctve spoločnosti ČAJKA BOJNICE, a. s., Kúpele Bojnice 971/3, Bojnice, IČO: 36 345 903 (ďalej ako „spoločnosť ČAJKA BOJNICE“) a žalobcu. Na základe uvedeného orgán štátneho stavebného dohľadu z vlastného podnetu v súlade s § 98 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „stavebný zákon“) oznámil dňa 04.06.2024 začatie štátneho stavebného dohľadu a jeho vykonanie určil na deň 13.06.2024. Na základe obhliadky vykonanej dňa 13.06.2024 bolo zistené, že: i) je zrealizovaná stavba
- objekt s názvom „Riaditeľstvo kúpeľov“ a prípojky inžinierskych sietí: prípojka plynu a prípojka NN na pozemkoch registra C-KN parc. č. 2795, 2793, 2794, 2792 - objekt SO 01, SO04 a SO05, SO 04 - prípojka NN parc. č. 2744/10, 2744/1, 2746/2, 2746/1, 2747/1, 2789/1, 2792, 2794; SO 05 - prípojka plynu parc. č. 2794, 2792, 2793 a 2786 v k. ú. A., ii) stavby boli zrealizované: začatie v roku 2019, ukončené v roku 2024 a iii) stavby sa užívajú. Z vykonanej obhliadky bola vyhotovená fotodokumentácia a spísaná zápisnica. Po doručení Oznámenia o výsledku uskutočneného štátneho stavebného dohľadu stavebnému úradu dňa 25.06.2024 (č. SP/529/2024) začal stavebný úrad dňa 09.09.2024 konanie o správnom delikte voči žalobcovi na základe § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „správny poriadok“).
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. V konaní o správnom delikte prvostupňový orgán rozhodnutím č. 815/2024/OSP zo dňa 11.10.2024 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) rozhodol, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v skutkovej podstate definovanej v § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona tým, že od roku 2024 užíva stavbu s názvom ,,Novostavba riaditeľstva kúpeľov a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch reg. C-KN, parc. č. 2795, 2793, 2794, 2792 – objekt SO01, SO04 a SO05; SO 04 – prípojka NN parc. č. 2744/10, 2744/1, 2746/2, 2746/1, 2747/4, 2789/1, 2792, 2794; SO 05 – prípojka plynu par. č. 2794, 2792, 2793 a 2786 v k.ú. A., bez príslušného povolenia stavebného úradu, čo bolo zistené na základe Oznámenia o výsledku uskutočneného štátneho stavebného dohľadu, ktoré bolo doručené stavebnému úradu dňa 25.06.2024. Za tento správny delikt v skutkovej podstate § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona zároveň žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím uložil pokutu v sume 25 000,- Eur, ktorú mal zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.
3. Prvostupňové rozhodnutie stavebný úrad odôvodnil tým, že z vykonaných dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, bolo preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosť uvedenú v § 76 ods. 1 stavebného zákona a svojím konaním jednoznačne preukázal porušenie §106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona tým, že od roku 2024 užíva stavbu s názvom ,,Novostavba riaditeľstva kúpeľov a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch reg. C-KN, parc. č. 2795, 2793, 2794, 2792 – objekt SO01, SO04 a SO05; SO 04 – prípojka NN parc. č. 2744/10, 2744/1, 2746/2, 2746/1, 2747/4, 2789/1, 2792, 2794; SO 05 – prípojka plynu par. č. 2794, 2792, 2793 a 2786 v k.ú. A. (ďalej ako „stavba“), bez príslušného povolenia stavebného úradu.
4. Výšku uloženej pokuty prvostupňový orgán odôvodnil tým, že zohľadňoval závažnosť porušenia zákona, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný. Čo sa týka závažnosti porušenia zákona, stavebný úrad mal za to, že stavebník preukázateľne konal v rozpore s platným stavebným zákonom, čo vyplýva najmä z Oznámenia o výsledku uskutočneného štátneho stavebného dohľadu doručenému stavebnému úradu dňa 25.06.2024 a zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 01.10.2024 (č. 815/2024/OSP). Stavebník mal ešte pred začatím užívania stavby počkať na vydanie kolaudačného rozhodnutia a až po nadobudnutí právoplatnosti tohto kolaudačného rozhodnutia začať predmetnú stavbu užívať. Kolaudačné rozhodnutie však nebolo doposiaľ stavebným úradom vydané, pretože bolo stavebníkom požiadané len o dodatočné stavebné povolenie, ktoré nie je ukončené právoplatným rozhodnutím. Čo sa týka následku správneho deliktu, výstavbou ani užívaním stavby bez príslušného povolenia stavebného úradu nedošlo k žiadnemu škodlivému následku (nedošlo k poruche – k ujme na zdraví ani nebola spôsobená škoda na majetku iného), čo prvostupňový orgán vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť. Avšak stavebný úrad mal za to, že v danom prípade mohlo a môže dôjsť k ohrozeniu záujmu chráneného spoločnosťou – t. j. k ohrozeniu života, zdravia, majetku a životného prostredia, pretože stavba nebola ešte dodatočne povolená príslušným stavebným úradom. V dôsledku užívania stavby od roku 2024 bez príslušného stavebného povolenia a aj kolaudačného rozhodnutia nedošlo stavebným úradom k posudzovaniu hľadísk uvedených v § 62 stavebného zákona a nebolo tak preukázané, či uskutočnením stavby nie je ohrozený verejný záujem, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, a či nie sú neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Nedošlo tak ani k posudzovaniu hľadísk uvedených v § 81 a násl. stavebného zákona stavebným úradom, čo prvostupňový orgán vyhodnotil ako priťažujúce okolnosti. Ďalej sa prvostupňový orgán zaoberal okolnosťami, za ktorých bol správny delikt spáchaný, pričom prihliadol na skutočnosť, že obvinená právnická osoba (žalobca), podala dňa 17.01.2024 na stavebný úrad Žiadosť o dodatočné stavebné povolenie spolu s niektorými prílohami potrebnými pre riadne posúdenie stavby v konaní podľa § 88 a 88a stavebného zákona. Stavebník teda mal snahu a poskytol stavebnému úradu súčinnosť, čo bolo vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť. Zároveň prvostupňový orgán prihliadol na skutočnosť, že žalobca sa dopustil aj iných správnych deliktov na úseku stavebného zákona (t. j. právoplatné rozhodnutie o správnom delikte č. SP/980/2023 zo dňa 15.01.2024 a právoplatné rozhodnutie o správnom delikte č. SP/265/2024 zo dňa 27.05.2024) a že sa jedná o opakované protiprávne konanie, čo posúdil ako priťažujúcu okolnosť. Prvostupňový orgán mal za to, že uložená pokuta je na základe uvedeného primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému
protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona, zohľadňuje priťažujúce a poľahčujúce okolnosti veci a bude pôsobiť dostatočne preventívne a represívne.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
5. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 09316/2024-20.1.2 40857/2024 zo dňa 17.12.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti I. prvá veta tak, že znenie: „Právnická osoba s obchodným menom Kúpele Bojnice, a.s., Bojnice 972 01, IČO 31 638 694, sa dopustila správneho deliktu v skutkovej podstate definovanej v § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona tým, že od roku 2024 užíva stavbu s názvom ,,Novostavba riaditeľstva kúpeľov a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch reg. C-KN, parc. č. 2795, 2793, 2794, 2792 – objekt SO01, SO04 a SO05; SO 04 – prípojka NN parc. č. 2744/10, 2744/1, 2746/2, 2746/1, 2747/4, 2789/1, 2792, 2794; SO 05 – prípojka plynu par. č. 2794, 2792, 2793 a 2786 v k.ú. A., bez príslušného povolenia stavebného úradu. sa mení na znenie: Právnická osoba s obchodným menom Kúpele Bojnice, a.s., Bojnice 972 01, IČO 31 638 694, sa dopustila správneho deliktu v skutkovej podstate definovanej v § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona tým, že odo dňa 13.06.2024 užíva stavbu s názvom ,,Novostavba riaditeľstva kúpeľov a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch reg. C-KN, parc. č. 2795, 2793, 2794, 2792 – objekt SO01, SO04 a SO05; SO 04 – prípojka NN parc. č. 2744/10, 2744/1, 2746/2, 2746/1, 2747/4, 2789/1, 2792, 2794; SO 05 – prípojka plynu par. č. 2794, 2792, 2793 a 2786 v k.ú. A., bez príslušného povolenia stavebného úradu.“ Vo zvyšnej časti zostalo prvostupňové rozhodnutie nezmenené.
6. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že žalobca sa dopustil správneho deliktu uvedeného v § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, ktorým je porušenie § 76 ods. 1 stavebného zákona, a ktorého sa žalobca dopustil tým, že odo dňa 13.06.2024 užíva stavbu bez príslušného povolenia stavebného úradu. Uvedené podľa žalovaného vyplýva z dôkazov, ktorými sú: Záznam z výkonu ŠSD č. SP/529/2024 zo dňa 13.06.2024 spolu s priloženou fotodokumentáciou; Oznámenie o výsledku uskutočneného štátneho stavebného dohľadu č. SP/529/2024 zo dňa 19.06.2024; Zápisnica z ústneho pojednávania č. 815/2024//OSP zo dňa 01.10.2024; Žiadosť o dodatočné povolenie stavby, ktorá bola predložená prvostupňovému orgánu dňa 17.01.2024. Žalovaný sa tiež stotožnil s uložením pokuty a jej výškou, ako ju uložil žalobcovi prvostupňový orgán. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán výšku pokuty riadne odôvodnil a primerane a zákonným spôsobom uplatnil správnu úvahu, pričom v odôvodnení zohľadnil závažnosť porušenia zákona, jeho následky, význam chráneného verejného záujmu a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný, pričom sa priklonil k spodnej hranici výmery pokuty. Uložená sankcia má preventívnu aj represívnu funkciu, keďže voči žalobcovi sú vedené viaceré štátne stavebné dohľady ako aj konania o správnych deliktoch.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ktoré obidve žiadal zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že si je vedomý, že užíva stavbu od 13.06.2024 bez príslušného povolenia stavebného úradu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d stavebného zákona. Taktiež uviedol, že nenamieta skutkový stav, ktorý bol zistený v dostatočnom rozsahu, potrebnom k vydaniu konečného rozhodnutia. Avšak namietal výšku uloženej pokuty 25 000,- Eur za spáchanie správneho deliktu. Podľa žalobcu správny orgán pri ukladaní pokuty nepostupoval v tom zmysle, aby druh a výmera sankcie zodpovedala všetkým okolnostiam a zvláštnostiam prejednávaného prípadu. Žalobca mal za to, že uložená sankcia 25 000,- Eur sa za daného stavu javí byť neprimerane prísna, pretože vôbec nezohľadňuje okolnosti spáchania správneho deliktu. Podľa žalobcu nemožno dôvodiť, že ide o opakované porušenie zákona, keď preukázateľne bol stavebný úrad žiadaný o vydanie dodatočného stavebného povolenia, o čom svedčia listiny zo dňa 01.04.2016, 26.02.2019, 06.12.2021 a 15.01.2024 (priložené k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu).
8. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 195 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“). Čo sa týka druhu sankcie – uloženia peňažnej pokuty, žalobca mal za to, že bol vybraný správne a zákonne, avšak výška
uloženej sankcie podľa neho vybočuje z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Uviedol, že sa snažil o vydanie dodatočného povolenia a bolo možné odôvodnene predpokladať, že rozhodnutia o dodatočnom povolení užívať stavby budú vydané do doby začatia užívania samotnej stavby. Poukázal tiež na to, že budova bývalého riaditeľstva kúpeľov bola už niekoľko rokov v zlom technickom stave, ide o veľmi starú budovu, ktorej rekonštrukcia by bola veľmi nákladná a nespĺňala by aj reprezentačné a estetické kritériá pre moderné kúpele, čo je podľa žalobcu tiež veľmi dôležitý argument najmä s ohľadom na skutočnosť, že prevažná časť kúpeľných hostí v kúpeľoch Bojnice je zo zahraničia (Rakúsko, Nemecko, Česko, Poľsko). Záverom žalobca uviedol, že novostavba riaditeľstva kúpeľov Bojnice zodpovedá všetkým bezpečnostným a estetickým kritériám, preto považoval uloženú pokutu vo výške 25 000,- Eur za neprimerane prísnu sankciu, ktorá len zbytočne ekonomicky poškodí samotného žalobcu, ktorý dlhodobým poskytovaním špičkových – odborných služieb v oblasti kúpeľnej a liečebnej starostlivosti robí dobré meno doma aj v zahraničí.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosť uvedenú v ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona, a to, že „dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práve, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia“ a týmto konaním preukázal porušenie ust. 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. Žalovaný poukázal na komentár k SSP (s. 212) v súvislosti s princípom voľnej správnej úvahy. Tiež uviedol, že pri určení druhu sankcie a jej výšky musí konajúci správny orgán prihliadnuť na závažnosť správneho deliktu, najmä na spôsob jeho spáchania a následky, na okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný a tiež na osobu páchateľa. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe sám uviedol, že uložený druh sankcie považuje za uložený v medziach stavebného zákona. Ohľadom ukladania pokút žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Stk/4/2022 zo dňa 27.03.2024 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Asan/32/2019 zo dňa 27.04.2021, pričom žalovaný mal za to, že tak žalovaný, ako aj stavebný úrad, právne východiská tam uvedené rešpektovali. Žalovaný mal za to, že žalobca v rámci správneho konania nešpecifikoval žiadne dôvody a nepredložil žiadne dôkazy pre podporu svojich tvrdení, že ide o neprimerane prísnu sankciu.
10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa ust. § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona môže stavebný úrad uložiť právnickej osobe za spáchanie správneho deliktu sankciu až do výšky 165 959,59 Eur, t. j. stavebný úrad uložením pokuty vo výške 25 000,- Eur dodržal aj zásadu primeranosti a proporcionality, čo do povahy skutku, jeho závažnosti a dôsledkov a výška uloženej pokuty predstavuje 15 % z celkovej výšky pokuty uvedenej v ust. § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. K výške uloženej pokuty žalovaný tiež uviedol, že mal za preukázané, že stavebný úrad pri ukladaní pokuty prihliadal na osobu páchateľa správneho deliktu, t. j. žalobcu. Žalobcovi bola uložená pokuta prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 11.10.2024, pričom z verejne dostupných zdrojov (B.) žalobca v daňovom priznaní podanom v roku 2024 uvádzal zisk za rok 2023 vo výške X,XXX C.. D. a tržby vo výške XX,XXX C.. D.. Poukázal tiež na výpis z obchodného registra Okresného súdu Trenčín, podľa ktorého výška splateného základného imania je vo výške X XXX XXX,XX D.. Podľa žalovaného tak výška uloženej pokuty vzhľadom na výšku splateného základného imania nie je pre žalobcu likvidačná. Vzhľadom na uvedené ako aj na prihliadanie na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, mal žalovaný za to, že výška uloženej pokuty za spáchanie predmetného správneho deliktu je primeraná.
11. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania odvolací orgán nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania, a preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neporušuje základné právo žalobcu na spravodlivý proces v podobe nedostatočného odôvodenia rozhodnutia žalovaného, resp. že bola nesprávne aplikovaná koncentrančná zásada. Žalovaný zotrval v plnom rozsahu na právnom stanovisku vyjadrenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a bolo správne právne posúdené. Žalovaný považoval svoj postup za zákonný a v súlade s ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku. Z administratívneho spisu prvostupňového orgánu je zrejmé, že správny orgán výšku uvedenej pokuty
riadne odôvodnil a primerane a zákonným spôsobom uplatnil správnu úvahu, pričom v odôvodnení zohľadnil závažnosť porušenia ustanovení stavebného zákona, jeho následky, význam chráneného verejného záujmu a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný, pričom sa priklonil k spodnej hranici zákonom ustanovenej výšky pokuty. Uložená pokuta má pre žalobcu preventívnu a aj represívnu funkciu, keďže sú voči žalobcovi vedené viaceré administratívne konania o správnych deliktoch a zároveň boli podané viaceré podnety na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, čo je žalovanému známe z jeho úradnej činnosti.
Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného
12. Žalobca oprávnenie podať repliku nevyužil.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
13. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
14. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca v žalobe o nariadenie pojednávnia nepožiadal a žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho správneho súdu dňa 22.07.2026. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.07.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).
15. Podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona; stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165 969, 59€ právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.
16. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona; dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
17. Podľa § 77 stavebného zákona; kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
18. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona; Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
19. Podľa § 79 ods. 1 stavebného zákona; kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.
20. Podľa § 79 ods. 2 stavebného zákona; návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.
21. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona; v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
22. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
23. Podľa § 82 ods. 6 stavebného zákona; kolaudačné rozhodnutie sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie kolaudačného konania.
24. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty vo výške 25 000,- Eur tak, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v skutkovej podstate definovanej v § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona tým, že odo dňa 13.06.2024 užíva stavbu s názvom ,,Novostavba riaditeľstva kúpeľov a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch reg. C-KN, parc. č. 2795, 2793, 2794, 2792 – objekt SO01, SO04 a SO05; SO 04 – prípojka NN parc. č. 2744/10, 2744/1, 2746/2, 2746/1, 2747/4, 2789/1, 2792, 2794; SO 05 – prípojka plynu par. č. 2794, 2792, 2793 a 2786 v k.ú. A., bez príslušného povolenia stavebného úradu. V ostatnom ostalo prvostupňové rozhodnutie nezmenené. Rozhodnutím prvostupňového orgánu bola pritom žalobcovi za tento správny delikt v skutkovej podstate § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona uložená pokuta v sume 25 000,- Eur.
25. Správny súd v prvom rade konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobca užíval stavbu bez príslušného povolenia stavebného úradu, a tým sa dopustil správneho deliktu uvedeného v ust. § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona v spojení s ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona. Uvedené vyplýva z podanej správnej žaloby, kde žalobca sám uviedol, že si je vedomý spáchania uvedeného správneho deliktu, nenamieta skutkový stav, ktorý bol podľa neho zistený v dostatočnom rozsahu, potrebnom k vydaniu konečného rozhodnutia a druh sankcie, t. j. uloženie peňažnej pokuty, je podľa žalobcu vybratý správne a zákonne.
26. Z podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobca namieta len výšku uloženej pokuty 25 000,- Eur. Podľa žalobcu, druh a výmera sankcie nezodpovedá všetkým okolnostiam a zvláštnostiam prejednávaného prípadu a výška uloženej pokuty vybočuje z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
27. K námietke žalobcu ohľadom neprimeranosti výšky uloženej pokuty správny súd uvádza, že prvostupňový orgán, s čím sa stotožnil aj žalovaný, posúdil výšku pokuty v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská, t. j. zohľadňoval závažnosť porušenia zákona, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný. Uviedol pritom, čo považoval za poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Za poľahčujúce okolnosti prvostupňový orgán považoval skutočnosť, že nedošlo k žiadnemu škodlivému následku, ako aj skutočnosť, že žalobca dňa 17.01.2024 podal na stavebný úrad Žiadosť o dodatočné stavebné povolenie s niektorými prílohami pre posúdenie stavby v konaní podľa § 88 a § 88a stavebného zákona, mal snahu a poskytol súčinnosť. Za priťažujúce okolnosti prvostupňový orgán považoval skutočnosť, že užívaním stavby bez príslušného povolenia stavebného úradu nedošlo stavebným úradom k posudzovaniu hľadísk uvedených v § 62 ods. 1 a § 81 a nasl. stavebného zákona, ako aj to, že žalobca sa dopustil aj iných správnych deliktov na úseku stavebného zákona, kde boli vydané právoplatné rozhodnutia o správnych deliktoch zo dňa 15.01.2024 (SP/980/2023) a zo dňa 27.05.2024 (SP/265/2024), čo považoval za opakované protiprávne konanie. Žalobca totiž užíval stavbu bez vydania príslušného povolenia stavebného úradu, čo je v priamom rozpore s ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona. Prvostupňový orgán odôvodnil uloženie pokuty žalobcovi v rozpätí zákonom definovanej sadzby, pričom zobral do úvahy, že uložená pokuta má plniť nielen represívny, ale aj preventívny účel.
28. Rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného práva orgánu verejnej správy), t. j. v rámci zákonom povolenej voľnosti orgánu verejnej správy. Orgán verejnej správy pri ukladaní pokuty postupoval správne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci a obsahom administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 25 000,- Eur, pričom spodná hranica sadzby nie je určená a horná hranica sadzby bola vo výške 165 959,59 Eur. Z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej pokuty vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zohľadňoval závažnosť porušenia stavebného zákona, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný. Správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna a spĺňa kritéria preventívnej aj represívnej funkcie. Prvostupňový orgán nevybočil z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnil, s čím sa stotožnil aj žalovaný. Výška pokuty nie je neprimeraná povahe skutku.
29. Žalobca tiež nepreukázal, že by uložená pokuta mala mať pre neho likvidačný charakter. Ústavný súd ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS 3/02 uviedol, že v prípade podnikajúcich osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola zničená ich majetková základňa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však neosvedčil, že by zaplatenie predmetnej pokuty vo výške 25 000,- Eur malo pre neho likvidačný charakter alebo akékoľvek ekonomicky škodiace následky. Vzhľadom na znenie ust. § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona je zrejmé, že prvostupňový orgán pri zistení porušení zákona, za ktoré bola pokuta uložená, nemal možnosť využitia správnej úvahy v rozhodovaní o tom, či žalobcovi pokutu uloží, ale len v akej výške mu ju uloží, keďže v zmysle ust. § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona musí pokutu uložiť do výšky 165 959,59 Eur. Je zrejmé, že žalobcovi bola uložená pokuta pri spodnej hranici možnej výšky pokuty, a teda podľa správneho súdu bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality čo do povahy skutku, ktorý bol zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, čo uznal aj sám žalobca v správnej žalobe.
30. K námietkam žalobcu, že výška uloženej pokuty je neprimerane prísna, pretože vôbec nezohľadňuje okolnosti spáchania správneho deliktu, keďže nemožno dôvodiť, že ide o opakované porušenie zákona, keď preukázateľne bol stavebný úrad žiadaný o vydanie dodatočného stavebného povolenia, o čom svedčia listiny zo dňa 01.04.2016, 26.02.2019, 06.12.2021 a 15.01.2024, správny súd uvádza, že skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, ho neoprávňuje na užívanie stavby. Užívať stavbu je možné len na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia, čo vyplýva z ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona sa kolaudačným rozhodnutím povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Žalobca síce podal žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia, avšak stavbu začal užívať ešte pred jeho vydaním, ako aj pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, ktoré by ho oprávňovalo užívať stavbu. Je pritom potrebné poukázať na skutočnosť, že prvostupňový orgán prihliadol na skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie na predmetnú stavbu dňa 17.01.2024 a poskytol stavebnému úradu súčinnosť, čo vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť pri ukladaní predmetnej sankcie (str. 9 prvostupňového rozhodnutia).
31. Žalobca tiež uviedol, že sa snažil o vydanie dodatočného povolenia a podľa neho bolo možné odôvodnene predpokladať, že rozhodnutia o dodatočnom povolení užívať stavby budú vydané do doby začatia užívania samotnej stavby. Správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie a predpoklad žalobcu, že mu bude vyhovené a povolenie bude podľa neho vydané, nie je zákonným predpokladom na užívanie stavby. Užívať stavbu možno v zmysle § 76 ods. 1 stavebného zákona až po na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia. Užívanie stavby pred vydaním príslušného rozhodnutia stavebným úradom tak bolo predčasné a v rozpore so stavebným zákonom.
32. Ďalšie žalobné námietky, v ktorých žalobca poukázal na zlý technický stav budovy bývalého riaditeľstva kúpeľov a ktorá podľa neho nespĺňala ani reprezentačné a estetické kritériá pre moderné kúpele, nepovažuje správny súd za relevantné. Žalobcovi bola uložená sankcia podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona za porušenie ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona, a teda, že žalobca užíval stavbu bez príslušného povolenia stavebného úradu. Technický stav pôvodnej budovy riaditeľstva kúpeľov, či jej estetické kritériá nie sú pre toto konanie relevantné. Rovnako názor žalobcu, že novostavba riaditeľstva kúpeľov Bojnice zodpovedá všetkým bezpečnostným a estetickým kritériám, nie je pre rozhodovanie o uložení pokuty relevantné, pretože len stavebný úrad môže podľa stavebného poriadku preskúmať splnenie zákonných podmienok pre vydanie stavebného povolenia (§ 62 stavebného zákona) a kolaudačného rozhodnutia (§ 81 a nasl. stavebného zákona), a následne takéto rozhodnutie vydať. Správny súd preto námietky žalobcu považoval za nedôvodné.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení kritérií uvedených v ustanovení § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako
aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, sú riadne odôvodnené a preskúmateľné, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanému nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
35. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.