Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-62-2026.pdf
PDF · 87.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/62/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Cyrila Ševčíka, miesto podnikania Lesná 274/8, 094 13 Sačurov, IČO: 43 604 111, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: JRD Rakovec, družstvo, Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec nad Ondavou, IČO: 52 518 167, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 27.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 27. novembra 2025, č. k. 88Cb/9/2025 - 182, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 27. novembra 2025, č. k. 88Cb/9/2025 - 182 v napadnutom výroku III. o trovách konania.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.11.2021 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur (výrok II.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,18 % (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia pohľadávky 2.000,- eur s príslušenstvom, titulom úhrady odplaty za poskytované služby na základe Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej stranami dňa 24.2.2020 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a pohľadávky 25.000,- eur s príslušenstvom, titulom kúpnej ceny za dodávku poľnohospodárskeho traktora Valtra N121.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie zo dňa 20.11.2025 žalobca oznámil, že berie žalobu o zaplatenie pohľadávky 25.000,- eur s príslušenstvom späť.
5. Súd prvej inštancie podľa ustanovení §§ 144 až 145 C.s.p., ktoré upravujú zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby, konanie o zaplatenie pohľadávky 25.000,- eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.).
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 2 ods. 2, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 266 ods. 3, § 365 ods. 1, § 369, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 34 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v súlade s uzatvorenou Zmluvou o poskytovaní služieb v mesiacoch júl a august 2021 poskytoval pre žalovaného dohodnuté služby, ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi pohľadávku 2.000,- eur s príslušenstvom, keďže žalovaný sa dostal s jej úhradou do omeškania (ods. II.).
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 256 ods. 1 C.s.p. dôvodiac, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia 27.000,- eur s príslušenstvom, pričom v priebehu konania vzal žalobu bez uvedenia dôvodu späť v časti o zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom. Žalobca teda v tejto časti zavinil zastavenie konania, preto bolo úspech v tejto časti potrebné pričítať žalovanému. Celkový úspech žalovaného v konaní predstavuje 92,59 % a úspech žalobcu zodpovedá 2.000,- eur a predstavuje 7,41 %. V konaní úspešnejšiemu žalovanému preto po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,18 % účelne vynaložených trov konania proti žalobcovi (výrok III.).
9. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania, alternatívne ho zrušil. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Namietal, že v spore existujú také dôvody osobitného zreteľa, najmä majetkové a sociálne pomery strán, ako aj okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na súde a postoj v konan, najmä majetkové a sociálne pomery strany, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 257 C.s.p. Poukázal, že napriek navonok deklarovanému obchodnoprávnemu vzťahu, bol žalobca počas trvania Zmluvy o poskytovaní služieb v pozícii podriadeného subjektu vo vzťahu k žalovanému, ktorá simulovala pracovnoprávny vzťah (žalovaný poskytoval žalobcovi príspevok na stravovanie, náhradu za používanie vlastného motorového vozidla). Žalobca vykonával prácu na základe pokynov žalovaného, pričom paušálna odmena predstavovala de facto mesačnú mzdu žalobcu. Nad rámec dohodnutého rozsahu Zmluvy o poskytovaní služieb a dohodnutej odmeny žalobca obstarával pre žalovaného ďalšie záležitosti, najmä predaj poľnohospodárskej techniky. Celý konštrukt fungovania tohto zmluvného vzťahu, vrátane vyplácania odmeny navrhol žalovaný, ktorý mal podľa vedomosti žalobcu uzavreté obdobné zmluvné vzťahy aj s inými subjektmi. Neuhradením dohodnutej odmeny, ktorá predstavovala pravidelný mesačný príjem žalobcu ako živiteľa rodiny s maloletými deťmi, sa výrazne zasiahlo do majetkovej a sociálnej situácie žalobcu. Naproti tomu, majetková situácia žalovaného nepochybne umožňovala úhradu dohodnutej odmeny žalobcovi bez akéhokoľvek vplyvu na chod žalovaného. Celkové výnosy a zisk žalovaného podľa verejne dostupných údajov (Finstat) od roku 2022 výrazne narastá (v roku 2024 celkové výnosy dosiahli 4.932.623,- eur a zisk 102.799,- eur) a jeho zadlženosť klesá. Žalobca v dôsledku straty pravidelného mesačného príjmu čelil existenčným problémom a zároveň bol v dôsledku absolútnej neochoty žalovaného nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou, na čo vynaložil nemalé finančné prostriedky z rodinného rozpočtu. Žalovaný navrhol nepriehľadnú konštrukciu prevodu vlastníckeho práva k traktoru značky Valtra v záujme získania výhod (najmä daňových) vo svoj prospech. Zároveň v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie rozhodujúcich skutočností, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania, absentuje odôvodnenie právnych záverov súdu prvej inštancie, pričom tento nedostatok dosahuje kritickú intenzitu a predstavuje tak porušenie práva na spravodlivý proces v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že zastavenie konania o zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom zavinil žalobca. Zastavenie konania teda nebolo dôsledkom správania žalovaného ani rozhodnutia súdu vo veci samej, ale výlučne výsledkom procesného postupu žalobcu. Zároveň neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 257 C.s.p., keďže späťvzatie žaloby nemožno považovať za výnimočnú okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Žalobca bol ten, ktorý po vyslovení predbežného právneho názoru súdom prvej inštancie správne vyhodnotil, že žaloba je v tejto časti nedôvodná a preto je zobral späť.
11. Žalobca v odvolacej replike argumentoval, že právne posúdenie existencie dôvodov hodných osobitého zreteľa odôvodňujúcich postup podľa § 257 C.s.p. je vecou konajúceho súdu, ktorého právne úvahy sa majú následne premietnuť do odôvodnenia napadnutého rozsudku.
12. Žalovaný v odvolacej duplike zvýraznil, že argumentácia žalobcu o dôvodnosti aplikácie § 257 C.s.p. v spore je len v rovine všeobecností, odkazujúc na osobné, majetkové a sociálne pomery strán a okolnosti vedúce k uplatneniu práva na súde, avšak nepredkladá žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ani dôkazy preukazujúce existenciu výnimočných okolností. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia § 257 C.s.p. len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Vždy je potrebné dôkladne skúmať konkrétne okolnosti. Skutočnosť, že žalobca poukazuje na sociálny aspekt veci alebo na okolnosti vedúce k podaniu žaloby, sama osebe bez konkrétneho preukázania výnimočnosti nezakladá podmienky pre aplikáciu § 257 C.s.p.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom, inou vadou konania, skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre záver, že je nepreskúmateľné, a že konanie má vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
17. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.
18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy. Na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné:
19. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).
20. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Zmyslom a účelom náhrady trov konania, je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
23. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Vyššie uvedené znamená, že súd v týchto prípadoch nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu sporu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
24. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach danej veci a tiež v okolnostiach na strane strán sporu. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní.
25. V predmetnej veci žalobca za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil okolnosti veci a tiež okolnosti na jeho strane, odvolací súd však zastáva názor, že ním tvrdené (v podstate iba všeobecné) skutočnosti, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal rozhodnúť o trovách konania podľa pomeru úspechu, resp. zavinenia strán.
26. Žalobca až v odvolacom konaní tvrdil, že sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p., no tieto ani v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal.
27. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemajú ani tvrdenia žalobcu, že Zmluva o poskytovaní služieb simulovala pracovnoprávny vzťah. Opačne, z jej obsahu vyplýva, že predstavuje slobodnú vôľu dvoch podnikateľských subjektov a vykazuje prvky mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, teda obstaranie určitých záležitostí žalobcom podľa pokynov žalovaného za paušálnu odplatu a zároveň náhradu nákladov. Púhe vyjadrenie žalobcu, že mu žalovaný poskytoval stravu, nepredstavuje také substancované skutkové tvrdenie, na základe ktorého by bolo možné dospieť k opačnému záveru. Odvolací súd pritom upriamuje pozornosť žalobcu, že predmetom sporu bol (aj) nárok na odplatu za poskytovanie služieb žalobcu z tejto zmluvy a nie činnosť žalobcu mimo nej (údajné obstarávanie predaja poľnohospodárskej techniky). Pokiaľ ide o nárok na 2.000,- eur zo Zmluvy o poskytovaní služieb, táto predstavuje odplatu iba za 2 mesiace, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že tento neuhradený záväzok žalovaného výrazne zasiahol do majetkovej a sociálnej situácie žalobcu (ako podnikateľského subjektu), ktorý podľa nepreukázaných tvrdení žalobcu je živiteľ rodiny s maloletými deťmi. Žalobca pritom od 26.5.2015 vykonáva aj funkciu štatutárneho orgánu (jediný konateľ) v obchodnej spoločnosti CSK Agro s.r.o., IČO: 47 494 174, čo je známe z verejne prístupného obchodného registra. Žalobca svoje tvrdenia, že čelil existenčným problémom a jeho jediný príjem predstavovali platby od žalovaného nepreukázal žiadnym spôsobom. Z údajov Finstat o žalovanom bez ďalšieho nemožno hodnotiť strany sporu vo vzájomnom pomere za slabšie alebo silnejšie. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie pohľadávky 25.000,- eur ako údajnej kúpnej ceny, žalobca zobral v tejto časti žalobu späť bez uspokojenia nároku žalovaným. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenia, že žalovaný údajne navrhol neprehľadnú konštrukciu prevodu vlastníckeho práva k traktoru, navyše nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo žalobca ako podnikateľský subjekt, od ktorého sa vyžaduje určitá zvýšená miera obozretnosti a profesionality, s takýmto údajným postupom súhlasil. Každý podnikateľ si musí zvážiť mieru rizika pri vstupovaní do obchodnoprávnych vzťahov. Nemožno pritom vyčítať žalovanému, že sa v spore aktívne bránil, čo nie je dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania. Uvedené by poprelo zmysel a podstatu náhrady trov konania a v konečnom dôsledku bolo trestajúce pre stranu sporu.
28. Keďže neboli splnené podmienky pre úspešné použitie ustanovenia § 257 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa zo závermi súdu prvej inštancie, že žalobca bol v konaní na súde prvej inštancie úspešný o zaplatenia 2.000,- eur a zároveň zavinil čiastočné zastavenie konania o zaplatenie 25.000,- eur. Súd prvej inštancie preto správne priznal žalovanému pomernú náhradu trov konania v rozsahu 85,18 %, ktoré je povinný nahradiť žalobca.
29. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).