Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Csp-75-2019.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 04 355 211, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, proti žalovanému: F. T., D.. XX.XX.XXXX, N. O. Ž., v spore o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 28.04.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 63,92 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08.03.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 100,- eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 28.04.2016 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 12,- eur a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., Praha, IČO: 04 355 211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE, a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., Bratislava, IČO: 35 852 453, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk zaregistroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru 100,- eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplne. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 23.03.2016 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver 100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom boli tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje 28,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, stal sa jeho dlh splatným 20.04.2016. V zmysle čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškane so splátkou úveru a to e-mailom, sms správou alebo písomne. Pri tomto postupe bol veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou sms
správ a emailov. Na upomienky nereagoval, telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky 22.04.2016, 25.04.2016, 21.07.2016 a 27.07.2016, čím vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- eur. Žalovaný ku dňu podania návrhu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania.
2. Žalovanému sa v upomínacom konaní nepodarilo doručiť platobný rozkaz. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Dňa 18.06.2019 upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu na prejednanie podľa § 13 CSP.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia o podaní žaloby v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 CSP, nevyjadril.
4. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.
5. Dňa 23.03.2016 žalobca (do 15.11.2016 konajúci pod obchodným menom a v právnej forme MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 043 55 211) ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzatvorili na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelovú peňažnú zapůjčku a spotrebiteľ sa zaviazal túto vrátiť a zaplatiť veriteľovi odmenu ako úplatu za poskytnutie zapůjčky a prípadne všetky ďalšie platby, ktoré podľa zmluvy súvisia so zapůjčkou a to všetko ku dňu splatnosti. Podmienky boli dohodnuté nasledovne: čiastka zapůjčky 100,- eur, odmena 28,- eur, celková dlžná čiastka 128,- eur, deň splatnosti 20.04.2016, RPSN 2290.09 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so zapůjčkou boli tvorené výlučne odmenou.
6. Podľa potvrdení o zaslaných upomienkach k pôžičke č. XXXXXX zo dňa 22.04.2016, 25.04.2016, 21.07.2016 a 27.07.2016 žalobca upozorňoval žalovaného, že má dlh po splatnosti a vyzýval ho na jeho úhradu. Výzvou na okamžité uhradenie dlžoby k zapujčce zo dňa 27.07.2016 žalobca vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžnej sumy vo výške 236,38 eur.
7. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha, IČ: 04 355 211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku (akciovú) spoločnosť, s obchodnou firmou MINIHOTOVOST, SE v postavení pri cezhraničnej fúzii nástupnickej spoločnosti, s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s. Pribinova 25, Bratislava Ružinov, IČO: 35 852 453 v postavení zanikajúcej spoločnosti, došlo k zlúčeniu nástupnickej spoločnosti so zanikajúcou spoločnosťou, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej majetok prešiel na nástupnícku spoločnosť.
8. Keďže v posudzovanom prípade išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenie strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 20.04.2021. Sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
9. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
10. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
11. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
12. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
13. Podľa článku 6 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
14. Na základe citovaných ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 mal súd za to, že nakoľko spor medzi stranami vyplýva zo záväzkového vzťahu spadajúceho pod článok 17 ods. 1 písm. c) nariadenia, má právomoc na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci, keďže žalovaný ako spotrebiteľ má bydlisko na území Slovenskej republiky.
15. Pokiaľ sa týka rozhodného práva, zo smlouvy o zapůjčce zo dňa 23.03.2016 vyplýva, že medzi účastníkmi tejto zmluvy došlo k voľbe rozhodného práva, čo vyplýva z ustanovení zmluvy a to konkrétne jej úvodnej časti, podľa ktorej účastníci uzavreli zmluvu v zmysle ustanovení zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru, teda právnych predpisov právneho poriadku Českej republiky. Takáto voľba práva však zbavuje žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytuje slovenský právny poriadok, ktorý by bol v zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) rozhodným. Preto súd pri rozhodovaní o žalobe žalobcu aplikoval právny poriadok Slovenskej republiky.
16. Je nepochybné, že právny vzťah sporových strán má spotrebiteľský charakter - pri uzatváraní zmluvy zo dňa 23.03.2016 konal žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaný nevstúpil do právneho vzťahu v kontexte svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1, 3, 4 OZ v znení účinnom k 23.03.2016). Práva a povinnosti sporových strán sa spravovali aj ustanovením § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (žalobca mal postavenie tzv. iného veriteľa), keďže z dôvodu lehoty splatnosti úveru nepresahujúcej tri mesiace nešlo o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
17. V danej veci súd vychádzal aj z ustanovení zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Predmetný zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm. b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.); poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
18. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 100,- eur. Žalovaný poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas nevrátil, ktorá skutočnosť nebola sporná, preto bolo dôvodné vo veci rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100,- eur.
19. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100.- eur od 28.04.016 do zaplatenia. Súd pri posudzovaní dôvodnosti jeho nároku postupoval podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dňa 28.04.2016 dosiahla základná sadzba T. 0,00 %, výška úrokov z omeškania tak predstavuje 5 %. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 %, súd v prevyšujúcej časti (nad 5 %) žalobu zamietol.
20. Súd zamietol žalobu aj v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania náhrady nákladov spojených so zasielaním upomienok vo výške 12,- eur (za každú upomienku 3,- eurá). Poplatky za upomienky neboli vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o úvere individuálne dojednané. Naviac takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne náklady) a za každú si môže uplatniť náklady vo výške 3,- eur. Pritom zasielanie upomienok slúži výlučne záujmom veriteľa, nie záujmom dlžníka. Takéto dojednanie, kde výška nákladov za upomienky závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne poslať upomienok, pričom ich najvyšší možný počet obmedzený nie je), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
21. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 28.04.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu nákladov spojených so zasielaním upomienok vo výške 12,- eur (istinu v sume 100,- eur, úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 41,- eur a náhradu nákladov spojených so zasielaním upomienok vo výške 12,- eur, spolu vo výške 153,- eur), pričom mu súd vyhovel v rozsahu 125,41 eur (istina v sume 100,- eur a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 25,41 eur). Úspech žalobcu dosiahol 81,96 %, čomu zodpovedá úspech žalovaného v rozsahu 18,04 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 63,92 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.