Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PO-1S-9-2022.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PO-1S/9/2022
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: SIBA s.r.o. v likvidácii, so sídlom Ružinovská 4812/14, 821 01 Bratislava, IČO: 31 365 833, právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, IČO: 47 258 055, proti žalovanému: Mesto Sabinov, so sídlom Námestie slobody 57, 083 01 Sabinov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 18/2021/ORaF - zázn. 27004/2021 zo dňa 13.12.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovi bola dňa 18.11.2021 do elektronickej schránky doručená výzva na zaplatenie nedoplatku vo výške 146.481,95 €, voči ktorej podal námietku. Žalovaný rozhodnutím o námietke č.k. 18/2021/ORaF
- zázn. 27004/2021 zo dňa 13.12.2021, tejto nevyhovel.
2. Správnou žalobou zo dňa 14.02.2022, doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 15.02.2022, sa žalobca domáhal preskúmania uvedeného rozhodnutia žalovaného o námietke. V žalobe uviedol, že výzva na zaplatenie nedoplatku nebola doručená osobne likvidátorovi, žiadne z rozhodnutí o vyrubení dane z nehnuteľností počnúc rokom 2014, kedy žalobca vstúpil do likvidácie neboli doručené osobne likvidátorovi a tiež vzniesol námietku premlčania. Tieto žalobné body následne v žalobe ďalej rozvil.
3. Krajský súd posúdil podanie žalobcu zo dňa 18.01.2023 ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
4. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
7. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
8. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.
9. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.
10. Podľa § 71 Daňového poriadku, daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.
11. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
12. Na to, aby sa fyzická alebo právnická osoba mohla úspešne domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na správnom súde, musia byť splnené základné procesné podmienky poskytnutia súdnej ochrany. Jednou z týchto podmienok je aj to, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je zo súdneho prieskumu vylúčené. Predmetná podmienka však nebola splnená. Rozhodnutie o nevyhovení námietke proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku nie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu (žalobcovi) nové povinnosti, ale výlučne súvisí s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň uloženej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím skôr ako správca dane začne daňové exekučné konanie, čo mu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Rovnako výzva, ktorou správca dane vyzval daňový subjekt (žalobcu), aby v náhradnej lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatil daňový nedoplatok vzniknutý na miestnych daniach a poplatkoch, je rozhodnutie, ktoré má charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o uložení pokuty v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Tieto procesné rozhodnutia predstavujú iba následné akty, ktorými správny orgán postupuje v zmysle zákonných ustanovení v daňovom konaní pred začatím samotného daňového exekučného konania. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane len v tom zmysle, či pristúpi k vymáhaniu nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu).
13. Kľúčovou pre toto rozhodnutie je čerstvá rozhodovacia prax Najvyššieho správneho súdu SR. V uznesení sp. zn. 4Sfk/32/2025 súd riešil presne túto otázku – žalobu proti rozhodnutiu o námietke voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie o námietke proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku má výlučne procesný (vymáhací) charakter, neukladá daňovému subjektu žiadnu novú povinnosť ani inak nemení jeho hmotnoprávne postavenie – slúži len na vymoženie už existujúcej, skôr právoplatne vyrubenej daňovej povinnosti, z tohto dôvodu nemôže spôsobiť ujmu na subjektívnych právach daňového subjektu a nejde o rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle Správneho súdneho poriadku.
14. Žalobou napadnuté rozhodnutie má v okolnostiach predmetnej veci charakter procesného rozhodnutia, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom v zmysle § 7 písm. e) SSP. Správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, keďže nie je prípustná. Ak by aj správny súd toto rozhodnutie zrušil, jediným
dôsledkom by bolo, že by žalovaný musel o námietke rozhodnúť znovu (procesne) – nič by to nezmenilo na existencii, právoplatnosti ani vykonateľnosti podkladových titulov, z ktorých nedoplatok vyplýva.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
16. S poukazom na uvedené sa súd námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezákonnosti predmetného rozhodnutia nezaoberal. Na okraj k namietanému doručovaniu podkladových rozhodnutí správny súd uvádza, že takáto námietka stojí na chybnej premise. Vstupom spoločnosti do likvidácie neprestáva byť účastníkom konania spoločnosť – tá si zachováva plnú procesnú subjektivitu. Mení sa iba to, kto je oprávnený za ňu konať keď pôsobnosť štatutárneho orgánu prechádza na likvidátora, ktorý koná v mene spoločnosti, nie namiesto nej ako samostatný účastník. Z toho vyplýva, že adresátom súdnej písomnosti je a musí byť spoločnosť a nie likvidátor osobne ako fyzická osoba. Zákon nevyžaduje, aby bolo meno likvidátora osobitne uvedené v adrese alebo aby mu bola písomnosť doručovaná „priamo jemu“ na jeho súkromnú adresu – rozhodujúce je, že písomnosť smeruje na zákonom predpísanú adresu (sídlo v OR) alebo do zákonom predpísanej elektronickej schránky subjektu, ktorý je účastníkom konania. Samotná absencia mena likvidátora na obálke teda sama osebe doručenie nespôsobuje neplatným.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.