Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/68/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obvineného N. O., pre prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa , o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 19.06.2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.08.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť obvineného N. O., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Bratislava I napadnutým uznesením sp.zn. zo dňa 19.06.2026 podľa s poukazom na uložil obvinenému N. O. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pobyt obvineného, ktorého trestné stíhanie bolo pre nepríčetnosť zastavené, na slobode je nebezpečný, pretože je vysoko pravdepodobné, že obvinený by pod vplyvom duševnej poruchy spáchal ďalší čin inak trestný. Tento záver prvostupňový súd prijal na základe toho, že znalec sa na verejnom zasadnutí pomerne obšírne vyjadril k stupňu duševného ochorenia obvineného, k prognóze liečby, avšak vzhľadom na skutočnosť, že ide o utajovanú skutočnosť, súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je tieto úvahy oprávnený bližšie v odôvodnení uznesenia rozvíjať. Súd prvého stupňa poukázal na to, že náhľad obvineného na skutok je po hospitalizácii na psychiatrickej klinike len parciálny a skutočnosť, že obvinený si plne neuvedomuje svoje konanie, zvyšuje pravdepodobnosť jeho opakovania v budúcnosti. Tento záver podporuje skutočnosť, že uznesením Mestského súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 14.12.2025 bola väzba obvineného nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia zákazu zverejňovať utajované skutočnosti a obvinený v marci 2026 a v apríli 2026 opätovne uverejnil prostredníctvom elektronickej komunikácie príspevky na sociálnej sieti na rôzne slovenské i zahraničné e-mailové adresy, ktoré obsahujú utajovanú skutočnosť. K obhajobe obvineného, že odo dňa 18.06.2026 má v zdravotníckom zariadení nepretržite k dispozícii mobilný telefón, a preto postačuje ochranné liečenie ambulantnou formou, súd prvého stupňa konštatoval, že obvinený má síce k dispozícii mobilný telefón, avšak táto skutočnosť sama osebe neodôvodňuje výkon ochranného liečenia ambulantnou formou.

Prvostupňový súd skúmal, či skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti . Vychádzal z toho, že objektívna stránka prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa spočíva v konaní, ktorým páchateľ vyzvedá, zbiera utajovanú skutočnosť s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo ak dôjde k jej úmyselnému vyzradeniu. Súd prvého stupňa konštatoval, že z oboznámených fotografií vyplýva, že obvinený úmyselne, osobne ako aj prostredníctvom sociálnych sietí, vyzradil utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia vyhradené viacerým nepovolaným osobám, čím došlo k

naplneniu skutkovej podstaty prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa . Súd prvého stupňa k aplikácii konštatoval, že závažnosť skutku je vyššia ako nepatrná, čo vyplýva z početného konania obvineného pri zohľadnení významu utajovaných skutočností s existujúcim presahom do medzinárodnej spolupráce v oblasti ochrany svedkov.

Ohľadom nepríčetnosti obvineného v čase skutku poukázal na znalecký posudok z odvetvia psychiatria, z ktorého vyplývajú také zistenia o duševnej poruche obvineného, ktoré spôsobujú, že rozpoznávacie schopnosti obvineného boli v danom čase vymiznuté a jeho ovládacie schopnosti vzhľadom na psychotické ochorenie boli forenzne významne znížené.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú prostredníctvom obhajcu odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.07.2026. Obhajoba namieta, že skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa nie je pri aplikácii činom inak trestným, ale maximálne priestupkom na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa o ochrane utajovaných skutočností. Obvinený považuje úvahy súdu prvého stupňa ohľadom záveru o spáchaní činu inak trestného za nedostatočné. Vo všeobecnosti totiž platí, že ak súd za účelom ochrany verejného záujmu nesprístupní presné a úplné dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie, musí uviesť dôvody rozhodnutia aspoň v minimálnej rovine. Obvinený zastáva názor, že závažnosť skutku je s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti, spôsob konania a význam utajovaných skutočností nepatrná, a teda nenapĺňajúca znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa ako činu inak trestného.

Obhajoba ďalej zdôraznila, že stanovuje prednosť ambulantnej formy ochranného liečenia pred ústavnou formou ochranného liečenia. Ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou je možné uložiť len v prípade, ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak nemožno očakávať, že by účel splnila ambulantná forma ochranného liečenia. Východiskovým dôkazom, na základe ktorého súd prvého stupňa uložil ochranné liečenie ústavnou formou, bol znalecký posudok znalca z odvetvia psychiatria, ktorý je síce jeden zo základných dôkazov, avšak v odôvodnení uznesenia chýba jeho náležité vyhodnotenie. Z tohto dôvodu možno považovať napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva obvineného na spravodlivý proces.

Ochranné liečenie ústavnou formou nenapĺňa atribúty proporcionality a primeranosti. Obhajoba poukázala na pobyt obvineného v zdravotníckom zariadení, v ktorom je predbežne umiestnený na základe predbežného príkazu sudcu pre prípravného konanie odo dňa 08.05.2026, pričom má nepretržite k dispozícii mobilný telefón s voľným prístupom na sociálne siete. Značná časť skutku mala pritom predstavovať práve konanie, kedy mal utajované skutočnosti zverejňovať na sociálnych sieťach. Každý zásah do základných ľudských práv a slobôd, čo predstavuje aj výkon ústavného ochranného liečenia, musí obstáť v teste proporcionality, ktorý sa skladá z troch na seba nadväzujúcich krokov. Najskôr je nevyhnutné identifikovať cieľ, respektíve účel obmedzenia základného práva. Druhým krokom je zistenie, či ide o zásah nevyhnutný a tretím krokom je hľadisko proporcionality v užšom zmysle slova, ktorého obsah tvorí porovnanie miery zásahov do chránených hodnôt vyvolaných prijatím opatrením. Obvinený vyslovil, že uznesenie súdu prvého stupňa neponúka dostatočné odôvodnenie z pohľadu aplikácie testu proporcionality.

Obhajoba s prihliadnutím na najnovšie lekárske správy zo dňa 09.06.2026 a zo dňa 18.06.2026 ako aj vzhľadom na už takmer dva mesiace trvajúce de facto ochranné liečenie ústavnou formou má za to, že je možné účel ochranného liečenia splniť ambulantnou formou. Obvinený ochranné liečenie dodržiava, má náhľad na skutok, ktorého nebezpečný charakter si uvedomuje.

Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh prokurátora na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou zamietol, alternatívne aby uložil obvinenému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti obvineným preskúmal podľa , správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

podal obvinený sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku, pričom zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná. Podľa súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v alebo alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa , prvá veta, ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 30.03.2026 na Mestský súd Bratislava I návrh na uloženie ochranného ústavného psychiatrického liečenia obvinenému N. O., ktorého trestné stíhanie pre prečin ohrozenia utajovanej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa bolo prokurátorom zastavené podľa z dôvodu, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Prokurátor oprel návrh o znalecký posudok.

Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sp.zn. zo dňa 09.03.2026 bolo trestné stíhanie obvineného N. O. vedené pre prečin ohrozenia utajovanej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa na tom skutkovom základe, že

v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a iné, vedeného v konaní pod ČVS: T.-X/OVOZTČ-U.-XXXX a pod ČVS: T.-X/OVOZTČ-U.-XXXX, obvinený N. O. bol dňa 15.02.2002 poučený a na znak súhlasu aj osobne podpísal vyhlásenie o mlčanlivosti pred nepovolanými osobami v konaní vedenom na úrade špeciálnych služieb a operácií Prezídia Policajného zboru vedenom v spisovom materiáli pod číslom P.- XX/XXXX, R.-T.-XXX/XXXX-K., pričom súčasne vyhlásil, že bol pracovníkmi úradu špeciálnych služieb a operácií Prezídia Policajného zboru oboznámený so základnými povinnosťami osoby oprávnenej v konaní pred štátnym orgánom ako i zodpovednosťou za ich porušenie, s podrobným vysvetlením jednotlivých paragrafov o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný do dňa 30.04.2004 a následne taktiež podľa novelizovaného o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a potom, čo sa zaviazal, že pred nepovolanými osobami bude zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť jeho alebo jemu blízkej osoby, ohroziť bezpečnosť príslušníkov úradu špeciálnych služieb a operácií Prezídia Policajného zboru zabezpečujúcich plnenie úloh, alebo ktoré by mohli viesť k odhaleniu požívaných foriem a metód práce v zmysle o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný do dňa 30.04.2025, a následne taktiež podľa novelizovaného o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyzradil utajované skutočnosti podliehajúce stupňu utajenia vyhradené vedené v spisovom materiálu úradu špeciálnych služieb a operácií Prezídia Policajného zboru pod číslom P.-XX/XXXX, R.-T.-XXX/ XXXX-K., a to tým spôsobom, že

A)

-dňa 13.03.2025 v čase o 10:00 hod. sa obvinený osobne dostavil na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II, na Osvetovú ulicu 4, Bratislava - Ružinov, kde nepovolanej osobe, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej je určený, úmyselne vyzradil utajovanú skutočnosť označenú stupňom utajenia vyhradené, -dňa 09.07.2025 v čase o 18:30 hod. sa obvinený osobne dostavil na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II, na Osvetovú ulicu 4, Bratislava - Ružinov, kde nepovolanej osobe úmyselne vyzradil utajovanú skutočnosť označenú stupňom utajenia vyhradené a následne aj na obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava-Ružinov východ, na Gagarinovej ulici 12, Bratislava-Ružinov, opätovne nepovolanej osobe, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej je určený, úmyselne vyzradil utajovanú skutočnosť označenú stupňom utajenia vyhradené,

B)

-v dňoch 24.10., 29.10., 02.11., 04.11., 06.11., 08.11., 10.11., 16.11., 18.11. a 03.12.2025 obvinený z doposiaľ neustáleného miesta uverejnil príspevky na sociálnej sieti Facebook, na verejne dostupnom profile s názvom N. O., ktoré obsahujú utajovanú skutočnosť, čím porušil o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

podľa zastavené.

Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktoré vykonal v utajenom režime so stupňom „VYHRADENÉ.“ Tento procesný postup prvostupňového súdu, ktorý prvostupňový súd bližšie nevysvetlil, sťažnostný súd v zmysle o ochrane utajovaných skutočností nemohol nijako zákonne ovplyvniť, pretože nie je pôvodcom utajovaných skutočností v zmysle a jeho povinnosťou v zmysle uvedeného zákona bolo rešpektovať utajený režim verejného zasadnutia a dodržiavať koncepciu ochrany utajovaných skutočností v zmysle Pôvodcom časti utajovaných skutočností je Policajný zbor SR a ďalšej - procesnej časti je súd prvého stupňa. Iba tieto subjekty sú oprávnené rozhodovať o určení alebo zrušení stupňa utajenia.

Tieto skutočnosti bránia sťažnostnému v konkrétnom odôvodnení svojho rozhodnutia spôsobom, ktorý by bol pre nepovolané osoby v zmysle a pre verejnosť preskúmateľný. Možno uviesť len to, že procesné strany boli oboznámené so všetkými relevantnými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie, pričom procesný postup prvostupňového súdu z hľadiska pravidiel určených pre zachovanie práva na obhajobu, pre vykonávanie dôkazov i pre procesný postup boli prvostupňovým súdom dodržané.

Podmienkou pre uloženie ochranného liečenia páchateľovi, ktorého trestné stíhanie bolo pre nepríčetnosť zastavené, je v zmysle citovaného ustanovenie zákona nebezpečnosť jeho pobytu na slobode, ktorá musí vyplynúť z vykonaného dokazovania. Sťažnostný súd limitovaný sa obmedzuje na zhodnotenie, že prvostupňový súd neprijal svoj záver o nebezpečnosti pobytu obvineného na slobode svojvoľne, pričom podklady, ktoré uvedený záver podporujú, sú procesným stranám známe, pretože boli prebraté na verejnom zasadnutí. V spôsobe ich hodnotenia sťažnostný súd nezistil žiadne racionálne deficity či logické nedostatky.

Pokiaľ obhajoba namieta, že obvinený nie je páchateľom činu inak trestného, a preto nie je splnená zákonná podmienka pre uloženie ochranného liečenia, sťažnostný súd uvádza, že túto argumentáciu mal obvinený uplatniť predovšetkým v sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo podľa trestné stíhanie jeho osoby pre vyššie uvedený skutok zastavené práve v súvislosti so zákonným dôvodom zastavenia trestného stíhania, čo však obvinený neučinil. Z obsahu spisu nevyplýva, že by sťažnosť voči uzneseniu prokurátora obvinený vôbec podal.

Pokiaľ ide o formu ochranného liečenia, opäť utajený režim predchádzajúceho konania a dokazovania bráni sťažnostnému súdu vo vecnom odôvodnení, pričom spravidla sa ústavná forma liečenia volí na základe odbornej medicínskej indikácie, ktorá musí vyplynúť z vykonaného dokazovania.

Reagujúc na námietku obvineného, že v čase podania sťažnosti bol dva mesiace umiestnený v zdravotníckom zariadení, čím postačuje uloženie ambulantnej formy ochranného liečenia, možno primárne konštatovať, že obvinený nevykonával ochranné liečenie. V rozhodnom čase išlo len o poskytnutie akútnej psychiatrickej pomoci na podklade predbežného príkazu na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia v inej trestnej veci, nie o výkon ochranného liečenia, keďže k jeho nariadeniu súdom prvého stupňa nedošlo. Obvinený tak nemohol byť zaliečený tak, ako to predpisujú postupy pri výkone ochranného liečenia.

Na základe uvedeného sťažnostný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.