Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-160-2026.pdf
PDF · 116.36 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/160/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň Mgr. Kataríny Arnouldovej a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, D. E., zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, dieťa matky: F. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, D. E., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 26, Bratislava, IČO: 36 865 192, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XXXXX/XX H., I., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o udelenie súhlasu s podaním prihlášky na štúdium pre maloletú a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 5P/59/2026-78 zo dňa 11. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia vec právne posúdil podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CMP“) a podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Vecne dôvodil tým, že ani z jedného návrhu rodičov neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom toto ohrozenie musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne. Samotná existencia názorovej nezhody rodičov pri výbere školského zariadenia pre plnenie povinnej školskej dochádzky však nespĺňa kritérium naliehavosti vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko takýto stav nepredstavuje priame a bezprostredné ohrozenie základných práv dieťaťa. Rozhodovanie o výbere základnej školy síce predstavuje podstatnú vec v zmysle zákona o rodine, avšak samotná nezhoda o vhodnosti konkrétnej vzdelávacej inštitúcie nedosahuje intenzitu ohrozenia záujmov maloletej, ktorá by odôvodňovala potrebu okamžitého zásahu súdu pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Zároveň poukázal na to, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nemá priestor na vykonanie dokazovania a zistenie skutočného stavu veci. Overenie si skutočnosti, ktoré školské zariadenie bude spĺňať podmienku najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, môže súd uskutočniť iba v riadnom konaní. Vzhľadom na zmysel právnej úpravy dospel k záveru, že podmienky na vydanie neodkladného opatrenia splnené neboli, a preto návrhy oboch rodičov zamietol s tým, že o ich nezhode rozhodne v konaní vo veci samej na základe návrhu otca, ktorý podal spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto konaní vykoná dokazovanie
všetkých skutočností tvrdených oboma rodičmi a posúdi, ktorá škola bude pre maloletú a jej potreby najvhodnejšia.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá neodkladné opatrenie, ktorým za matku udelí súhlas otcovi na podanie a podpísanie prihlášky, absolvovanie prijímacieho procesu, potvrdenie prijatia a nástup maloletej do X. ročníka na J. K. D. L. I. pre školský rok 2026/2027, ako aj na podpísanie všetkých listín, formulárov, súhlasov a ďalších dokumentov potrebných pre prijatie na uvedenú školu a jej nástup na štúdium a, aby určil, že otec je oprávnený samostatne vykonať všetky právne a faktické úkony smerujúce k zabezpečeniu prijatia maloletej na túto školu, a zároveň aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. Vyčítal opomenutie a nevysporiadanie sa s osvedčenou potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, keďže prijímací proces na J. K. D. na školský rok 2026/2027 sa otvoril v apríli 2026 a miesta sa rýchlo plnia. Nástup do X. ročníka je jediným možným momentom na zaradenie do tohto špecifického medzinárodného programu, pričom neskorší nástup do vyšších ročníkov škola vylučuje. Ak nebude neodkladné opatrenie nariadené a zmešká sa prijímacie obdobie, účel konania vo veci samej sa úplne zmarí a maloletá utrpí bezprostrednú a nezvratnú ujmu na svojom práve na vzdelanie. Naopak, v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by bol zásah dočasný a reverzibilný, keďže v prípade iného rozhodnutia vo veci samej by maloletá mohla prestúpiť na inú školu. Štúdium na J. K. D. je v najlepšom záujme maloletej. Poskytuje vzdelanie s kvalifikáciou uznávanou v Spojenom kráľovstve, Rakúsku, Austrálii, USA či v Španielsku a primárna výučba v angličtine je doplnená o nemčinu a španielčinu. Maloletá tam úspešne absolvovala skúšobnú hodinu, z ktorej mala pozitívny zážitok. K odvolaniu pripojil nové dôkazy (zmluvu o poskytovaní výchovy a vzdelávania z 2. júna 2026 a potvrdenie o úhrade školného) na preukázanie, že školné vo výške 16 660,- eur na prvý rok už uhradil a zaviazal sa ho znášať v plnom rozsahu on sám. Zároveň poukázal na protiprávne konanie matky, ktorá bez jeho súhlasu zapísala maloletú na A. M. L. D. E., čím konala v rozpore so zákonom o rodine a nerešpektovala konajúci súd, ktorý jej návrh na neodkladné opatrenie s týmto cieľom zamietol. Snímkami rannej premávky rozporoval matkine tvrdenia o časovej náročnosti cestovania, keďže ranná cesta do školy trvá približne 26 minút, a zaviazal sa dcéru osobne voziť aj v čase, keď bude v starostlivosti matky. Obavy o preťaženie maloletej odmietol aj s poukazom na to, že v J. K. D. si deti robia všetky úlohy priamo na vyučovaní a doma už domáce úlohy nemajú. K matkinej námietke o jazykovej bariére poukázal na potvrdenie školy J. K. D., podľa ktorého zápis nie je podmienený predchádzajúcou znalosťou anglického jazyka. Právne posúdenie súdu prvej inštancie je vnútorne rozporné a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou (napr. rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/120/2024). Súd prvej inštancie síce konštatoval nevyhnutnosť riešiť otázku najlepšieho záujmu v riadnom konaní, ale ignoroval fakt, že kým sa toto konanie právoplatne skončí, možnosť zápisu maloletej nezvratne zanikne.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá neodkladné opatrenie, ktorým za otca udelí súhlas s podaním prihlášky pre maloletú na štúdium na A. M. D. F. M., D. E. do X. ročníka, na absolvovanie prijímacieho procesu, potvrdenie prijatia a nástup na vzdelávanie pre školský rok 2026/2027, ako aj na podpísanie všetkých listín, formulárov a dokumentov potrebných pre prijatie na túto školu a nástup na štúdium. Ďalej žiadala, aby súd určil, že matka je oprávnená samostatne vykonať všetky právne a faktické úkony smerujúce k zabezpečeniu prijatia maloletej na túto školu, a aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
6. Súdu prvej inštancie vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia a absolútny nedostatok riadneho odôvodnenia, keďže sa vôbec nevysporiadal s jej kľúčovým argumentom, že A. M. D. F. M. L. D. E. je pre maloletú tzv. „spádovou školou“ v zmysle § 20 ods. 5 školského zákona. S poukazom na judikatúru Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 11Cop/23/2021) zdôraznila, že zákonný zástupca má povinnosť prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky do spádovej školy podľa miesta trvalého bydliska, a to bez ohľadu na súhlas druhého rodiča, pokiaľ sa nedohodnú inak alebo nerozhodne súd. Hoci z tohto dôvodu podala návrh na neodkladné opatrenie najmä z dôvodu právnej opatrnosti a pre zabezpečenie právnej istoty, súd použil vo svojom rozhodnutí len všeobecné formulácie bez ich dôslednej aplikácie na konkrétny skutkový stav, čo považuje za arbitrárny postup v rozpore s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR. Nesúhlasila so záverom súdu, že samotná nezhoda rodičov nespĺňa kritérium naliehavosti a nepredstavuje priame ohrozenie základných práv dieťaťa. Argumentovala, že práve zamietnutím oboch návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nastala situácia, kedy maloletá nie je ku dňu podania odvolania prijatá do žiadnej školy a nie je zrejmé, kde si bude plniť povinnú školskú dochádzku. Táto situácia nepochybne ohrozuje záujmy maloletej do takej miery, že okamžitý zásah súdu bol potrebný.
7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd jej odvolanie ako nedôvodné zamietol a vyhovel jeho odvolaniu. Výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh matky považoval za vecne aj právne správny. Kvalifikáciu odvolacích dôvodov matky označil za nedostatočnú, keďže z jej podania nevyplýva, aké zákonné ustanovenie malo byť nesprávne aplikované, a jej argumentácia je v tomto smere obsahovo nedostatočná. Taktiež poukázal na to, že matka vytýka jednu údajnú vadu (nedostatočné odôvodnenie) ako dva samostatné odvolacie dôvody súčasne. Námietku matky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nevysporiadania sa s argumentom o spádovej škole odmietol. S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva uviedol, že súd nemá povinnosť reagovať na každý jednotlivý argument strany, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce. Matkou citované uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici navyše nepovažuje za judikát a uviedol, že súdy ním v tomto konaní nie sú viazané. Argument matky o „spádovej škole“ označil za nesprávny z hľadiska výkladu zákona aj najlepšieho záujmu dieťaťa. V zmysle § 20 ods. 5 školského zákona predstavuje spádová škola voľbu len pre prípad, že zákonný zástupca nevyberie pre dieťa inú školu. On svoje zákonné právo využil výberom J. K. D.. Spádovosť školy označil za čisto administratívnu a organizačnú kategóriu, ktorá nie je samostatným kritériom najlepšieho záujmu dieťaťa a formálne sama osebe nemôže prevážiť nad posúdením skutočných potrieb maloletej. Vzdelávanie na J. K. D. považuje za jedinečnú príležitosť vďaka medzinárodne uznávanému kurikulu a podpore pre deti so začiatočnou znalosťou anglického jazyka (program EAL). Pokiaľ on svoj záujem a najlepší záujem dieťaťa podložil konkrétnymi dôkazmi a prevzatím všetkých finančných i logistických nákladov, výber matky stojí výlučne na formálnej spádovosti bez preukázania kvality vzdelávania.
8. Opatrovník vo vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že súd prvej inštancie konal správne, keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, avšak nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletej do spádovej školy v D. E. by vyhodnotil ako správne riešenie. Vzhľadom na blížiaci sa nástup maloletej na povinnú školskú dochádzku a neschopnosť rodičov dospieť k dohode je nevyhnutné situáciu bezodkladne vyriešiť. Poukázal na to, že maloletá od útleho detstva žije v okrese C. (v obciach D. E. N. L.), kde má vytvorené stabilné sociálne a rodinné zázemie, navštevovala tu materskú školu a má vytvorené vzťahové väzby s rovesníkmi. Preto považuje za najlepší záujem maloletej zachovať túto stabilitu, kontinuitu sociálnych väzieb a prirodzené prostredie. Spádová škola zabezpečuje plnenie povinnej školskej dochádzky v primeranej dostupnosti a neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by táto škola nebola schopná zabezpečiť jej riadne vzdelávanie. K návrhu otca uviedol, že súkromná škola mimo miesta bydliska môže predstavovať zvýšenú organizačnú a časovú záťaž. Upozornil na to, že hoci sa otec zaväzuje zabezpečovať presuny sám, k takejto povinnosti ho nemožno dlhodobo zaviazať ani mu to nariadiť. Ako ďalší faktor uviedol vysokú platbu za školský rok na súkromnej škole, ktorá podľa jeho zistení absolútne nekorešponduje s dlhodobo deklarovaným príjmom otca maloletej. Zápis do súkromnej školy mimo bydliska v porovnaní so spádovou školou preto nebol jednoznačne preukázaný ako najlepší záujem maloletej.
9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku I. ako vecne správne potvrdil. Odmietla tvrdenia otca, že by prihlásením maloletej na A. M. L. D. E. konala protiprávne alebo nerešpektovala súd. Prihlášku podala pred vydaním napadnutého uznesenia, nakoľko tak musela urobiť do 30. apríla 2026 z dôvodu splnenia si svojej zákonnej povinnosti podľa § 20 ods. 2 školského zákona. Zdôraznila, že túto školu považuje za najlepší záujem maloletej, čo včas komunikovala otcovi, pričom jej návrh inej súkromnej školy v C. bol len kompromisným riešením. K otcovej argumentácii o hroziacom zmeškaní lehoty na prihlásenie uviedla, že otcom predložená zmluva o poskytovaní výchovy a vzdelávania (konkrétne čl. III bod 4 a čl. VII bod 2) výslovne predpokladá nástup dieťaťa do J. K. D. aj v priebehu školského roka alebo v neskoršom mesiaci. Otcovi nič nebránilo podať návrh na nahradenie prejavu vôle v dostatočnom časovom predstihu, čím by ním tvrdená neodkladná potreba zásahu súdu vôbec nevznikla. Opätovne poukázala na obavu z finančnej záťaže. Zmluva predložená otcom síce bola uzatvorená len ním, no v celom texte používa pojem „rodičia“, pričom obsahuje klauzulu o ich spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za plnenie povinností. Pri prípadnej
platobnej neschopnosti otca by sa stala dlžníčkou aj ona. Zotrvala aj na námietkach týkajúcich sa logistickej a časovej záťaže maloletej. Otcov dôkaz o dĺžke rannej trasy spochybnila s tým, že z neho nevyplýva, či ide o pracovný deň alebo víkend, a trvala na svojom odhade 46 až 55 minút z dôvodu rannej dopravnej špičky. Maloletá v čase otcovej starostlivosti býva vo L., čo potvrdil aj sám otec doloženými trasami, a teda každodenné cestovanie by pre ňu znamenalo odhadovanú záťaž až 1,5 hodiny denne. Opätovne zdôraznila potrebu zachovania stabilného prostredia a kamarátov z materskej školy bez vystavovania dieťaťa neznámemu kolektívu a jazykovej bariére. Argumentáciu otca odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline odmietla s tým, že nie je záväzné a týkalo sa odlišnej situácie (sťahovanie a zápis do materskej školy v mieste nového bydliska).
10. Otec podaním označeným ako „Oznámenie“ reagoval na správu a vyjadrenie opatrovníka. Nesúhlasil s jeho zisteniami a závermi, ako ani s jeho doterajším postupom. Opatrovník s ním od začiatku konania riadne nekomunikuje a nespolupracuje, nepozná ho ani jeho finančné pomery, no napriek tomu sa bez objektívneho vyhodnotenia a zistenia základných informácií vyjadruje k jeho osobe a k najlepšiemu záujmu dieťaťa. Opatrovník s ním neabsolvoval ani len informatívny pohovor, čím si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 20 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Žiadal zohľadnenie tejto informácie pri rozhodovaní a opätovne zdôraznil blížiaci sa začiatok školského roka, pričom v prípade oneskoreného rozhodnutia stratí neodkladné opatrenie zmysel.
11. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že obe odvolania boli podané včas oprávnenými osobami – matkou a otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), podľa odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne ,a preto je potrebné ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
12. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh matky aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď vychádzal zo záveru, že samotná existencia názorovej nezhody rodičov pri výbere školského zariadenia pre plnenie povinnej školskej dochádzky nespĺňa kritérium naliehavosti a nepredstavuje bezprostredné ohrozenie záujmov maloletej, pričom posúdenie vhodnosti konkrétnej školy vyžaduje vykonanie dokazovania v riadnom konaní vo veci samej.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov školského zákona (ďalej aj „školský zákon“), zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.
18. Podľa § 20 ods. 5 školského zákona, žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.
19. Podľa § 144a ods. 1 a 2 školského zákona, na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.
21. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia, vrátane úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 360 a nasl. CMP vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, prípadne právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponecháva na voľnú úvahu súdu.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu spisu a odvolacích námietok oboch rodičov dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrhy oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
23. V preskúmavanej veci nie je medzi rodičmi spor o to, či má maloletá plniť povinnú školskú dochádzku, ale o to, v ktorej konkrétnej základnej škole ju má plniť. Každý z rodičov presadzuje inú školu, ktorú považuje za zodpovedajúcu najlepšiemu záujmu maloletej. Ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností v zmysle § 35 Zákona o rodine, o ktorej pri nezhode rodičov rozhoduje súd. Posúdenie, ktorá z rodičmi navrhovaných alternatív najlepšie zodpovedá individuálnym potrebám a záujmom maloletej, patrí zásadne do konania vo veci samej, pokiaľ nie sú osvedčené okolnosti vyžadujúce bezodkladnú dočasnú úpravu pomerov.
24. Matka odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov najmä blížiacim sa začiatkom školského roka a potrebou zabezpečiť, aby maloletá mohla riadne nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky. Odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Matka sa svojím návrhom nedomáhala iba zabezpečenia plnenia povinnej školskej dochádzky maloletej, ale konkrétne nahradenia prejavu vôle otca vo vzťahu k ňou vybranej A. M. D. F. M. L. D. E.. Navrhované neodkladné opatrenie preto nesmerovalo výlučne k odstráneniu prípadného bezprostredného ohrozenia plnenia povinnej školskej dochádzky, ale svojimi účinkami by zároveň viedlo k predbežnému vyriešeniu nezhody rodičov o výbere školy.
25. Samotná skutočnosť, že rodičia sa nedohodli na výbere základnej školy a otec neposkytol súhlas s podaním prihlášky do matkou vybranej školy, ešte nezakladala stav bezprostredného ohrozenia plnenia povinnej školskej dochádzky maloletej, ktorý by nevyhnutne vyžadoval okamžitý zásah súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 144a ods. 2 písm. c) školského zákona, podľa ktorého
sa podpis oboch zákonných zástupcov na podaní týkajúcom sa výchovy a vzdelávania nevyžaduje, ak vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a takýto postup je v najlepšom záujme dieťaťa. Uvedené ustanovenie predstavuje mechanizmus pre prípady, v ktorých možno za splnenia zákonom stanovených podmienok vykonať úkon vo veci výchovy a vzdelávania aj bez podpisu druhého zákonného zástupcu. Pre posúdenie naliehavosti je významné, že samotná absencia podpisu otca neznamenala bez ďalšieho nemožnosť zabezpečiť prijatie maloletej na plnenie povinnej školskej dochádzky.
26. Na podporu vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje aj na skutočnosti, ktoré nastali po jeho vydaní, a v dôsledku ktorých úplne odpadol stav odôvodňujúci potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z rozhodnutia riaditeľa A. M. D. F. M., M. XX, D. E. zo dňa 31.08.2026 a úradného záznamu zo dňa 02.09.2026 vyplýva, že maloletá dňa 01.09.2026 do školy fakticky nastúpila a riadne si plní povinnú školskú dochádzku. Keďže plnenie povinnej školskej dochádzky maloletej je v súčasnosti reálne zabezpečené a vzdelávací proces riadne prebieha, potreba bezodkladnej úpravy pomerov v matkou požadovanom rozsahu úplne zanikla.
27. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolanie otca. Otec sa domáha nahradenia prejavu vôle matky tak, aby mohol vykonať úkony smerujúce k prijatiu maloletej na J. K. D. L. I.. Naliehavosť odôvodňuje najmä charakterom prijímacieho procesu a obavou, že neskoršie rozhodnutie vo veci samej môže viesť k strate možnosti vzdelávania maloletej v tomto školskom zariadení. Jeho návrh však svojím obsahom smeruje k tomu, aby súd ešte pred meritórnym rozhodnutím umožnil presadenie ním vybranej nespádovej školy, a tým predbežne vyriešil samotnú podstatu rodičovskej nezhody.
28. Posúdenie, ktoré zo školských zariadení najlepšie zodpovedá záujmom a individuálnym potrebám maloletej, si pritom vyžaduje riadne zistenie skutkového stavu. V konaní vo veci samej bude potrebné zaoberať sa nielen charakterom a podmienkami vzdelávania poskytovaného otcom navrhovanou školou, ale aj materiálnymi a finančnými podmienkami zabezpečenia štúdia, dlhodobou udržateľnosťou úhrady školného, organizačnými a časovými možnosťami každodennej dopravy maloletej, pracovnými možnosťami rodičov, režimom starostlivosti o maloletú, ako aj záťažou, ktorú by dochádzanie do školy pre maloletú predstavovalo. Odvolací súd zdôrazňuje, že nahradenie prejavu vôle rodiča vo vzťahu k výberu školy spojenej s významnou finančnou a logistickou náročnosťou predstavuje natoľko zásadný zásah do pomerov dieťaťa a rodičov, že jeho vhodnosť a dlhodobú udržateľnosť nemožno v okolnostiach prejednávanej veci spoľahlivo posúdiť bez vykonania potrebného dokazovania.
29. Rovnako ani otcom tvrdená časová naliehavosť spojená s prijímacím procesom na ním vybranú školu sama osebe neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Prípadná okolnosť, že neskoršie rozhodnutie vo veci samej môže sťažiť alebo znemožniť nástup maloletej do konkrétneho školského zariadenia, musí byť posudzovaná aj vo vzťahu k povahe požadovaného zásahu, ktorý by svojimi účinkami fakticky prejudikoval rozhodnutie vo veci samej bez riadneho zistenia všetkých rozhodujúcich okolností. Skutočnosť, že otec preferuje konkrétnu formu vzdelávania a považuje ju za výhodnejšiu pre maloletú, je významná pre meritórne posúdenie veci, sama osebe však nenahrádza osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
30. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrhy oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pokiaľ ide o návrh matky, samotným prijatím a faktickým nástupom maloletej do spádovej základnej školy zanikol stav, z ktorého matka vyvodzovala naliehavosť svojho návrhu, a tým aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov v ňou požadovanom rozsahu. Pokiaľ ide o návrh otca, jeho požiadavka smeruje k predbežnému vyriešeniu podstaty rodičovskej nezhody o výbere nespádovej školy. Posúdenie vhodnosti tejto alternatívy a najlepšieho záujmu maloletej si však vyžaduje riadne dokazovanie v konaní vo veci samej, najmä vo vzťahu k materiálnym, finančným, organizačným a časovým podmienkam zabezpečenia jej vzdelávania.
31. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
32. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP).
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).