Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Jozef Maják, so sídlom Lesná 2034/2, Ružomberok, IČO: 40 398 919, zastúpeného JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom so sídlom v J., A. B. X proti žalovanému: X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, E. V., zastúpenému JUDr. Antonom Tabačákom, Ph.D., advokátom so sídlom v Oravskom Bielom Potoku, Hlavná 82, IČO: 42 221 919, o zaplatenie 5 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -113 zo dňa 27. 10. 2020, takto

rozhodol:

Vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá (II.), p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V ostatných častiach (I. a III.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 4 000,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60 %. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. a nasl. , keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola demontáž starého obkladu a montáž nového obkladu, ako aj demontáž zámkovej dlažby, ktorú mal uskutočniť žalobca v prospech žalovaného za dohodnutú cenu 4 000,- eur. Keďže žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal inú dohodnutú cenu medzi účastníkmi okrem predloženej faktúry, na túto okolnosť súd neprihliadol a vo zvyšku žalobu zamietol. Neprihliadol ani na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mal žalobcovi v súvislosti s vykonaným dielom uhradiť zálohu 2 000,- eur, lebo žalovaný v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by táto suma bola hradená v súvislosti s vykonaným dielom oproti tvrdeniu žalobcu, ktorý naopak tvrdil, že táto suma bola úhrada za faktúru č. 02/2019, ktorú riadne priznal v účtovníctve za rok 2019. Neprihliadol ani na námietky žalovaného v súvislosti s vadami diela, keďže tieto námietky bližšie nekonkretizoval a neuplatnil si ich v súlade s ust. u žalobcu. Ak žalobca pôvodne v návrhu tvrdil, že žalovanému poskytol zľavu z ceny diela, ktorá mala predstavovať 5 550,- eur, sumu 550,- eur, na túto skutočnosť takto súd neprihliadol, keďže z vykonaného dokazovania mal preukázanú dohodnutú cenu 4 000,- eur, ktorá bola medzi stranami nesporná. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania súd vychádzal z ust. v spojení s nariadenia vlády č. , keď splatnosť faktúry, ktorou žalobca určoval žalovanému cenu diela, bola určená na 15. 11. 2019. Táto faktúra sa preukázateľne dostala do sféry poznania žalovaného, a preto odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti faktúry priznal žalobcovi úroky v zákonnej výške. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. a a prihliadajúc na pomer úspechu, resp. neúspechu účastníkov v konaní, priznal žalobcovi náhradu v rozsahu 60 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie čo do vyhovujúcej časti prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaného dokazovania, čo malo za následok i nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v priebehu konania niekoľkokrát nepoprel, že zo strany žalovaného mu boli vytýkané vady a požadovaná výmena poškodenej zámkovej dlažby, na ktoré okolnosti súd neprihliadol. Pokiaľ v priebehu konania čestne priznal, že dohodnutá cena nebola 5 000,- eur, ale 4 000,- eur, nie je zrejmé, prečo potom mala byť sporná zľava, ktorú sám žalovaný v žalobe uviedol a v ďalšom konaní ju ani nerozporoval.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že v priebehu konania jednoznačne poprel akúkoľvek reklamáciu zo strany žalovaného, pričom naopak žalovaný, tak ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie, reklamáciu nekonkretizoval, t. j. nepreukázal ani, kedy podal reklamáciu a čo bolo jej obsahom. Okresný súd podľa jeho názoru správne poznamenal, že pokiaľ bola poskytnutá zľava z ceny diela vo výške 5 550,- eur, nemôže súd pri svojej úvahe znížiť cenu diela zo sumy 4 000,- eur, ktorá bola medzi stranami sporná. Sporným bol medzi stranami uplatnený nárok vo výške 1 000,- eur až po poskytnutí zľavy vo výške 550,- eur, preto si žalobca uplatňoval žalobou svoj nárok vo výške 5 000,- eur.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani zo strany účastníkov v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvoinštančný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6. Z dôvodov (najmä v bodoch 11. až 15.) je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd vychádzal, i to, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy zo strany účastníkov. Pokiaľ žalobca v priebehu konania uznal výšku dohodnutej ceny diela v sume 4 000,- eur, a tým i nepravdivosť pôvodných tvrdení týkajúcich sa ceny a zľavy z ceny diela, súd prvej inštancie túto skutočnosť pri rozhodovaní správne zohľadnil a vyhodnotil v bode 13. dôvodov napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v tejto časti odčleniť tvrdenie žalobcu týkajúce sa zľavy od sumy 5 550,- eur, ktorou sumou žalobca pôvodne podmieňoval poskytnutie zľavy a keďže zo strany žalovaného neboli produkované žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo poskytnutie zľavy i pri dohodnutej sume 4 000,- eur, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. v spojení s ust. a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).