Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-23-2026.pdf
PDF · 133.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/23/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: GOIMPEX BRATISLAVA, a.s., so sídlom Prešovská 39, 821 02 Bratislava, IČO: 35 758 015, právne zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IBB-013-75-PPV/P-D11, E61, A71-26 zo dňa 1.4.2026 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.4.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa odmieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalovaný vykonal v období od 27.2.2026 do 1.4.2026 u žalobcu a na Inšpektoráte práce Banská Bystrica podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ktoré upravujú náležitosti pracovných zmlúv, poskytovanie písomnej informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, pracovný čas, poskytovanie mzdy, zabezpečovanie stravovania a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bol výkon inšpekcie zameraný na zabezpečenie bezpečnostnotechnickej služby prostredníctvom odborne spôsobilých osôb. Súčasťou výkonu inšpekcie bola aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Kontrolovaným obdobím boli mesiace 11/2025-01/2026. K výkonu inšpekcie boli vybratí zamestnanci A. B., C. A. a D. E.. Na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania bol vybratý aj zamestnanec Naďa Brežná. O výsledku inšpekcie bol vyhotovený dňa 1.4.2026 protokol č. IBB-013-75-PPV/P-D11, E61, A71-26 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 15.4.2026 (ďalej aj ako „protokol“ alebo „protokol o výsledku inšpekcie práce“).
2. V časti „Pracovnoprávne vzťahy“ bod B) 1. – 9. protokolu boli uvedené zistené nedostatky. V bode B) 1. a 2. žalovaný konštatoval porušenie vo vzťahu k vzniku pracovného pomeru, keď zamestnávateľ
- žalobca nezaložil so zamestnancom D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXXXX A. A.) pracovný pomer písomnou pracovnou zmluvou, čím porušil § 42 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ ďalej neposkytol zamestnancom A. B. (nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 27.12.2025), C. A. (nar. X.X.XXXX, PZ zo dňa 21.11.2025) a D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.) písomnú informáciu o ich pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v rozsahu nasledovných údajov – výplatný termín, čím porušil § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce.
3. V bode B) 3. protokolu žalovaný vzhliadol porušenie vo vzťahu k pracovnému času, keď zamestnávateľ nerozvrhol zamestnancovi A. B. (nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 27.12.2025) počas kontrolovaného
obdobia 4.1.2026-10.1.2026 a 18.1.2026 – 24.1.2026, zamestnancovi C. A. (nar. X.X.XXXX, PZ zo dňa 21.11.2025) počas kontrolovaného obdobia 1.12.2025-7.12.2025, 14.12.2025 – 20.12.2025, 29.12.2025-4.1.2026, 18.1.2026-24.1.2026 a 25.1.2026-31.1.2026 a zamestnancovi D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.) počas kontrolovaného obdobia 28.12.2025-11.1.2026 a 21.1.2026 – 30.1.2026 pracovný čas tak, aby mali menovaní zamestnanci raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok alebo na iné dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa, čím poručil § 93 ods. 1 v nadväznosti na § 93 ods. 2 Zákonníka práce.
4. V bode B) 4. – 7. protokolu žalovaný konštatoval porušenie vo vzťahu k mzdovým podmienkam. Zamestnávateľ nedohodol so zamestnancami A. B. (nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 27.12.2025) a C. A. (nar. X.X.XXXX, PZ zo dňa 21.11.2025) v pracovnej zmluve ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania, čím porušil § 119 ods. 2 v nadväznosti na § 119 ods. 3 zákona Zákonníka práce. Zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.) pri skončení pracovného pomeru mzdu a náhradu mzdy splatné za mesačné obdobie 12/2025 a 01/2026 v deň skončenia pracovného pomeru, čím porušil § 129 ods. 3 v nadväznosti na § 132 Zákonníka práce. Zamestnávateľ ďalej nezvýšil priemerný zárobok zamestnanca A. B. (nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 27.12.2025), ktorý použil na výpočet mzdového zvýhodnenia za prácu vykonanú vo sviatok počas kontrolovaného obdobia 01/2026, priemerný zárobok zamestnanca C. A. (nar. X.X.XXXX, PZ zo dňa 21.11.2025), ktorý použil na výpočet mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a náhrady mzdy za neodpracovaný sviatok počas kontrolovaného obdobia 12/2025, a priemerný zárobok zamestnanca D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XG. A. A.), ktorý použil na výpočet mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a náhrady mzdy za neodpracovaný sviatok počas kontrolovaného obdobia 12/2025, na sumu zodpovedajúcu minimálnemu mzdovému nároku, čím porušil § 134 ods. 5 Zákonníka práce. Zamestnávateľ taktiež zaslal zamestnancovi D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XG. A. A.) doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce — výplatnú pásku za mesiace 12/2025 a 1/2026 elektronickými prostriedkami bez dohody s menovaným zamestnancom, čím porušil § 130 ods. 5 Zákonníka práce.
5. V bode B) 8. a 9. protokolu žalovaný vyslovil porušenie vo vzťahu k dohodám o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, keď zamestnávateľ uzatvoril so zamestnancom A. B. (nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 3.12.2025) dohodu o vykonaní práce na prácu, ktorá nie je vymedzená výsledkom, čím porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ tiež zaslal zamestnancovi A. B. (nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 3.12.2025) doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách odmeny, o vykonaných zrážkach z odmeny a o celkovej cene práce výplatnú pásku za mesiac 12/2025 a zamestnancovi D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.) doklad obsahujúci najmi údaje o jednotlivých zložkách odmeny, o vykonaných zrážkach z odmeny a o celkovej cene práce — výplatnú pásku za mesiace 11/2025 a 12/2025 elektronickými prostriedkami bez dohody s menovanými zamestnancami, čím porušil § 223 ods. 2 v nadväznosti na 130 ods. 5 Zákonníka práce.
6. V časti „Nelegálne zamestnávanie“ bod B) 10. protokolu bol uvedený zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorý zamestnávateľ porušil tým, že v dňoch 28.11.2025, 1.12.2025, 2.12.2025, 7.12.2025, 9.12.2025, 10.12.2025, 11.12.2025, 15.12.2025 a 16.12.2025 v čase od 07:30 hod. do 16:00 hod., v dňoch 29.11.2025 a 30.11.2025 v čase od 07:30 hod. do 16:30 hod., dňa 3.12.2025 v čase od 07:30 hod. do 15:00 hod., dňa 6.12.2025 v čase od 07:30 hod. do 10:00 hod., dňa 13.12.2025 v čase od 07:30 hod. do 10:30 hod. adňa 14.12.2025 v čase od 07:30 hod. do 11:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.), ktorá pre zamestnávatelia vykonávala závislú prácu zasnežovanie umiestnenie a zabezpečenie zasnežovacej techniky, viditeľné označenie zasnežovacej techniky bezpečnostnými ochrannými prvkami v prevádzke zamestnávateľa PARK SNOW Donovaly (Pod Magurou 801, 976 39 Donovaly) a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil 3 ods. 2 v nadväznosti na 2 ods. 2 písm. a) zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. V protokole bolo žalobcovi v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce uložené opatrenie odstrániť zistené nedostatky uvedené v bodoch č. 2., 4., 6., najneskôr do 15 dní odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce. Žalobcovi bola zároveň v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona
o inšpekcii práce uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov, vrátane dokladov, ktorými zamestnávateľ preukáže odstránenie nedostatkov, do 20 dní odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce .
8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného protokolu v spojení s dodatkom č. 1 a jeho zrušenia z dôvodov uvedených v ust.§ 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p“). Žalobca úvodom poukázal na skutkový stav a popísal žalovaným zistené a v protokole vytýkané nedostatky a v súvislosti s nimi uložené opatrenia. S poukazom na ust. § 14 ods. 5, § 12 od.s 2, § 19 zákona o inšpekcii práce uviedol, že protokol je spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcu a na týchto ho ukrátiť. Napadnutý protokol ukladá žalobcovi povinnosti a opatrenia a je podkladom pre začatie správneho konania o uložení pokuty vedeného voči žalobcovi, čím je nepochybne daná príčinná súvislosť medzi napadnutým protokolom a ukrátením práva žalobcu. Konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania vyvoláva celý rad následkov obmedzujúcich žalobcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, resp. diskvalifikujúcich ho z výkonu určitých činností, napr. keď poskytovanie podpôr, resp. príspevkov zamestnávateľom, resp. výkon určitých činností sú viazané na podmienku, že zamestnávateľovi nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
9. K nedostatku konštatovanému v bode B) 1. protokolu žalobca s poukazom na čl. 2, § 18, § 17 ods. 2, § 42 ods. 1 Zákonníka práce namietal, že k založeniu pracovného pomeru písomnou zmluvou nedošlo výlučne z dôvodov na strane zamestnanca, ktorý prácu v zmysle návrhu pracovnej zmluvy vypracovanej žalobcom ako zamestnávateľom a za navrhnutých podmienok dobrovoľne vykonával a žalobca mu za vykonanú prácu vyplatil mzdu. Absencia písomnej pracovnej zmluvy spôsobená výlučne zamestnancom nemôže byť posúdená ako nedostatok na strane žalobcu, ktorý vykonal všetky úkony smerujúce k riadnemu založeniu pracovného pomeru so zamestnancom, vrátane predloženia pracovnej zmluvy v písomnej forme na podpis zamestnancovi. V danej súvislosti poukázal na zásadu „Ius ex iniuria non orfitur“ (právo nevzniká z bezprávia), a teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva (nález ÚS SR č. k.: II. ÚS 346/08-37). Žalobca si zároveň splnil povinnosť poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania. Odôvodnenie záveru žalovaného o zistenom nedostatku č. 1 nezodpovedá kritériám kladeným platnou právnou úpravou na odôvodnenie rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, keď nie je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a pravdivé a zároveň k tomuto záveru dospel žalovaný pri nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnou aplikáciou platnej právnej úpravy opomínajúcou účel inšpekcie práce a povinnosť konať v pracovnoprávnych vzťahoch v súlade s dobrými mravmi a nezneužívať právo na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Žalovaný pochybil, keď sa nezaoberal materiálnymi okolnosťami prípadu a mechanicky subsumoval skutkový stav.
10. K nedostatku týkajúceho sa pracovného času, špecifikovaného v bode B) 3. protokolu žalobca s poukazom na ust . § 93 Zákonníka práce namietal, že žalovaný prijal záver o porušení ust .§ 93 ods. 1 v nadväznosti na § 93 ods. 2 Zákonníka práce bez toho, aby sa zaoberal tým, či v predmetnej veci boli splnené podmienky pre aplikáciu ods. 3 a nasl. § 93 Zákonníka práce. Žalobca si splnil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 93 Zákonníka práce, čo preukázal aj vo svojom vyjadrení k protokolu. Namietal, že žalovaný nevyzval žalobcu na oznámenie, aké dohody boli medzi žalobcom a zamestnancom uzatvorené v ústnej forme, keď pre uzatvorenie dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom o uplatnení nepretržitého odpočinku podľa ust. § 93 ods. 3 až 5 Zákonníka práce platná právna úprava nevyžaduje žiadnu osobitnú/písomnú formu, a k jej uzatvoreniu mohlo dôjsť aj ústne, resp. konkludentne. V predmetnej veci z dokumentácie žalobcu jednoznačne vyplýva dohoda medzi žalobcom a zamestnancami o rozvrhnutí pracovného času spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 3 až 5 Zákonníka práce, keď zamestnanci a zamestnávateľ zhodne prejavili vôľu svojim konaním, ktoré ich úmysle nevzbudzuje žiadne pochybnosti. Preto záver žalovaného o porušení ust. § 93 ods. 1 a 2 Zákonníka práce nemá oporu v platnej právnej úprave. S poukazom na ust. § 12 zákona o inšpekcii práce uviedol, že pokiaľ mal konajúci inšpektor pochybnosti o splnení podmienok pre aplikáciu ust. § 93 ods. 3 až 5 Zákonníka práce, bol oprávnený požadovať k uvedenej okolnosti informácie a vysvetlenia. Žalovaný však nežiadal od žalobcu informácie o uzatvorení/neuzatvorení dohody o uplatnení nepretržitého odpočinku podľa § 93 Zákonníka práce a preto jeho záver o porušení ust. § 93 ods. 1 a 2 Zákonníka práce absentuje skutkový základ. Napadnutý protokol v tejto časti vychádza z nedostatočného zistenia
skutkového stavu a súčasne je žalovaným prijatý záver nedostatočne odôvodnený a nemá oporu v platnej právnej úprave.
11. K nedostatku konštatovanému v bode B) 4. protokolu žalobca namietal, že charakter podnikateľskej činnosti vykonávanej žalobcom, ktorá závisí od poveternostných vplyvov neumožňuje predvídať, či budú na zamestnancov kadené zvýšené nároky, ktorých plnenie má žalobca záujem oceniť a teda ani konkretizovať podmienky, za ktorých by vznikol zamestnancovi nárok na odmenu, príplatok, resp. iné plnenie. Skutočnosť, že žalobca poskytol zamestnancom plnenie nad rámus základnej zložky mzdy nevyvolala na starne zamestnancov žiadnu ujmu a bola v ich prospech. Záver žalovaného vystavujúci žalobcu riziku sankcii pre porušenie pracovnoprávnych predpisov v konečnom dôsledku zabráni žalobcovi oceniť nadštandardný výkon práce zamestnancov a núti ho obmedziť sa len na poskytovanie základnej zložky mzdy, čo zamestnancovi neposkytuje ochranu ale naopak je mu na ujmu, čo je v rozpore s účelom pracovnoprávnych predpisov vrátane zákona o inšpekcii. Záver žalovaného preto podľa názoru žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. K nedostatku špecifikovanému v bode B) 5. protokolu, týkajúceho sa nevyplatenia mzdy a náhrady mzdy pri skončení pracovného pomeru žalobca s poukazom na § 70 Zákonníka práce namietal, že ku skončeniu pracovného pomeru zamestnanca nedošlo v súlade s vyššie uvedeným ustanovením ale náhle a nepredvídateľne, bez naplnenia formálnych či obsahových náležitostí pre platnosť takéhoto úkonu. Žalobca preto nebol objektívne schopný splniť si svoju platobnú povinnosť v zmysle § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 132 Zákonníka práce a odmieta, aby nevyplatenie mzdy a náhrady mzdy v deň skončenia pracovného pomeru bolo posúdené ako nedostatok na strane žalobcu za stavu, keď pracovný pomer bol zamestnancom skončený okamžite a neplatne. Žalovaný sa pritom nevysporiadal so skutočnosťou, že návrh pracovnej zmluvy, ktorý zamestnanec odmietla podpísať obsahuje ustanovenie Čl. IV. bod 6. podľa ktorého: „6/ Ak zamestnanec o to požiada, musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred jeho nástupom na dovolenku. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v dohodnutom termíne výplatného dňa vyúčtovania mzdy, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne. Ak zamestnávateľ vyplatí mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, vyplatenie mzdy sa nepovažuje za porušenie tejto pracovnej zmluvy.“, pričom totožné ustanovenie obsahovala aj písomná Informácia o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania podľa ust. § 47a Zákonníka práce v bode 3. písm. b), ktorá bola zamestnancovi doručovaná (no zamestnancom nebola prevzatá). Žalovaným prijatý záver o porušení § 129 ods. 3 v spojení s § 132 Zákonníka práce podľa názoru žalobcu nemá oporu v dostatočne zistenom skutkovom stave, v platnej právnej úprave a nie je riadne odôvodnený.
13. Vo vzťahu k nedostatku konštatovanému v bode B) 8. protokolu žalobca odmietol záver o porušení ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, keď práca uvedená v dohode o vykonaní práce nie je totožná s prácami vykonávanými v pracovných pomeroch a ani nie je pokrytá týmito prácami vykonávanými v pracovných pomeroch, ale išlo o prácu nevyhnutnú vykonať pred spustením a v čase spúšťania prevádzky lyžiarskeho strediska prevádzkovaného žalobcom. Žalovaným prijatý záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nie je odôvodnený spôsobom predpokladaným platnou právnou úpravou, keď sa žalovaný najmä nijako nevysporiadal so skutočnosťami preukázanými Protokolom o odovzdaní a prevzatí práce zo dňa 31.12.2025.
14. Pokiaľ sa týka nedostatku špecifikovaného v bode B) 9. protokolu, žalobca uviedol, že v prípade zamestnanca D. E. boli všetky výplatné pásky zamestnancovi zaslané aj v listinnej (písomnej) forme ako súčasť doporučenej zásielky dňa 4.2.2026, ktorú si zamestnanec neprevzal a zamestnávateľovi sa vrátila ako nedoručená. Zároveň žalovaný opomenul skutočnosť, že návrh Pracovnej zmluvy, ktorú zamestnanec odmietol podpísať, obsahuje ustanovenie Čl. IV. bod. 8, podľa ktorého: „8/ Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnávateľ môže výplatnú pásku doručovať zamestnancovi elektronicky.“ a teda za stavu, keď zamestnanec fakticky uzatvoril pracovným pomer, v ktorom vykonával práce za podmienok ustanovených v pracovnej zmluve, došlo aj k dohode o zasielaní výplatných pások elektronicky, pričom zaslanie výplatných pások elektronicky konštatoval aj žalovaný. Uvedená skutočnosť – elektronické zaslanie výplatných pások zároveň nevyvolalo na strane zamestnanca žiadnu ujmu, a preto záver žalovaného, že aj za vyššie opísaného skutkového stavu ide o nedostatok pracovnoprávnych vzťahov na strane žalobcu, je v rozpore s účelom výkonu inšpekcie práce, ktorým je presadzovanie ochrany zamestnanca pri práci. Žalovaným prijatý záver preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nemá oporu v zistenom skutkovom stave a nie je riadne odôvodnený.
15. Vo vzťahu k nedostatku konštatovanému v bode B) 10. protokolu (nelegálne zamestnávanie) žalobca namietal formalizmus právneho posúdenia žalovaného, ktorý sa obmedzil výlučne na absenciu písomnej formy bez posúdenia materiálnych okolností prípadu. Žalovaný nevykonal riadne dokazovanie a nezaoberal sa najmä tým, že medzi účastníkmi existovala dohoda o podstatných náležitostiach výkonu práce, práca bola vykonávaná transparentne, žalobca zamestnanca riadne prihlásil do Sociálnej poisťovne a plnil odvodové povinnosti. Takýto postup žalovaného je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a predstavuje nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže sa nezaoberá materiálnymi znakmi nelegálneho zamestnávania. S poukazom na čl. 2 Zákonníka práce a ust. § 1 ods. 5 a § 18 Zákonníka práce uviedol, že medzi zamestnávateľom a zamestnancom došlo k dohode a absencia jej uzatvorenia v písomnej forme vyvolala založenie tzv. faktického pracovnoprávneho vzťahu, keď zamestnávateľ aj zamestnanec uskutočňovali vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z takéhoto vzťahu. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR uverejnený v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 19/1977. Mal za to, že v danej veci nemožno vyvodiť záver, že ide o nelegálne zamestnávanie, keď nie je naplnená materiálna stránka – podstata inštitútu nelegálneho zamestnávania. Žalobca preukázateľne smeroval k založeniu pracovnoprávneho vzťahu zákonným spôsobom, keď pripravil Dohodu o vykonaní práce, zabezpečil registráciu zamestnanca v Sociálnej poisťovni ešte pred začatím výkonu práce a vyplácal zamestnancovi riadne odmenu za vykonanú prácu.
16. Žalobca ďalej s poukazom na ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn 3S/3/2015 zo dňa 17.2.2017 namietal, že žalovaný v protokole uložil žalobcovi v najvšeobecnejšej rovine povinnosť odstrániť zistené nedostatky, povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a tiež povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov. Žalovaný nijako nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať s cieľom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin. Obmedzil sa len na opis uvedených ustanovení zákona o inšpekcii práce bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca povinný prijať s cieľom odstránenia zistených nedostatkov a porušení predpisov a ich príčin, opomínajúc tak rozsah a náplň inšpekcie práce. Žalovaný nešpecifikoval žiadne konkrétne opatrenia, čím uložil žalobcovi nevykonateľné opatrenia a povinnosti a teda napadnutý protokol nemá zákonom požadované náležitosti. Uvedený nedostatok predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
17. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 7 písm. e) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
21. Podľa § 97 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
23. Podľa 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
24. Podľa 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, Inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. b), d) až f), h) a i). Inšpektor práce je oprávnený na žiadosť kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v odôvodnených prípadoch určenú lehotu predĺžiť.
25. Podľa 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
26. Správny súd z obsahu napadnutého protokolu zistil, že inšpektor práce žalobcovi v protokole v znení dodatku č. 1 nariadil v časti OPATRENIA podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce odstrániť zistené nedostatky uvedené v časti Zistené nedostatky v bodoch č. 2., 4. a 6. protokolu v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie, pričom tieto boli špecifikované tak, že: Bod 2.: Zamestnávateľ neposkytol zamestnancom A. B. (nar. XX.XX.XXXX, PZ zo drha 27.12.2025), C. A. (nar. X.X.XXXX, PZ zo dňa 21.11.2025) a D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.) písomnú informáciu o ich pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v rozsahu nasledovných údajov výplatný termín, čím porušil § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Bod 4.: Zamestnávateľ nedohodol so zamestnancami A. B. (nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 27.12.2025) a C. A. (nar. X.X.XXXX, PZ zo dňa 21.11.2025) v pracovnej zmluve ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania, čím porušil § 119 ods. 2 v nadväznosti na § 119 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ' poskytol zamestnancovi A. B. za prácu vykonanú v mesiaci 01/2026 popri základnej zložke mzdy aj mesačnú odmenu. Zamestnávateľ nedohodol s menovaným zamestnancom poskytovanie mesačnej odmeny a podmienky jej poskytnutia v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi C. A. za prácu vykonanú v mesiaci 01/2026 popri základnej zložke mzdy aj mesačnú odmenu a pohyblivý príplatok. Zamestnávateľ' nedohodol s menovaným zamestnancom poskytovanie mesačnej odmeny a pohyblivého príplatku a podmienky ich poskytnutia v pracovnej zmluve. Bod 6.: Zamestnávateľ nezvýšil priemerný zárobok zamestnanca A. B. (nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 27.12.2025), ktorý použil na výpočet mzdového zvýhodnenia za prácu vykonanú vo sviatok počas kontrolovaného obdobia 01/2026, priemerný zárobok zamestnanca C. A. (nar. X.X.XXXX, PZ zo dňa 21.11.2025), ktorý použil na výpočet mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a náhrady mzdy za neodpracovaný sviatok počas kontrolovaného obdobia 12/2025, a priemerný zárobok zamestnanca D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.), ktorý použil na výpočet mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a náhrady mzdy za neodpracovaný sviatok počas kontrolovaného obdobia 12/2025, na sumu zodpovedajúcu minimálnemu mzdovému nároku, čím porušil § 134 ods. 5 Zákonníka práce. Zamestnávateľ použil na výpočet mzdového zvýhodnenia zamestnanca A. B. za prácu vo sviatok vykonanú počas kontrolovaného obdobia 01/2026 priemerný zárobok vo výške 5,259€/ hod. Zamestnávateľ priradil pracovnému miestu menovaného zamestnanca tretí stupeň náročnosti práce. Suma minimálneho mzdového nároku určená pre tretí stupeň náročnosti práce bola počas kontrolovaného obdobia vo výške 6,592 €/hod. Zamestnávateľ použil na výpočet mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a náhrady mzdy za neodpracovaný sviatok zamestnanca C. A. počas kontrolovaného obdobia 12/2025 priemerný zárobok vo výške 4,69 €/hod. Zamestnávateľ' priradil pracovnému miestu menovaného zamestnanca druhý stupeň náročnosti práce. Suma minimálneho mzdového nároku určená pre druhý stupeň náročnosti práce bola počas kontrolovaného obdobia vo výške 5,356 €/hod. Zamestnávateľ' použil na výpočet mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a náhrady mzdy za neodpracovaný sviatok zamestnanca D. E. počas kontrolovaného obdobia 12/2025 priemerný zárobok
vo výške 4,69 €/hod. Pracovnému miestu menovaného zamestnanca zodpovedá tretí stupeň náročnosti práce. Suma minimálneho mzdového nároku určená pre tretí stupeň náročnosti práce bola počas kontrolovaného obdobia vo Výške 6,023 €/hod.
27. Zároveň mu podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov (body č. 2., 4., 6.) vrátane dokladov, ktorými preukáže odstránenie nedostatkov do 20 dní odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce. Na základe vyjadrenia sťažovateľa k protokolu inšpektor práce vyhotovil dodatok č. 1, v ktorom skonštatoval, že trvá na nedostatkoch uvedených v bodoch č. 1 až 6., 8. a 10 protokolu, nedostatok uvedený v bode č. 7 bol na základe vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 10.4.2026 zrušený a nedostatok uvedený v bode č. 9 zmenený tak, že nové znenie nedostatku znie: Zamestnávateľ zaslal zamestnancovi D. E. (nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.) doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách odmeny, o vykonaných zrážkach z odmeny a o celkovej cene práce – výplatnú pásku za mesiace 11/2025 a 12/2025 elektronickými prostriedkami bez dohody s menovaným zamestnancom, čím porušil § 223 ods. 2 v nadväznosti na § 130 ods. 5 Zákonníka práce. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, výplatná páska sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami.
28. Správny súd (už z hľadiska otázky splnenia procesných predpokladov vecného prieskumu protokolu) považoval za podstatné predovšetkým posúdiť, či žalobou napadnutý protokol z inšpekcie práce v znení jeho dodatku možno považovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu, a teda či ide o taký akt, ktorý by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu. V tejto súvislosti preto bolo potrebné vyhodnotiť povahu opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Predmetnou problematikou sa zaoberal i Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,Veľký senát“), ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4.12.2023, uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zákona uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zákona uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p.. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru Veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) S.s.p.. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. 29. Okrem uvedeného, Veľký senát dal vo vyššie označenom rozhodnutí do pozornosti, že môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.). Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. V rozsudku sp. zn. 6Sžk/14/2020 pritom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k tejto otázke doplnil, že by mohlo ísť o situácie, kedy
nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt
30. V predmetnej veci žalobca v rámci jednotlivých žalobných bodov takýmito účinkami uloženými opatreniami výslovne neargumentoval. Žalobca síce dôvodil, že už konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania (bod č. 10 protokolu) vyvoláva celý rad následkov obmedzujúcich žalobcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, resp. diskvalifikujúcich ho z výkonu určitých činností, napr. poskytovanie podpôr zamestnávateľom, no správny súd v tejto súvislosti uvádza, že dané potencionálne hroziace následky sa neviažu k napadnutému protokolu o výsledku inšpekcie práce, ale ako aj sám žalobca potvrdil, až k následnému konaniu a rozhodnutiu o uložení pokuty za porušenie právnych predpisov, kde v danom prípade protokol predstavuje jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce pri ukladaní pokuty vychádzať. Zároveň nemožno opomenúť, že odstránenie zistených nedostatkov bolo v rámci uložených opatrení inšpektorom práce nariadené vo vzťahu k zisteným nedostatkom uvedených v bodoch 2.,4. a 6. protokolu, nedotýkajúcich sa porušenia právnych predpisov v oblasti nelegálneho zamestnávania.
31. Podstata žalobných bodov vo vzťahu k protokolu, resp. nedostatkov v ňom konštatovaných bola ďalej sústredená smerom k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci žalovaným, absencii formálnych náležitostí protokolu ako i ďalších vád v konaní, ktoré mali mať dopad na zákonnosť protokolu. Správny súd poukazuje na to, že už v predošlej judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného, resp. i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v súvislosti s otázkou prieskumu protokolu z inšpekcie práce pomere dostatočne a zrozumiteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu, keď možnosť jeho prieskumu bola zúžená, resp. sa vzťahovala len na časť Opatrenia. Smerodajným bol predpoklad, aby protokol obsahoval autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. (pozri napr. rozsudok sp. zn. 8Sžk/6/2016, sp. zn. 1Sžk/54/2020, sp. zn. 1Sžk/11/2021). Pokiaľ opatrenia neobsahujú vynútiteľné uloženie konkrétnej povinnosti kontrolovanému subjektu a teda ich nemožno preskúmať, potom nemožno preskúmať ani zistené nedostatky uvedené v protokole, ktoré sa majú takto odstrániť. Teda nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne preukázané.
32. Vo vzťahu k opatreniu nariadenému podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce správny súd poukazuje na to, že z jeho obsahu je zrejmé, že opatrenie, ktoré nadväzuje na zistené nedostatky (neposkytnutie písomnej informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, nedohodnutie ďalších zložiek plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania v pracovnej zmluve, nezvýšenie priemerného zárobku použitého na výpočet mzdového zvýhodnenia za prácu vykonanú vo sviatok), je formulované všeobecne a explicitne z neho nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má žalobca plniť, prípadne ktoré by svojim obsahom predstavovali iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Ide tak o opatrenie, na základe ktorého je žalobca povinný odstrániť nedostatky identifikované v časti Zistené nedostatky v bodoch 2., 4. a 6. protokolu v znení dodatku č.1, spočívajúce v už vyššie popísanom porušení konkrétnych pracovnoprávnych predpisov. Pokiaľ sa týka znenia predmetného opatrenia, toto je formulované všeobecne a to bez toho, aby konkrétne, či bližšie precizovalo/špecifikovalo spôsob, akým má dôjsť k odstráneniu zistených nedostatkov, čim úplne korešponduje zo znením § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Inými slovami, je v ňom uvedená len povinnosť bližšie neurčeným spôsobom odstrániť nedostatky zistené v bodoch 2., 4. a 6. Uvedené koniec koncov konštatoval sám žalobca v podanej správnej žalobe keď namietal, že žalovaný uložil žalobcovi v najvšeobecnejšej rovine povinnosť odstrániť zistené nedostatky, povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a tiež povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov a to bez špecifikácie konkrétneho opatrenia, ktoré má žalobca prijať s cieľom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin.
33. V danej veci nešlo ani o prípad prekročenia oprávnenia, ktoré vyplýva žalovanému z uvedeného ustanovenia zákona o inšpekcii práce, keď ním nariadené opatrenie neobsahuje napr. explicitnú povinnosť vyplatiť dotknutým zamestnancom peňažné plnenie v stanovej výške (dostatočne určitej,
resp. určiteľnej), ako tomu bolo vo veciach sp. zn. 6Ssk/142/2023 a sp. zn. 6Ssk/13/2023. Forma vysporiadania, resp. náprava ďalších zistených nedostatkov bola ponechaná na žalobcovi. Samotný proces zisťovania nedostatkov, vrátane ich subsumovania pod konkrétne porušené právne predpisy, nie je predmetom súdneho prieskumu protokolu, že má odstrániť len tie nedostatky, ktoré sa uňho aj skutočne vyskytli.
34. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobcovi bolo v protokole nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ktorého nevyplýva konkrétna povinnosť, ktorú má plniť alebo ktorá by svojim obsahom predstavovala iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona. Preto takto formulované opatrenie nemôže priamo zasahovať do subjektívnych práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p a ako procesné opatrenie nie je preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) S.s.p. Pokiaľ sa týka posúdenia povahy protokolu z inšpekcie práce, v posudzovanom prípade protokol, vrátane tam uvedených opatrení, je len jedným z podkladov, z ktorých môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, a ako taký nepredstavuje akt, ktorý by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu. Rovnaký charakter má aj uložená povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona o inšpekcii práce, pretože ide o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné. Aké konkrétne preventívne opatrenia zamestnávateľ prijme za účelom splnenia tejto povinnosti, je výlučne na jeho úvahe. Preto takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) S.s.p.
35. Správny súd vzhľadom na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie Veľkého senátu, preskúmaním žalobných bodov v kontexte zásahu do práv, povinností alebo oprávnených záujmov kontrolovaného, dospel k záveru, že napadnutý protokol žalovaného v znení jeho dodatku nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, jeho preskúmanie je tak vylúčené s poukazom na § 7 písm. e) S.s.p., a preto žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p odmietol.
36. Správnemu súdu neunikol ani fakt, že žalobca podanou právnou žalobou súčasne žiadal o priznanie odkladného ujčinku správnej žalobe v zmysle § 185 S.s.p. V danej súvislosti správny súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že v rámci skúmania procesných podmienok dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého protokolu v zmysle ust. § 7 písm. e) S.s.p., s ktorým je spojený následok vo forme odmietnutia správnej žaloby v súlade s ust. § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd nevykonával ďalšie úkony a nedošlo tak k meritórnemu prejednaniu veci, preto o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 S.s.p. nerozhodoval. Rozhodnúť o odkladnom účinku je správny súd oprávnený len po vyjadrení žalovaného k takémuto návrhu, pričom prihliadol aj na to, že v zmysle § 186 ods. 2 S.s.p. odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Postup správneho súdu zodpovedá základnému princípu konania vyplývajúcemu z ustanovenia § 5 ods. 7 S.s.p.
37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Súčasne neboli zistené dôvody pre postup podľa § 171 ods. 1 S.s.p.
38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Banskej Bystrici prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Banskej Bystrici (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 S.s.p. a § 493e S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a
návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.