Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-14-2021.pdf
PDF · 72.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Jozef Maják, so sídlom Lesná 2034/2, Ružomberok, IČO: 40 398 919, zastúpeného JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom so sídlom v J., A. B. X proti žalovanému: X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, E. V., zastúpenému JUDr. Antonom Tabačákom, Ph.D., advokátom so sídlom v Oravskom Bielom Potoku, Hlavná 82, IČO: 42 221 919, o zaplatenie 5 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 22Csp/18/2020-113 zo dňa 27. 10. 2020, takto
rozhodol:
Vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá (II.), p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
V ostatných častiach (I. a III.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 4 000,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60 %. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola demontáž starého obkladu a montáž nového obkladu, ako aj demontáž zámkovej dlažby, ktorú mal uskutočniť žalobca v prospech žalovaného za dohodnutú cenu 4 000,- eur. Keďže žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal inú dohodnutú cenu medzi účastníkmi okrem predloženej faktúry, na túto okolnosť súd neprihliadol a vo zvyšku žalobu zamietol. Neprihliadol ani na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mal žalobcovi v súvislosti s vykonaným dielom uhradiť zálohu 2 000,- eur, lebo žalovaný v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by táto suma bola hradená v súvislosti s vykonaným dielom oproti tvrdeniu žalobcu, ktorý naopak tvrdil, že táto suma bola úhrada za faktúru č. 02/2019, ktorú riadne priznal v účtovníctve za rok 2019. Neprihliadol ani na námietky žalovaného v súvislosti s vadami diela, keďže tieto námietky bližšie nekonkretizoval a neuplatnil si ich v súlade s ust. § 504 u žalobcu. Ak žalobca pôvodne v návrhu tvrdil, že žalovanému poskytol zľavu z ceny diela, ktorá mala predstavovať 5 550,- eur, sumu 550,- eur, na túto skutočnosť takto súd neprihliadol, keďže z vykonaného dokazovania mal preukázanú dohodnutú cenu 4 000,- eur, ktorá bola medzi stranami nesporná. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania súd vychádzal z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď splatnosť faktúry, ktorou žalobca určoval žalovanému cenu diela, bola určená na 15. 11. 2019. Táto faktúra sa preukázateľne dostala do sféry poznania žalovaného, a preto odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry priznal žalobcovi úroky v zákonnej výške. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP a prihliadajúc na pomer úspechu, resp. neúspechu účastníkov v konaní, priznal žalobcovi náhradu v rozsahu 60 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie čo do vyhovujúcej časti prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaného dokazovania, čo malo za následok i nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v priebehu konania niekoľkokrát nepoprel, že zo strany žalovaného mu boli vytýkané vady a požadovaná výmena poškodenej zámkovej dlažby, na ktoré okolnosti súd neprihliadol. Pokiaľ v priebehu konania čestne priznal, že dohodnutá cena nebola 5 000,- eur, ale 4 000,- eur, nie je zrejmé, prečo potom mala byť sporná zľava, ktorú sám žalovaný v žalobe uviedol a v ďalšom konaní ju ani nerozporoval.
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že v priebehu konania jednoznačne poprel akúkoľvek reklamáciu zo strany žalovaného, pričom naopak žalovaný, tak ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie, reklamáciu nekonkretizoval, t. j. nepreukázal ani, kedy podal reklamáciu a čo bolo jej obsahom. Okresný súd podľa jeho názoru správne poznamenal, že pokiaľ bola poskytnutá zľava z ceny diela vo výške 5 550,- eur, nemôže súd pri svojej úvahe znížiť cenu diela zo sumy 4 000,- eur, ktorá bola medzi stranami sporná. Sporným bol medzi stranami uplatnený nárok vo výške 1 000,- eur až po poskytnutí zľavy vo výške 550,- eur, preto si žalobca uplatňoval žalobou svoj nárok vo výške 5 000,- eur.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany účastníkov v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvoinštančný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
6. Z dôvodov (najmä v bodoch 11. až 15.) je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd vychádzal, i to, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy zo strany účastníkov. Pokiaľ žalobca v priebehu konania uznal výšku dohodnutej ceny diela v sume 4 000,- eur, a tým i nepravdivosť pôvodných tvrdení týkajúcich sa ceny a zľavy z ceny diela, súd prvej inštancie túto skutočnosť pri rozhodovaní správne zohľadnil a vyhodnotil v bode 13. dôvodov napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v tejto časti odčleniť tvrdenie žalobcu týkajúce sa zľavy od sumy 5 550,- eur, ktorou sumou žalobca pôvodne podmieňoval poskytnutie zľavy a keďže zo strany žalovaného neboli produkované žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo poskytnutie zľavy i pri dohodnutej sume 4 000,- eur, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
7. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).