Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-85-2026.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/85/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Štefana Juhása, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 19T/21/2026 zo dňa 18. júna 2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, sp. zn. 19T/21/2026 zo dňa 18.06.2026 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. F. XXXX/X, G. – D., B. H., adresa na doručovanie písomností: I. XXX, J. K., okres Revúca
o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. a § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.000,- (jedentisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, pracovisko Revúca, sp. zn. 19T/ 21/2026 zo dňa 18. júna 2026 bol obžalovaný A. B. C. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že
dňa 01.03.2025 o 10.15 hod. ako vodič, potom čo požil pervitín a extázu, viedol nákladné motorové vozidlo značky TOYTOA HILUX, evidenčného čísla H., po ceste II. triedy číslo 532 na križovatke s cestou III. triedy číslo 2830 pri autobusovej zástavke v obci Žiar v smere od obce Otročok do mesta Tornaľa, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu v Revúcej a na výzvu policajta pre vyšetrenie, či nie je ovplyvnený inou návykovou látkou Testerom Dräger DrugCheek 3000 STK 3, sa osobne dňa 01.03.2025 podrobil testu na drogy s pozitívnym výsledkom na amfetamín a metamfetamín a dňa 01.03.2025 o 10.56 hod. v Nemocnici s poliklinikou, n.o. Revúca so sídlom Revúca, Litovelská 25, na internom oddelení za prítomnosti lekára interného oddelenia L. K. sa podrobil psychomotorickému vyšetreniu s odberom vzorky krvi na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v organizme, pričom toxikologickým vyšetrením a to spracovaním biologického
materiálu SPE extrakciou zameranou na cielené stanovenie amfetamínových derivátov bol metódou plynovej chromatografie v spojení s hmotnostnou spektrometriou (GC- MS) v krvi dokázaný a potvrdený pozitívny nález účinnej látky a v odbornom vyjadrení pod číslom 208/2025 F. F. C. E., znalec ad hoc z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, stanovená koncentrácia účinnej látky metamfetamínu 974 ng/ml a jeho aktívneho metabolitu amfetamínu 61 ng/ml a koncentrácia účinnej látky 3,4-Methylendioxy-N-metamfetamín (MDMA) 116 ng/ml v krvi, poukazuje na ovplyvnenie vodiča v čase odberu biologického materiálu dňa 01.03.2025 o 10.56 hod. uvedenými psychotropnými látkami a bol v stave vylučujúcom spôsobilosť na vedenie vozidla.
Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 1.000,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním cestou zvoleného obhajcu v zákonom stanovenej lehote napadol obžalovaný A. B. C..
Obhajca za obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nedopustil obžalovaný žiadneho trestného činu tak, ako sa to konzistentne uvádza od začiatku trestného stíhania a je aj naďalej presvedčený o tom, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bola jeho obrana vyvrátená. Je nepochybné, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je úmyselným trestným činom. On však nebol v takom vedomí, že by mal vedomosť o tom, že by sa nachádzal v takom stave, aby nemohol bezpečne viesť motorové vozidlá. Od začiatku tvrdí, že vedome nepožil žiadnu návykovú látku, pred jazdou bol v noci na návšteve u známej, ktorá keď ho prepadla silná migréna, tá mu dala tabletku modrej farby s tým, že je to účinný liek proti bolesti a vzhľadom na akútny stav a neznesiteľnú bolesť túto tabletku užil vo viere, že ide o voľnopredajný liek proti bolesti. Nemal žiadne vedomie ani podozrenie, že by táto tabletka mohla obsahovať akékoľvek psychotropné, či omamné látky.
Súd jeho obranu vyhodnotil ako účelovú, pričom sa oprel o viac než pochybné závery znalkyne F. F. a o zistené vysoké koncentrácie látok v jeho krvi. Súd tak dospel k záveru, že ako dospelá a svojprávna osoba musel vedieť, že použitím neznámej tabletky si môže privodiť stav ovplyvnenia a preto jeho konanie posúdil ako nepriamy úmysel. Tento záver je však v zjavnom rozpore s princípom individuálnej trestnej zodpovednosti a zavinenia, pričom ako osoba, ktorá sa mala dopustiť žalovanej trestnej činnosti, bol teda v skutkovom omyle ohľadne povahy požitej látky a tak chýba tu intelektuálna zložka úmyslu.
Posudzovanie toho, či konal v úmysle a to či už v priamom alebo nepriamom, respektíve či si bol vedomý ovplyvnenia a či jeho konanie napĺňa znaky trestného činu, je rýdzo právnou otázkou, pričom znalkyňa F. F. veľmi hrubo prekročila svoje kompetencie, keď sa pasovala do roly orgánov činných v trestnom konaní a zároveň aj sudcu a hodnotila jeho vinu a vedomie. Súd prvého stupňa toto pochybenie nielen ignoroval, ale dokonca si neprípustné právne závery aj osvojil.
Obžalovaný je presvedčený, že súd pri takomto konaní mu znemožnil preukázať nepravdivosť a svoju úlohu znalkyne pri interpretácii jeho slov, pričom len pre úplnosť uvádza, že znalkyňa nepreukázala ani len žiadnymi poznámkami, keď ho vyšetrovala, či vôbec uvedené skutočnosti on vo veci uvádzal. Pritom súd pripísal zásadný význam nielen týmto znaleckým zisteniam, ale dokonca aj takto získaným údajným informáciám a posúdil ich v neprospech obžalovaného. Súd opomenul prihliadať na právo obžalovaného nevypovedať, ale aj na zákaz sebaobviňovania, pretože obžalovaný má plné právo odmietnuť baviť sa o skutku aj so samotným znalcom a znalec ho nesmie prinútiť k odpovediam, keď by si mohol privodiť trestné stíhanie.
Je teda zrejmé, že ani jeden dôkaz znalkyne nemá súvis s prvostupňovým konaním a súd prvého stupňa odkázal na profesionálne pochybenia.
V ďalšej časti odvolania obžalovaný poukazuje aj na spôsob doručenia odobratej krvnej vzorky z Nemocnice v Revúcej na oddelenie Úradu pre ochranu nad zdravotnou starostlivosťou do Banskej
Bystrice, kde poukazuje za pochybné to, či takýto postup bol správny, v tomto smere hodnotí výpovede príslušníkov polície, ktorí boli pri odobratí jeho krvi, ktorí ju doviezli na Okresné riaditeľstvo do Revúcej a potom aj na výpoveď príslušníka polície, ktorý po šiestich dňoch takto odobratú vzorku mal viesť na pracovisko laboratória do Banskej Bystrice. V tomto smere poukázal obžalovaný aj na to, že lekárka v nemocnici v Revúcej, ktorá mu dňa 01.03.2025 o 10.56 hod. odoberala krv a ktorá sa zúčastnila jeho psychomotorického vyšetrenia, uviedla, že nejaví známky požitia inej návykovej látky, ktorú skutočnosť v podstate aj príslušníci polície akceptovali a preto ho odviezli naspäť k jeho motorovému vozidlu a nezakázali mu vykonávať ďalšiu činnosť vodiča motorových vozidiel.
V konečnom dôsledku obžalovaný namietal aj dôvod, prečo bol príslušnou hliadkou polície zastavený, podľa jeho názoru na takýto postup nebol žiadny dôvod a bol bezdôvodne šikanovaný, pričom v tomto smere sa dožadoval prípadného kamerového záznamu, ktorý by preukazoval dôvody jeho zastavenia, policajti sa ani nepokúsili predložiť dôvod, pre ktorý ho zastavili a na žiadnom kamerovom zázname sa nenachádzajú nejakí chodci, ktorých mal on obchádzať a pričom nemal dať znamenie zmenu smeru jazdy.
Zo všetkých týchto dôvodov je preto obžalovaný presvedčený, že celý napadnutý rozsudok je nesprávny a nezákonný, v jeho konaní chýba úmysel dopustiť sa trestnej činnosti a preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušený a on bol podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby, respektíve aby bola vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátená súdu prvého stupňa s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici nariadil vo veci verejné zasadnutie, na ktoré verejné zasadnutie sa dostavil obžalovaný osobne, jeho obhajca, ako aj krajský prokurátor.
V konečných návrhoch potom obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava odvolania, ktoré bolo na verejnom zasadnutí zreferované, je toho názoru, že vykonané dôkazy nemôžu prijať jednoznačný záver o vine jeho klienta a preto navrhol, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a) Tr. por. V prípade, ak by krajský súd dospel k inému záveru, je toho názoru, že uložený trest obžalovanému je neprimerane prísny a v tomto smere navrhol potom, aby krajský súd rozhodol.
Krajský prokurátor naopak v konečnom návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za zákonný a správny a odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Sám obžalovaný vo svojom konečnom návrhu uviedol len toľko, že sa prikláňa k prednesu svojho obhajcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania potom v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Potom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. C. je dôvodné a to len čiastočne a to pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený.
Odvolací súd po splnení prieskumnej činnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrnne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.
Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, pričom existenciu týchto skutočností rozobral tak, aby bolo zrejmé, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a aby bolo vylúčené alebo pochybné hodnotenie tých dôkazov, ktoré si vzájomne odporovali.
V tomto smere aj krajský súd musí konštatovať, že pokiaľ obhajoba namietala zákonnosť odobratia krvnej vzorky, respektíve jeho doručenie na úrad do Banskej Bystrici, ktorý vykonával vyšetrenie tejto vzorky, tu správne poukázal okresný súd na písomné vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou Banská Bystrica zo dňa 14.04.2026, kedy vedúci lekár tohto úradu popísal, akým spôsobom bol doručený krvný materiál na pracovisko, kým bol prednesený, v akom stave bol prenesený a kedy boli vzorky podrobené biologickému skúmaniu, akým spôsobom boli označené, pričom skutočnosť, že znalec po tom znalecký posudok o tejto analýze vypracoval neskôr neznamená, že samotný úkon skúmania by bol nezákonný. V tomto smere preto aj krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré viedli okresný súd k tomu, že obžalovaného za danú trestnú činnosť uznal vinným.
Aj krajský súd sa zaoberal otázkou vyjadrenia ošetrujúcej lekárky na pracovisku Nemocnice v Revúcej v čase, keď mal byť odoberaný biologický materiál obžalovaného, ktorá konštatovala, že nejaví známky požitia návykovej látky, neznamená to však, že takéto vyjadrenie bez toho, aby táto lekárka poznala výsledok rozboru či už krvi alebo moču obžalovaného, nemôže samo o sebe znamenať, že obžalovaný v čase podrobenia sa odberu nebol pod vplyvom týchto návykových látok.
Za takéhoto stavu bolo potom zákonné aj to, že príslušníci polície vzhľadom k tomu, že považovali jazdu obžalovaného za pochybnú, ho podrobili odberu a previezli ho potom za účelom skúmania jeho stavu na odber do Nemocnice v Revúcej.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného ohľadne toho, že v noci pred skutkom mal požiť nevedome, teda nepoznajúc obsah tabletky, ktorú mu mala jeho známa v noci poskytnúť, takáto obrana aj podľa názoru krajského súdu neobstojí, pretože každý človek pokiaľ užíva nejaké tabletky, mal by minimálne sa oboznámiť s tým, akú tabletku užíva, čo obsahuje a podľa toho by sa mal zariadiť, teda minimálne nepriamy úmysel dopustiť sa páchanej trestnej činnosti v konaní obžalovaného existoval a preto ani v tomto smere krajský súd sa s obranou obžalovaného o tom, že je nevinný, nemohol stotožniť.
Za týchto okolností preto, keď krajský súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, si závery prvostupňového rozsudku v celom rozsahu osvojil a potom na ne v podrobnostiach aj odkazuje.
Krajský súd sa však nestotožnil s trestom zákazu činnosti, ktorý bol obžalovanému okresným súdom uložený a to už aj vzhľadom k tomu, že skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť, došlo dňa 1. marca 2025 a deň, ku ktorému rozhodoval krajský súd o odvolaní obžalovaného, je takmer 1 a pol roka vzdialený od tejto skutočnosti, pričom obžalovaný v tomto období nemal zadržaný vodičský preukaz, normálne mohol legálne vykonávať vodičské oprávnenie a krajskému súdu sa tak javilo byť neprimerane prísne potrestanie obžalovaného po tak dlhej dobe trestom zákazu činnosti, ak od spáchania skutku až doposiaľ sa v podstate žiadnej ďalšej trestnej činnosti, prípadne priestupkov na úseku dopravy nedopustil. V tomto smere preto krajský súd musel pristúpiť k úprave napadnutého rozsudku v tom smere, že upustil u obžalovaného od toho, aby mu bol uložený trest zákazu činnosti vodiča motorových vozidiel a takýto trest mu ani neustanovil.
Na záver je ešte potrebné uviesť, že krajský súd zvažoval prípadne sprísnenie uloženého peňažného trestu, avšak dospel k záveru tak, ako je to zrejmé aj zo všeobecnej judikatúry Ústavného súdu SR, že nie je možné paušálne stanoviť, že zníženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, prípadne sprísnenie uloženia peňažného trestu vyváži sprísnenie trestu zákazu činnosti, prípadne odpustenie tohto trestu, pretože súd musí vážne a dôsledne dodržiavať zásadu zákazu reformácie in peius v jeho materiálnom poňatí, pretože v danom prípade podal odvolanie len obžalovaný a prípadne aj uloženie len prísnejšieho peňažného trestu, bez uloženia trestu zákazu činnosti, by mohlo byť ponímané ako porušenie tejto zásady a z toho dôvodu preto krajský súd ani k takémuto postupu nepristúpil.
Vzhľadom k tomu, že na všetky ostatné otázky a dôvody odvolania boli odpovede uvedené vo vyššej časti tohto odôvodnenia rozsudku, krajský súd vyhovel odvolaniu obžalovaného v tom smere, že upustil u neho od uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a v ostatnej časti napadnutý rozsudok potvrdil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol vyššie uvedeným spôsobom.
Toto svoje rozhodnutie prijal krajský súd pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.