Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-88-2020.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/88/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: KSR - Kameňolomy SR, s. r. o., IČO: 31 559 123, so sídlom Neresnícka cesta 3, 960 01 Zvolen, právne zastúpeného Ulianko & partners, s. r. o., IČO: 36 856 517, so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: GP- TRANS, spol. s r. o., IČO: 36 516 732, so sídlom Plavnica 22, 065 45 Plavnica, právne zastúpenému Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r. o., IČO: 36 855 928, so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, o zaplatenie 4.572,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5Cb/33/2019-114 z 18. júna 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.572,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 900,- eur od 30. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 808,57 eur od 30. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 843,04 eur od 31. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 1.302,69 eur od 12. januára 2017 do zaplatenia, zo sumy 718,24 eur od 12. januára 2017 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 900,- eur od 30. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 808,57 eur od 30. decembra do zaplatenia, zo sumy 843,04 eur od 31. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 1.302,69 eur od 12. januára 2017 do zaplatenia, zo sumy 718,24 eur od 12. januára 2017 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili 12. februára 2016 kúpnu zmluvu č. XX/XXXX (ďalej len „kúpna zmluva č. 1“) a 29. februára 2016 kúpnu zmluvu č. 11/2016 (ďalej len „kúpna zmluva č. 2“), predmetom ktorých bola kúpa lomového kameňa/drveného kameniva. Podľa článkov 1. a 2. týchto kúpnych zmlúv sa predávajúci zaviazal dodať kupujúcemu tovar špecifikovaný v týchto zmluvách a kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu na základe ním vystavenej faktúry dohodnutú kúpnu cenu. Podľa článku 6. týchto kúpnych zmlúv sa zmluvné strany dohodli, že ak bude kupujúci v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo jej časti, predávajúci si môže uplatniť voči kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Prevzatie kúpeného tovaru potvrdili vodiči žalovaného na dodacích listoch. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný tovar faktúru č. 2016103861 na sumu 1.175,20 eur s dátumom splatnosti 29. decembra 2016, faktúru č. 2016103862 na sumu 808,75 eur s dátumom
splatnosti 29. decembra 2016, faktúru č. 2016103883 na sumu 843,04 eur s dátumom splatnosti 30. decembra 2016, faktúru č. 2016103986 na sumu 1.302,69 eur s dátumom splatnosti 11. januára 2017 a faktúru č. 2016104009 na sumu 718,24 eur s dátumom splatnosti 11. januára 2017. Žalovaný žalobcovi dlžné sumy nezaplatil. 2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili 12. februára 2016 kúpnu zmluvu č. 1 a 29. februára 2016 kúpnu zmluvu č. 2, na základe ktorých sa žalobca zaviazal dodať žalovanému lomový kameň/drvené kamenivo a žalovaný sa zaviazal tento tovar prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca dodal tovar žalovanému a žalovaný za dodaný a riadne prevzatý tovar nezaplatil. Riadne dodanie a prevzatie kúpeného tovaru potvrdili zamestnanci žalovaného na dodacích listoch vlastnoručnými podpismi. Žalovaný u žalobcu nereklamoval dodanie vadného tovaru, ani si neuplatnil nároky z vád tovaru. Žalobca vystavil žalovanému faktúry za dodaný tovar a žalovaný mu dlžné sumy nezaplatil. 2.3 Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 4.572,54 eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti súd súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 900,- eur od 30. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 808,57 eur od 30. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 843,04 eur od 31. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 1.302,69 eur od 12. januára 2017 do zaplatenia, zo sumy 718,24 eur od 12. januára 2017 do zaplatenia. Rovnako z dôvodu omeškania s úhradou faktúr uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú v kúpnych zmluvách vo výške 0,05 % denne zo sumy 900,- eur od 30. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 808,57 eur od 30. decembra do zaplatenia, zo sumy 843,04 eur od 31. decembra 2016 do zaplatenia, zo sumy 1.302,69 eur od 12. januára 2017 do zaplatenia, zo sumy 718,24 eur od 12. januára 2017 do zaplatenia, a to odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti. Zároveň súd priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 324 ods. 1, § 365 ods. 1 prvá veta, § 369, § 409 ods. 1, § 448 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi podľa § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobcovi podľa § 369c Obchodného zákonníka. 2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka namietaných nesprávnych skutkových zistení tvrdil, že uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, ktoré by spochybňovali nároky žalobcu v tomto konaní a svoje tvrdenia dostatočne preukázal, v dôsledku čoho súd prvej inštancie mohol a mal zobrať jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Mal za to, že zo skutkových okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania nie je možné prijať jednoznačný a nespochybniteľný záver o nároku žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 10. septembra 2020. Uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne odôvodnenie, a preto je potrebné ho považovať za podanie, ktoré z procesného hľadiska nespĺňa všetky základné podmienky podľa § 363 CSP. Mal za to, že samotný subjektívny (a v danom prípade aj nedôvodný) pocit krivdy na strane žalovaného a jeho osobný nesúhlas so závermi rozsudku, nemôže byť postačujúcim relevantným dôvodom na zrušenie/zmenu rozsudku v odvolacom konaní. Okrem toho podotkol, že z obsahu odvolania ako aj iných písomných podaní žalovaného možno nadobudnúť dojem, že ide len o účelovú obranu žalovaného, bez akýchkoľvek právnych dôvodov a opory v reálnom a riadne žalobcom preukázanom skutkovom a právnom stave veci a žalovaný ich podáva len v snahe oddialiť právoplatné skončenie sporu a vykonanie exekúcie. Na základe uvedených
skutočností žalobca žiadal odvolací súd, aby odvolanie z dôvodu podľa § 396 písm. d) CSP odmietol a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia, eventuálne aby odvolací súd odvolanie zamietol ako nedôvodné, napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 12. októbra 2020. Mal za to, že odvolanie obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 363 CSP vrátane odvolacích dôvodov, jeho skutkové tvrdenia uvádzané počas celého konania, ako aj v samotnom odvolaní boli a sú adekvátnym prostriedkom náležitej a právne relevantnej procesnej obrany a náležitým spôsobom uniesol dôkazné bremeno v spore. Na základe uvedených skutočností žalovaný opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
11. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
13. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Teda popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.
15. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že žalovaný túto svoju povinnosť v prvoinštančnom konaní nesplnil, keďže v odpore proti platobnému rozkazu, č. k. 5Cb/33/2019-17 z 23. januára 2020 sa obmedzil iba na tvrdenie, že mu nebol doručený tovar špecifikovaný vo faktúrach a popis tovaru a jeho množstvá nezodpovedajú skutočne dodanému tovaru a vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu len stroho uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, čo do výšky, ani čo do dôvodu a nestotožňuje sa s jeho skutkovými tvrdeniami. Na preukázanie týchto svojich tvrdení nepredložil súdu žiadny dôkaz a na pojednávaní nariadenom na 18. júna 2020 (jediné pojednávanie v tejto veci, na ktorom súd vyhlásil aj napadnutý rozsudok) sa on ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Rovnako v odvolaní žalovaný namietal, že uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, ktoré by spochybňovali nároky žalobcu v tomto konaní a svoje tvrdenia dostatočne preukázal, v dôsledku čoho súd prvej inštancie mohol a mal zobrať jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia, bez toho, aby toto svoje tvrdenie akokoľvek preukázal.
16. Za týchto okolností považuje odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu za správny a skutočností namietané žalovaným v odvolaní za nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.
17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.572,54 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).