Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-48-2026.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/48/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 05.05.2026, sp. zn. 3T/4/2026 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29.09.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa") sp. zn. 3T/4/2026 zo dňa 05.05.2026 bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný") uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v bode 1) ako rodič maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX, nezabezpečil, aby si riadne plnil povinnú školskú dochádzku na Základnej škole, D. E. XXX/X, F., a tak v školskom roku 2024/2025, v ktorom ukončil povinnú školskú dochádzku, vymeškal 990 vyučovacích hodín, ktoré mal neospravedlnené, pričom na rodičovské združenia nechodil, nezaujímal sa o jeho vyučovacie výsledky a so školou nespolupracoval, čím vydal maloletého C. B. nebezpečenstvu spustnutia,
v bode 2)
ako rodič maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX, nezabezpečil, aby si riadne plnil povinnú školskú dochádzku na Základnej škole, D. E. XXX/X, F., a tak v školskom roku 2024/2025 a v školskom roku 2025/2026 do 04.11.2025 vymeškal najmenej 623 vyučovacích hodín, ktoré mal neospravedlnené, pričom na rodičovské združenia nechodil, nezaujímal sa o jeho vyučovacie výsledky a so školou nespolupracoval, čím vydal maloletého G. B. nebezpečenstvu spustnutia.
Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 211 odsek 3 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že mu nebolo správne doručené predvolanie na hlavné pojednávanie a nemohol vysvetliť skutočné dôvody, prečo G. B. mal zameškané hodiny.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý mal upovedomenie o termíne vykázané dňa 26.08.2026 – podľa § 66 odsek 3 Trestného poriadku a taktiež v neprítomnosti opatrovníka poškodených, ktorý bol riadne a včas upovedomený.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie je nedôvodné, preto ho navrhol podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Bol limitovaný zásadou reformatio in peius, keďže odvolanie v neprospech obžalovaného podané nebolo. Súčasne prihliadal i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by zakladali dôvody na podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v trestnom konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných pochybení, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie dôsledne odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Dostatočne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd I. stupňa vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny i pri ukladaní trestu.
Odvolací súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil oboch skutkov opísaných vo výroku napadnutého rozsudku. Po vykonanom dokazovaní, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nevznikli dôvodné pochybnosti o tom, že skutky sa stali tak, ako sú ustálené vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s právnymi úvahami i závermi súdu I. stupňa v tom smere, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný práve konaním ustáleným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, pričom medzi jeho konaním a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Tento záver nachádza oporu predovšetkým vo výpovediach svedkov - triednych učiteľov maloletých C. B. a G. B., podporených oznámeniami a vyjadreniami škôl, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny i správou obce. Z uvedených dôkazov vyplýva nielen rozsah neospravedlnenej neprítomnosti maloletých na vyučovaní, ale aj dlhodobo nedostatočný prístup obžalovaného k zabezpečovaniu ich školskej dochádzky a k riešeniu opakovane oznamovaných problémov. Svedok F. H. I. vo vzťahu k maloletému C. B. opísal jeho minimálnu účasť na vyučovaní, absenciu domácej prípravy a veľmi slabé školské výsledky súvisiace predovšetkým s rozsiahlym vymeškávaním vyučovania, pričom v školskom roku 2024/2025 evidoval 990 neospravedlnených hodín. Súčasne poukázal na problematickú komunikáciu s rodičmi, ktorí sami so školou nespolupracovali. Svedkyňa F. J. D. u maloletého G. B. potvrdila v školskom roku 2024/2025 spolu 623 neospravedlnených hodín i skutočnosť, že pre rozsiahle absencie nemohol byť riadne hodnotený a musel absolvovať komisionálne skúšky. Aj táto svedkyňa konkretizovala nezáujem rodičov o školské výsledky maloletého syna, ich neúčasť na triednych schôdzkach a nereagovanie na výzvy školy. Pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného odvolací súd považuje za osobitne významné oznámenia školy týkajúce sa C. B., podľa ktorých bola rodina upozornená na dôsledky zanedbávania školskej dochádzky a obžalovaný prisľúbil osobnú návštevu školy a vysvetlenie absencií, avšak svoj prísľub nesplnil. S tým korešponduje správa obce, ktorá záškoláctvo v rodine opakovane riešila priamo s obžalovaným. Napriek prísľubom o nápravu zo strany obžalovaného tento stav pretrvával. Uvedené dôkazy tak preukazujú, že obžalovaný o problémoch so školskou dochádzkou vedel a bol opakovane upozorňovaný na potrebu ich riešenia. Napriek tomu potrebnú a sústavnú spoluprácu so školou nezabezpečil. Na uvedenom závere nič nemenia ani čiastkové
priaznivé zistenia, že obžalovaný zabezpečil C. B. školské pomôcky a privážal ho do školy, či poznatky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o slušnej komunikácii rodičov a ich snahe dodržiavať odporúčania. Odvolací súd tieto prejavy rodičovského záujmu neopomenul, no v spojení s ostatnými dôkazmi však nevyvracajú dlhodobo nedostatočné zabezpečovanie školskej dochádzky zo strany obžalovaného. Vo vzťahu k maloletému G. B. nešlo iba o evidenciu jednotlivých neospravedlnených absencií. Jeho triedna učiteľka F. J. D. uviedla, že v školskom roku 2024/2025 vymeškal 623 neospravedlnených vyučovacích hodín a pre rozsiahlu neprítomnosť nemohol byť riadne hodnotený, preto absolvoval komisionálne skúšky. Súčasne opísala, že sa rodičia nezúčastňovali triednych schôdzok, nezaujímali sa o jeho školské výsledky, nereagovali na výzvy školy a nedostavovali sa na ne. Tieto zistenia podporuje oznámenie riaditeľky školy o zanedbávaní povinného vzdelávania G. B. aj vyjadrenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorého sa maloletý zúčastňoval vyučovania iba sporadicky a nemával potrebné pomôcky. Osobitný význam má správa obce, z ktorej vyplýva, že problematiku záškoláctva v rodine opakovane riešila priamo s obžalovaným, ktorý sľuboval nápravu, avšak problém pretrvával. Nešlo teda o situáciu, v ktorej by obžalovaný o nepravidelnej dochádzke detí nevedel a nemal príležitosť na ňu reagovať. Podkladom výroku o vine teda nie je len samotný počet vymeškaných hodín, ale súhrn zistení o dlhodobom zanedbávaní školskej dochádzky oboch maloletých, vedomosti obžalovaného o tomto stave a jeho nedostatočnej reakcii na opakované upozornenia. Práve spojenie týchto okolností podľa odvolacieho súdu odôvodňuje záver, že nešlo o ojedinelé zlyhanie rodičovského dohľadu, ale o dlhodobo tolerovaný stav, ktorým obžalovaný maloletým umožnil viesť záhaľčivý život a vydal ich nebezpečenstvu spustnutia. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými závermi súdu I. stupňa, ako aj s jeho posúdením zavinenia obžalovaného a právnou kvalifikáciou konania uvedenou vo výroku napadnutého rozsudku. Rovnako ako súdu I. stupňa, i odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že obžalovaný má v odpise z registra trestov evidovaných 10 záznamov o odsúdeniach rôznej povahy, pričom naposledy vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 22.11.2016. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej má obžalovaný evidovaných 180 záznamov o priestupkoch rôznorodého charakteru! Odvolacie námietky obžalovaného, Začiatok formulára Spodná časť formulára KKk že mu nebolo riadne doručené predvolanie na hlavné pojednávanie, v dôsledku čoho nemohol vysvetliť dôvody neprítomnosti maloletého G. B. na vyučovaní, odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Z doručenky do vlastných rúk, ktorá je adresovaná do rúk obžalovaného na adrese B. XXX, XXX XX s dátumom prevzatia písomnosti a vlastnoručne podpísaná obvineným A. B. na č.l. 265 vyplýva, že predvolanie na hlavné pojednávanie určené na deň 05.05.2026 bolo obžalovanému doručené do vlastných rúk včas a riadne, t.j. 24.04.2026, čo potvrdil i doručovateľ – Slovenská pošta a.s. (viď č.l. 494) na žiadosť odvolacieho súdu. Uvedenú adresu uviedol obžalovaný aj na výsluchu v prípravnom konaní dňa 04.11.2025 (viď č.l. 136). Rovnako na tejto adrese prebral do vlastných rúk písomnosti, ako napríklad trestný rozkaz a obžalobu, a následne z tejto adresy podával dňa 25.03.2026 odpor proti trestnému rozkazu, čo preukazuje, že uvedené písomnosti mu boli doručené. Záver o riadnom predvolaní obžalovaného tak vychádza z uvedeného procesného dokladu, nielen zo samotného konštatovania súdu I. stupňa. Z doručenky adresovanej do vlastných rúk obžalovaného zo dňa 25.03.2026 vyplýva riadne doručenie obžaloby, zachovanie lehoty na prípravu a doručenie výzvy i poučenie obžalovaného o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti (viď č.l. 258). Za takto prevereného procesného stavu a vzhľadom na obsah zabezpečených dôkazov boli splnené podmienky na spoľahlivé rozhodnutie veci aj bez osobnej prítomnosti obžalovaného podľa § 252 Tr. por.
Odvolací súd záverom konštatuje, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov je primeraný a zákonný, zodpovedajúci závažnosti spáchaného prečinu, osobe obžalovaného a všetkým kritériám ukladania trestov podľa § 33a a § 34 Trestného zákona.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výrokov napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného, podané odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, pretože zistil, že nie je dôvodné.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 185 odsek 2 Trestného poriadku)