Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/155/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX C., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti odporcovi: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N. D. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom AK Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 505, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -137 zo dňa 23.07.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 250,- Eur mesačne.

2. V priebehu konania navrhovateľka žiadala pripustiť zmenu svojho návrhu tak, aby bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 500,- Eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -137 zo dňa 23.07.2020 tak, že cit.: „I. Návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 72 ods. 1 až 3; 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

5. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotný stav navrhovateľky je dobrý a jej zdravotný stav jej nebráni v tom, aby sa mohla uplatniť na trhu práce. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľke boli na čas po rozvode do osobnej starostlivosti a výchovy zverené tri maloleté deti, a to C., nar. XX.XX.XXXX, G. nar. XX.XX.XXXX a K. nar. XX.XX.XXXX. Z uvedeného teda vyplýva, že v čase podania návrhu na určenie

príspevku na výživu rozvedenej manželky mal maloletý C. XX rokov (v čase rozhodovania XX rokov), maloletá G. X rokov (v čase rozhodovania XX rokov) a maloletá K. X rokov (v čase rozhodovania X rokov), pričom v súčasnosti si všetky tri maloleté deti riadne plnia školské povinnosti. Ich zdravotný stav nevyžaduje nepretržitú osobnú starostlivosť zo strany navrhovateľky. Maloleté deti majú bežné zdravotné ochorenia, rovnako tak ako ich rovesníci. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na zdravotný problém maloletej K. (problémy s rečou), z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby táto vyžadovala nepretržitú starostlivosť navrhovateľky. Jedná sa iba o pravidelné návštevy odborných lekárov z odboru logopédia, neurológia. Navrhovateľka od roku 2006 riadne a dlhodobo nepracuje a nemá príjem z pracovného pomeru, resp. podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka bola na dlhodobej materskej, resp. rodičovskej dovolenke, pričom najstarší syn C. sa narodil XX.XX.XXXX a najmladšia dcéra K. XX.XX.XXXX. Súd má za to, že po ukončení rodičovskej dovolenky, keď maloletá K. dosiahla vek troch rokov, bola navrhovateľka schopná sama sa živiť, t.j. zamestnať sa, resp. vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jej kvalifikácii (krajčírka), resp. zabezpečiť si inú kvalifikáciu (napr. odporcom navrhovaná pedikúra). Navrhovateľka však po ukončení rodičovskej dovolenky si vlastný príjem z pracovnej činnosti nezabezpečila, plne sa spoliehala na príjem manžela, ktorý dlhodobo pracoval v Holandsku. Súd má za to, že navrhovateľka ani nemala úprimnú snahu sa zamestnať, keď po skončení rodičovskej dovolenky (január 2015) sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaevidovala až 29.01.2018, t.j. po troch rokoch.

6. Navrhovateľka v tomto konaní predložila súdu potvrdenia o hľadaní zamestnania. Jedná sa však o potvrdenia o hľadaní zamestnania adresované Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, ktorých predloženie je podmienkou nevyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na vývoj hospodárstva v Slovenskej republiky a mieru nezamestnanosti v rozhodnom období, t.j. od podania návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky až do rozhodnutia, má súd za to, že bolo v možnostiach navrhovateľky si zabezpečiť finančné prostriedky na svoju výživu vlastnou prácou. Navrhovateľka po ukončení rodičovskej dovolenky (január 2015) vôbec nepracovala, pričom je rozumné predpokladať, že ak by mala úprimnú snahu sa zamestnať, tak nejakú prácu by sa jej podarilo zabezpečiť, hoci by úplne nezodpovedala predstavám navrhovateľky, či už z hľadiska výšky príjmu alebo druhu práce. Navrhovateľka však za posledných päť rokov vôbec nepracovala a súd má za to, že to nebolo z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí.

7. Ďalej súd konštatoval, že odporca okrem výživného na maloleté deti v celkovej výške 750,00 Eur mesačne uhrádza navrhovateľke mesačné výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome (voda, plyn, elektrina), čo v súčasnosti činí 390,00 Eur mesačne a to vrátene výdavkov spojených s bývaním otca odporcu. Z uvedeného vyplýva, že samotný odporca dobrovoľne prispieva na výživu navrhovateľky.

8. Vzhľadom k vyššie vedenému má súd za to, že navrhovateľka je schopná samá sa živiť, a preto návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine považoval za nedôvodný.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § a 58 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrenie k odvolaniu

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmeniť tak, že odporca je povinný platiť navrhovateľke mesačne sumu 500,- Eur od 17.07.2018, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Navrhovateľka zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

11. Navrhovateľka v odvolaní vecne argumentovala tým, že dôvodom uplatneného nároku bolo to, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. a maloleté deti C. nar. XX.X.XXXX, G. nar. X.XX.XXXX a K. nar. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého C. sumou 300 Eur mesačne, na výživu maloletej G. sumou 250 Eur mesačne a na výživu maloletej K. sumou 200 Eur mesačne. Súd rozsudok o rozvode manželstva odôvodnil tak, že návrh navrhovateľa je dôvodný, manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a nie je predpoklad, aby v budúcnosti

mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil vo vzájomnom odcudzení manželov. Manželstvo účastníkov je iba formálne, manželia spolu nekomunikujú, neriešia spolu problémy, nezaujímajú sa o vzájomné potreby, každý z nich obstaráva svoje záležitosti a nejavia ani záujem o obnovenie manželského spolužitia, ani o vyhľadávanie odbornej pomoci pre zachovanie tohto zväzku. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z otcom tvrdeného príjmu vo výške cca 2.254 Eur mesačne a určenú výšku považoval za primeranú zodpovedajúcu potrebám maloletých detí a príjmom matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti.

12. Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie hrubo porušil ústavný i procesný princíp rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľka v záujme ochrany svojho života a zdravia bola nútená pristúpiť k rozvodu manželstva, lebo odporca často požíval alkoholické nápoje a pod vplyvom tohto stavu bol veľmi agresívny a následkom toho i viackrát fyzicky napadol a ohrozoval navrhovateľku. Navyše, ako to vyplýva i z obsahu rozvodového spisu, sa dopustil nevery. Odporca dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, nemá záujem pomáhať navrhovateľke pri opatere a starostlivosti o tri maloleté deti, vôbec ich nenavštevuje a vôbec im nevenuje pozornosť, napr. pri ich narodeninách a meninách a pod. Vzhľadom na súčasnú situáciu spočívajúcu v pandémii COVID-19, navrhovateľka sa výlučne sama musela venovať a starať o svoje tri maloleté deti, nielen čo sa týka výchovy, výživy, ale i výuky a pod. Súd prvej inštancie neakceptoval tieto okolnosti potvrdzujúce, že objektívne a reálne o tri maloleté deti, ako i o svoju osobu sa výlučne starala navrhovateľka. Súd nevykonal vyčerpávajúcim spôsobom dokazovanie, keď si osvojil len nepravdivé tvrdenie odporcu a naopak úradné potvrdenia, potvrdzujúce zúfalý stav navrhovateľky, vôbec neakceptoval: Súd pochybil, keď neuložil odporcovi predložiť relevantné doklady o svojom skutočnom príjme, o svojich výdavkoch o tom, aké má náklady na bývanie v Holandsku, ale uveril odporcovi a následkom toho návrh zamietol v celom rozsahu. Naopak, súd odmietol akceptovať, že v súčasnej nepriaznivej situácii, keď v Meste Bardejov neexistuje žiadne zamestnanie pre navrhovateľku, keď z dôvodu pandémie je nútená byť sústavne v domácnosti a obetavo sa starať o svoje tri maloleté deti a keby nebola pomoc jej matky, ktorá pracuje v zahraničí ako opatrovateľka, tak by ani nemala možnosť finančne saturovať nielen potreby svojej domácnosti, potreby svojej osoby, potreby svojich kultúrnych záujmov, ale v konečnom dôsledku i potreby troch maloletých detí, keď napr. len to, že tieto deti sú školopovinné došlo k radikálnemu nárastu výdavkov na tieto deti. Súd porušil rovnosť účastníkov konania a nezákonne diskriminoval navrhovateľku ako matku, hrubo anulujúc jej oprávnené potreby na svoju životnú existenciu. Navrhovateľka nechce parazitovať na odporcovi, chce len viesť dôstojný život. Vzhľadom na právne postavenie odporcu ako bývalého manžela a jeho schopnosti podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, nepriznanie príspevku na výživu navrhovateľky a je hrubým porušením práva navrhovateľky podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy nielen právne, ale i sociálne postavenie navrhovateľky, ako obetavej matky, ktorá výlučne sama sa musí starať o tri maloleté deti. Obdobne, nepriznanie príspevku na výživu navrhovateľke ako rozvedenej matke, bolo odňaté jej právo na dôstojný život, nielen čo sa týka sociálneho zabezpečenia, ale i osobného a kultúrneho vyžitia.

13. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne:

16. Podľa § 72 ods. 1 zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

17. Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

18. Podľa § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Po zániku manželstva dochádza k zániku vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V odôvodnených prípadoch má však aj rozvedený manžel nárok na tzv. primeranú výživu (najmä náklady na stravovanie, ale aj náklady na uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb spojených s vekom, zdravotným stavom, spôsobom života).

22. Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre uloženie povinnosti prispievať na výživu rozvedeného manžela je to, aby sa rozvedený manžel nebol schopný živiť sám. V súdnom konaní je potrebné skúmať viacero faktorov, ktoré budú významné z toho hľadiska, či bude uložená povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, a ak áno, v akej výške. V týchto konaniach je súd povinný prihliadať aj na príčiny rozvratu manželstva. Významné sú tiež objektívne schopnosti, možnosti a majetkové pomery manžela, ktorý má poskytnúť výživné.

23. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela na rozdiel od povinnosti prispievať na výživu maloletých detí nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo na základe rozhodnutia súdu. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov má horší majetkový status, ale má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť sa posudzuje podľa konkrétnych okolností na jeho strane, a to nepriaznivý zdravotný stav, nedostatok pracovných príležitostí, starostlivosť o dieťa do veku troch rokov, o invalidné dieťa a pod.

24. Vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní nepreukázala subjektívne dôvody, t. j. nepriaznivý zdravotný stav, nedostatok kvalifikácie, strata zamestnania a zároveň navrhovateľka nepreukázala žiadne objektívne skutočnosti, pre ktoré nie je schopná sama sa živiť.

25. Navrhovateľka síce v konaní predložila potvrdenia o hľadaní zamestnania, avšak tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, ide o potvrdenia adresované Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, ktorých predloženie je podmienkou nevyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

26. Navrhovateľka v priebehu konania kládla dôraz na argument, že sa sama stará o tri maloleté deti, čo jej tiež neumožňuje zamestnať sa. K uvedenému však odvolací súd konštatuje, že maloleté deti sú vo veku 14, 12 a 9 rokov, teda nie sú maloletými v útlom veku (do troch rokov), a preto ich vek nemôže byť okolnosťou spôsobilou zohľadnenia dôvodnosti nároku navrhovateľky. Aj keď u maloletej K.

matka poukazovala na problémy s rečou, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by táto okolnosť vyžadovala nepretržitú starostlivosť zo strany navrhovateľky. Okrem tohto deti majú len bežné ochorenia.

27. Navrhovateľka je podľa jej vyjadrenia vyučenou krajčírkou. Nevyvrátila tvrdenia odporcu, že jej ponúkol zabezpečiť si príjem prostredníctvom nechtového štúdia, na čo nereflektovala. Zároveň pracovala v minulosti ako čašníčka a aj podľa odvolacieho súdu je táto profesia i v súčasnej dobe žiadaná.

28. Navrhovateľka žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by na jej strane existovala taká objektívna okolnosť, ktorá by jej bránila riadne sa zamestnať. Ani v prípade, ak by nenašla uplatnenie v odbore, v ktorom nadobudla vzdelanie, má navrhovateľka možnosť absolvovať prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove bezplatný rekvalifikačný kurz, ktorý jej môže zabezpečiť uplatnenie na trhu práce v inom odbore.

29. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nárok navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka dlhý čas nepracuje, čo nie je dôsledkom nedostatku pracovných príležitostí, do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zaevidovala až po troch rokoch po skončení rodičovskej dovolenky, že odporca dobrovoľne prispieva na výživu navrhovateľky hradením nákladov súvisiacich s bývaním, pričom sám v dome nebýva, že príčinou rozvratu manželstva bolo vzájomné odcudzenie manželov. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pochybil, keď neuložil odporcovi predložiť relevantné doklady o jeho skutočnom príjme a výdavkoch, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené, že v danom prípade navrhovateľke nárok na príspevok na výživu rozvedenej manželky nevzniká, aj keď odporca by mal aj nadpriemerné príjmy, pretože navrhovateľka nepreukázala, že by nebola schopná sama sa živiť.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka pre uloženie povinnosti odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky, a preto napadnutý rozsudok postupom podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. , tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).