Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. C. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Jana Košová, so sídlom Žilina, J. Milca 11, IČO: 51 058 472, proti odporcovi: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. L., N. XXXX/XX/ XX, o zaplatenie príspevku na výživu nevydatej matke, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -111 zo dňa 14. októbra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

Vo výroku III. odvolaním nenapadnutom ostáva rozsudok n e d o t k n u t ý .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke od narodenia dieťaťa, t. j. od XX.XX.XXXX mesačne vo výške 100,- eur. Splatné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do 24.05.2018 v sume 2.400,- eur povolil súd splácať žalovanému v mesačných splátkach po 300,- eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil a o trovách rozhodol tak, že žiadnemu nárok na ich náhradu nepriznáva. Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd s poukazom na ust. § 74 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že navrhovateľke sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn M. P.. Podľa rodného listu otcom dieťaťa je odporca. Rodičia dieťaťa spolu nežijú. Po zistení majetkových pomerov účastníkov a vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v rozhodnom období navrhovateľka mala znížený príjem, keď v období šiestich mesiacov po pôrode poberala materský príspevok v priemere okolo 300,- eur mesačne, neskôr rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, resp. v roku 2018 vo výške 214,70 eur. Jej príjem v súvislosti s pôrodom sa znížil, keď dovtedy pracovala ako knihovníčka v mestskej knižnici s platom okolo 460,- eur mesačne. Odporca pred súdom uviedol, že v čase rozhodovania súdu pracuje v Nemecku. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu považoval za primerané stanoviť príspevok vo výške 100,- eur mesačne po dobu dvoch rokov v súlade s ust. § 74 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Žiadal rozsudok ako vecne nesprávny zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. ako predčasne vydaný zrušiť. Uviedol, že na jeho majetok bol pod OS ZA č. vyhlásený konkurz, ktorý skončil dňom 12.05.2018, kedy bol konkurz zrušený. V doplnení odvolania uviedol, že namieta porušenie ust. § 75 Zákona o rodine, keď výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd mal prihliadnuť na to, že prekonal osobný bankrot, vychádzať z majetkových pomerov v čase vyživovacej povinnosti, a teda aj

z dlhov a platobnej neschopnosti v tom čase. Priznaním výživného matke sa dostáva do neschopnosti platiť výživné na maloleté deti. Celkový mesačný nepravidelný príjem je menší, ako výdavky na výživné pre matku. Toto je šikanózne, úžernícke a nemorálne v hrubom rozpore so zákonom. Nehovoriac o povinnosti otca SZČO platiť odvody do a SP. Namietal tiež porušenie Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Súd výživné nezákonne priznal pred začatím súdneho konania. Preventívne vzniesol námietku premlčania proti všetkým nárokom uplatneným žalobkyňou a rovnako zánik nároku osobným bankrotom v roku 2018. Poukázal tiež na exekúcie, ktoré sú vedené voči jeho osobe.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že príspevok na výživu je novou pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť. Má za to, že súd pri rozhodovaní zohľadnil všetky právne a skutkové okolnosti a nemyslí si, že by žalovaného zaviazal na plnenie, ktoré by bolo z jej strany premrštené a neopodstatnené. Pokiaľ súd poukazoval na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, v tomto prípade súd rozhodoval podľa § 74 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine. Tiež sa nezhodla s tvrdením aplikovať ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože na tento prípad sa uvedené zákonné ustanovenie nevzťahuje. Doba príspevku je ohraničená na obdobie najviac dvoch rokov. Nárok matke na príspevok vzniká najneskôr odo dňa pôrodu a premlčí sa uplynutím troch rokov. Dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná 11.11.2016, teda v zákonom stanovenej lehote. Vznesená námietka premlčania je tak neopodstatnená. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že on ako SZČO bol postihnutý núdzovým stavom, poklesom príjmov v pandemickej situácii, na čo by mal súd prihliadnuť a zmeniť, resp. minimálne znížiť uplatnené nároky. Tvrdenie, že rozsudkom vznikla nová pohľadávka po konkurze, je vecne nesprávne, ak zanikla a súd ju nesprávne judikoval, nezohľadnil skutkový stav mu známy ex offo, nakoľko súd rozhodol aj o jeho konkurze a ustanovoval správcu na konania v osobnom bankrote. Uviedol, že rovnako je irelevantné, koľko má ako SZČO na hodinu, keď je podstatné, kde pracuje, aké má náklady k získaniu tohto príjmu a rovnako, koľko hodín odpracuje. Poukázal, že rozhodnutie je nedostatočne alebo vnútorne rozporne odôvodnené, čím bolo porušené jeho právo na riadny súdny proces.

5. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že podľa jej zistení odvolateľ neuhradil súdny poplatok, preto navrhla, aby odvolacie konanie súd zastavil.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa ako vecne správny potvrdil. Vo výroku III. odvolaním nenapadnutom ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu, preskúmavaného rozsudku, pričom vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že predmetom konania bol príspevok na úhradu výživy nevydatej matke a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. V tomto prípade súd aplikoval ust. § 74 Zákona o rodine, v zmysle ktorého podľa ods. 1 otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Podľa ods. 3 právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa ods. 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

8. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne aplikoval na zistený skutkový stav toto zákonné ustanovenie, pričom vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil. Argument odvolateľa, že rozhodnutie nie je riadnym spôsobom odôvodnené, tak nie je dôvodný. Čo sa týka výšky príspevku, tu súd vychádzal opäť zo zisteného skutkového stavu, najmä

z výpovede samotného odporcu ohľadom jeho možností a schopností a momentálneho pracovného zaradenia. Posudzoval tiež zmenšenie príjmu v súvislosti s tehotenstvom a s pôrodom u navrhovateľky, keď pred pôrodom táto pracovala ako knihovníčka s príjmom okolo 460,- eur mesačne, po pôrode jej príjem klesol a predstavoval len rodičovský príspevok. Vzhľadom na zistené skutočnosti suma 100,- eur mesačne ako príspevok na náklady slobodnej matky sa zdá aj odvolaciemu súdu ako primeraný vzhľadom k možnostiam a schopnostiam navrhovateľky a najmä odporcu. Čo sa týka samotného konkurzu, na ktorý poukazoval odporca, tento bol vyhlásený dňa 14.02.2018, pričom následne po zistení, že neexistuje majetok, ktorý by podliehal konkurznej podstate úpadcu, bol konkurz zrušený a ukončený, a to zverejnením v Registri úpadcov dňa 11.05.2018. Pohľadávka, ktorú priznalo súdne rozhodnutie, vznikla tak až po ukončení konkurzu, nakoľko táto medzi účastníkmi bola sporná a až súd musel rozhodnúť o tom, či príspevok navrhovateľke prináleží a v akej výške. V tomto prípade až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, pokiaľ nebude pohľadávka dobrovoľne uhradená, je možné ju vymáhať. Vyhlásenie konkurzu, tak na takúto pohľadávku, už nemôže mať vplyv. Vznikla totiž až po ukončení konkurzu. Pokiaľ poukazoval odvolateľ na to, že výživné bolo priznané odo dňa pôrodu, čo nie je v súlade s ust. § 77 Zákona o rodine, súd konštatuje, že v tomto prípade ust. § 74 je osobitným ustanovením, ktoré upravuje nároky nevydatej matke súvisiace s tehotenstvom a pôrodom. Osobitne je upravený vznik nároku (jeho začiatok), doba nároku, po ktorú príspevok možno priznať a tiež osobitné je ustanovenie o premlčaní. Pasívne legitimovaný je otec dieťaťa (odporca), pričom otcovstvo mal súd preukázané z rodného listu. Aktívnu legitimáciu má matka (navrhovateľka) a zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Pokiaľ pre výživné platí kogentné ustanovenie o jeho nepremlčateľnosti, v tomto prípade pre priznanie príspevku platí všeobecná trojročná premlčacia doba a začiatok jej plynutia je daný dňom pôrodu. Doba poberania príspevku je ohraničená lehotou dvoch rokov. Vzhľadom na tieto podmienky sa odvolací súd nestotožnil ani s tým, že nárok je premlčaný tak, ako to v odvolaní uvádzal odvolateľ, resp. nesprávne priznaný od pôrodu dieťaťa (nie od podania návrhu na určenie príspevku).

9. Pretože vo svojom odvolaní neuviedol odporca žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie, resp. ktoré preskúmaval odvolací súd, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je správny, a preto ho potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v spojení s a konštatoval, že žiaden z účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania nemá nárok.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).