Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-36-2026.pdf
PDF · 103.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/36/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., narodeného XX.XX.XXXX, a C. B., narodenej XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matky C. C. D., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E., F. XX, a otca A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, na návrh matky o zvýšenie výživného pre maloleté deti, takto
.
r o z h o d o l :
I. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 08. 12. 2020, sp. zn. 5P/140/2020 v časti výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že počnúc dňom 24. 02. 2026 je otec A. B., nar. XX. XX. XXXX povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. 31. 10 2019, sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. D., nar. XX. XX. XXXX.
II. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23. 11. 2022, sp. zn. 5P/213/2022 v časti výživného na maloletú C. B., nar. XX. XX. XXXX tak, že počnúc dňom 24. 02. 2026 je otec A. B., nar. XX. XX. XXXX povinný prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX, sumou 130 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. D., nar. XX. XX. XXXX.
III. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti u maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX nad sumu 130 eur zamieta.
IV. Zameškané výživné za obdobie od 24. 02. 2026 do 04. 06. 2026 u maloletého A. B., nar. 31. 10 2019, v sume 440 eur a u maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX, v sume 380 eur je otec A. B., nar. XX. XX. XXXX, povinný uhradiť k rukám matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, v lehote do 01. 09. 2026.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.02.2026 sa matka maloletých detí A. B. a C. B. domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. zo sumy 40 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a voči maloletej C. zo sumy 35 eur na sumu 150 eur. 2. Návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že v predchádzajúcom období matka nemala ako preukázať príjem otca, keďže bol evidovaný na úrade práce. Aktuálne má matka informácie, že otec si finančne privyrába a finančné prostriedky používal iba pre svoje potreby. Asi v roku 2022 – 2024 mu bol odobratý vodičský preukaz z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu. Po roku počas „nezamestnanosti“ si vyplatil vodičský preukaz cca 500 eur, bol na platenom zapraxovaní v Trnave, aby sa naučil obsluhovať
nové stroje na živočíšnu výrobu. Počas svojej zlepšenej finančnej situácie dobrovoľne neprispel žiadnou sumou, neprispieva ani na Vianoce či narodeniny maloletých. Záujmy maloletých detí majú byť na prvom mieste. Je to prvoradá povinnosť otca. Počas celej doby nezamestnanosti otec nevynechal ani jeden deň v mesiaci herňu ani kasíno v Poprade a Lipanoch. Bez príjmu vďaka vodičskému preukazu nikdy nebol. Evidencia otca na úrade práce je jeho nečestným úmyslom.
3. Uznesením č. k. 24P/36/2026-48 z 02.03.2026 súd ustanovil maloletým na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
4. Na informatívnom stretnutí matka maloletých zotrvala na návrhu a uviedla, že v predchádzajúcom období nemala ako preukázať príjem otca, keďže bol evidovaný na úrade práce. Otec má dlhodobo vodičský preukaz T a podarilo sa mu zamestnať. Matke sa nedarilo s otcom dohodnúť na zvýšení výživného mimosúdne, pretože 75 eur na dve deti je dnes úplne nič. Matka je zamestnaná, ale od apríla jej nebude vyplácaná mzda, lebo jej bude vyplácaný rodičovský príspevok. Termín pôrodu má v apríli. Od 01.03. je na materskej. Matka má mesačné výdavky na škôlku 100 eur, 338 eur nájom, 50 – 80 eur na lieky a vitamíny, syn má histamínovú intoleranciu a berie probiotiká, 200 eur mesačne splátka úveru, 70 eur oblečenie, 30 eur hygiena, 500 – 600 eur na stravu mesačne, 100 eur voľnočasové aktivity. Aktuálne otec na výživné prispieva pravidelne, ale od decembra 2025 neprispieval, lebo spláca auto a po doručení návrhu na zvýšenie výživného poslal 100 eur a o pár dní 120 eur, ale ešte má dlh na výživnom za 4 mesiace. Okrem výživného otec neprispieval, nedávno vzal syna a kúpil mu topánky, ale to až po doručení návrhu. 5. Otec maloletého na informatívnom stretnutí uviedol, že na deti prispieval ako mal, avšak s matkou detí sa dohodol, že za január a február jej zaplatí až v marci. Z výplat deťom kupoval veci. Za deťmi chodieval často, nakupoval im oblečenie a hračky. Otec už aktuálne nepracuje, lebo matka detí ho psychicky zničila. Peniaze nosil v hotovosti, ale nemá o tom doklad. Teraz už prispieva na deti poštovou poukážkou, aby to vedel preukázať. V práci dal výpoveď, prácu psychicky nezvládal. Pracoval na družstve v Plavnici, príjem mal 1000 až 1100 eur mesačne. Teraz poberá dávku 310 eur. Lieči sa u psychiatra, nevie kedy mu bude lepšie a kedy bude môcť začať pracovať. Výdavky má otec 100 eur na stravu, 50 eur prispieva rodičom na bývanie, hygiena 30 eur mesačne, TV internet 15 eur mesačne, pôžička 100 eur splátka mesačne a celkovo má exekúciu v sume 7.000 eur. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých ako aj listinami predloženými v konaní a zistil tento skutočný stav: 7. Pri výsluchu na pojednávaní matka zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu. Momentálne je matka na materskej dovolenke, po materskej o štyri mesiace bude na rodičovskom príspevku. Matka má tri vyživovacie povinnosti. Čo sa týka výdavkov, oproti tým čo uvádzala na informatívnom stretnutí, jej pribudli náklady s ďalšou vyživovacou povinnosťou. Maloletý A. má odklad školskej dochádzky, takže ešte rok bude v škôlke. Výživné má otec v súčasnosti uhradené, na maloletého A. prispieva sumou 40 eur, na C. sumou 35 eur. Niekedy pošle o 5 eur viac. Nad rámec určeného výživného otec deťom neprispieva. Raz za pol roka sa s deťmi stretne, raz do roka príde do domácnosti matky kedy spolu žijú, ale inak si ich nebral. Po doručení návrhu zaplatil zameškané výživné na jeden šek 100 eur na druhý šek 120 eur a synovi kúpil ešte značkové botasky, tepláky, tričko a šiltovku. Dcére už potom nič nekúpil. Byt má matka v osobnom vlastníctve, ktorý nadobudla darovacou zmluvou. Pred nástupom na materskú bola matka zamestnaná ako sociálny pracovník, projektové miesto, takže to bolo na dobu určitú. 8. Otec na pojednávaní vypovedal, že má príjem 300 eur mesačne a bol by schopný prispievať 130 eur na každé dieťa. Stále je nezamestnaný, hľadá si zamestnanie, pokiaľ si zamestnanie nenájde, pôjde na hmotnú núdzu. Žije u sestry, musí dávať na stravu, musí tam platiť 150 eur. Pravidelne každý mesiac prispieva na maloleté deti sumou 80 eur, preukázať to však nevie. Otec má dve vyživovacie povinnosti. Má základné vzdelanie, má zručnosti na traktore. 9. Opatrovník maloletých považoval návrh na zvýšenie výživného za dôvodný. 10. Vyživovacia povinnosť k maloletému A. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 5P/140/2020, zo dňa 08.12.2020, právoplatným dňa 28.02.2020, tak, že otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. sumou 40 eur mesačne od 01.12.2020, s tým, že dlžné výživné v sume 120 eur bol otec povinný uhradiť k rukám matky v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 11. Vyživovacia povinnosť k maloletej C. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 5P/213/2022, zo dňa 23.11.2022, tak, že otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej C. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od 29.11.2022.
12. Zo správy Úradu práce, sociálnej práce a rodiny Kežmarok súd zistil, že matka aj naďalej býva v dvojizbovom byte v jej vlastníctve. Spoločne v domácnosti s matkou a maloletými deťmi býva aj jej otec, jej brat a jej sestra. Matka je v 38. týždni tehotenstva. Matka s otcom nežila v domácnosti, otec u nej len niekedy prespával, ale kvôli cestovaniu do Plavnice za prácou, býval naďalej v Jakubanoch. Matka je zamestnaná pre Zdravé regióny ako koordinátor, má predĺženú zmluvu do augusta 2026 po druhý krát, kde mala mesačný príjem cca 1.200 až 1.400 eur vrátane daňového bonusu. Toho času je od 27.02.2026 na materskej dovolenke a je poberateľkou materskej dávky a je poberateľkou prídavku na dve maloleté deti v mesačnej sume 120 eur. Otec na výživu prispieval pravidelne. Ako výdavky matka uviedla že platí 338 eur mesačne za nájom, 160 eur mesačne za cestovné, 50 eur až 80 eur za lieky, 200 eur mesačne za materskú školu, 200 až 250 eur za polrok za pomôcky a aktivity v škôlke, 200 eur mesačne za úver, 50 až 70 eur mesačne oblečenie pre maloleté deti, 20 až 30 eur mesačne hygiena, 500 až 600 eur mesačne za stravu, 100 eur mesačne za voľnočasové aktivity maloletých detí. Maloletý A. navštevuje MŠ E. E. v E., je predškolák, ale bude mať odklad školskej dochádzky. Rovnako maloletá Miriama navštevuje MŠ E. E. v Kežmarku. Deti sa stravujú v škôlke. Maloleté deti sú v zdravotnej starostlivosti MUDr. Ondo- Eštoka, sú zdravé, maloletý A. má histamínovú diétu, inak prekonávajú bežné detské chorenia. 13. Z prešetrenia pomerov na strane otca Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa súd zistil, že otec býva v murovanom poschodovom rodinnom dome, ktorého vlastníkom je sestra otca maloletých detí. V dome okrem otca maloletých detí bývajú aj jeho rodičia a sestra. Stravujú sa spoločne. Otec maloletých detí na domácnosť prispieva sumou 50 eur mesačne, na stravu v sume 100 eur mesačne, podieľa sa taktiež na výdajoch za elektrinu, vodu a plyn v sume 90 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca maloletých detí jeho ďalšie výdaje sú 30 eur na hygienické potreby a kozmetiku v sume 30 eur mesačne, internet v sume 15 eur mesačne, pôžička v sume 100 eur mesačne, výživné na maloleté deti v sume 80 eur mesačne, komunálny odpad v sume 10 eur ročne. Otec ďalej uviedol že je zamestnaný na Poľnohospodárskom družstve v Plavnici, pracuje ako zásobovač krmiva pre hovädzí dobytok. Pracovný pomer mu končí dňa 27.03.2026. Toho času je otec práceneschopný. Jeho príjem z pracovnej činnosti je cca 800 eur až 1.300 eur mesačne. Nemocenské dávky mu zatiaľ neboli vyplatené. Iný príjem nemá. S deťmi sa otec stretáva dvakrát do mesiaca. 14. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 15. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.
24. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
25. Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. a maloletej MIriamy zvýšeným výživným vo výške 150 eur mesačne na každé z maloletých detí. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného nad sumu 130 eur mesačne na každé deiťa.
26. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
27. Od posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. rozsudok zo dňa 08.12.2020 u maloletého A. a rozsudok zo dňa 23.11.2022 u maloletej C.) za uplynulú dobu nastala podstatná zmena pomerov predovšetkým na strane maloletých detí. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba viac ako 3 roky, pričom v dôsledku ich fyzického a psychického vyspievania narástli celkové výdaje spojené s ich výživou, ošatením, vzdelaním, kultúrnym a spoločenským vyžitím. Rovnako zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (otcovstvo doposiaľ určené nie je). Pri určovaní výživného bolo pritom potrebné naďalej zohľadniť výlučne matkinu osobnú opateru o maloleté deti, ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nim, zvlášť v prípade keď otec sa s maloletými stretáva sporadicky a nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti sa na nákladoch maloletých detí na ich výživu prakticky nepodieľa.
28. Súd vo vzťahu k vyživovacej povinnosti oboch maloletých detí považoval za ustálené výdavky na ich výživu, tak ako ich uviedla matka, nakoľko žiaden z účastníkom tieto náklady nerozporoval. Vzhľadom na druh a výšku nákladov na výživu maloletých súd tieto výdavky hodnotil ako bežné výdavky maloletého dieťaťa primerané jeho veku, pričom mierne zvýšené výdavky na výživu sú u maloletého A. súvisiace s jeho zdravotným stavom, histamínovou intoleranciou, čo si vyžaduje zvýšené náklady na jeho diétu.
29. Matka má tri vyživovacie povinnosti, nastúpila na materskú dovolenku. Pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná pre Zdravé regióny ako koordinátor s priemerným mesačným príjmom od 1.200 do 1.400 eur mesačne vrátane daňového bonusu. Pracovnú zmluvu má na dobu určitú do augusta 2026.
30. Otec je aktuálne nezamestnaný, poberá dávku v súvislosti so svojou práceneschopnosťou v sume 300 eur. Naposledy bol otec zamestnaný pre Poľnohospodárske družstvo Plavnica na pozícií traktorista a starostlivosť o živočíšnu výrobu. Priemerný mesačný príjem otca bol na úrovni 1.100 eur. Otec v práci dal výpoveď, nakoľko ako uviedol prácu psychicky nezvládal. Otec má dve vyživovacie povinnosti, otcovstvo k novonarodenému dieťaťu matky doposiaľ určené nie je.
31. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t.j. veku a potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu výživného 150 eur mesačne pre maloletého A. a sumu výživného 130 eur mesačne pre maloletú C. za primeranú. V danom prípade otec aj napriek tomu, že aktuálne je nezamestnaný, súhlasil so zvýšením výživného na každé z maloletých detí na sumu 130 eur.
32. Otec sám ukončil pracovnú zmluvu, ktorú mal uzavretú s Poľnohospodárskym družstvom Plavnica, kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 1.100 eur. Keďže výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného otca, nebolo možné prihliadať na záväzok otca z titulu pôžičky, ktorý má byť uhrádzaný formou exekúcie. Súd má za to, že v schopnostiach a možnostiach otca je nájsť si také zamestnanie, kde by dosahoval príjem minimálne na úrovni ako v predchádzajúcom zamestnaní, cca 1.100 eur mesačne. Otec nemá žiadnu prekážku, ktorá by mu bránila nájsť si adekvátne zamestnanie zodpovedajúce jeho kvalifikácií a dosahovať primeraný príjem, aby mohol riadne zabezpečoval výživu svojich maloletých detí.
33. Podporne aplikujúc materiál Ministerstva spravodlivosti SR v prípade vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, v prípade maloletého A., ktorý má 6 rokov, pričom povinný rodič má prispievať na výživu dvoch maloletých detí, v takom prípade by vyživovacia povinnosť mala predstavovať plnenie v rozsahu 14% z čistého príjmu povinného rodiča. V tomto prípade by išlo o sumu vo výške cca 150 eur. V prípade maloletej C. by plnenie povinného otca malo predstavovať výživné vo výške 12% z čistého príjmu otca, čo predstavuje sumu cca 130 eur.
34. Súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti na sumu 150 eur mesačne u maloletého A. a na sumu 130 eur u maloletej C., kde súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že všetky potreby maloletých dlhodobo zabezpečuje prakticky výhradne len jeho matka, otec nad rámec stanoveného výživného maloletým prispieva len minimálne a minimálne sa podieľa na osobnej starostlivosti o maloletých. Navyše na strane matky došlo zníženiu príjmov, keďže nastúpila na materskú dovolenku, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť a jej príjmom sú príslušné sociálne dávky a nie príjem zo zamestnania, ktoré vykonávala doteraz.
35. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že je v možnostiach otca uhrádzať výživné celkovo vo výške 280 eur mesačne, ktoré zodpovedá primeraným výdavkom na výživu maloletého A. a C. ako aj majetkovým pomerom ich rodičov. Nakoľko primeraným výživným na výživu maloletej C. je suma 130 eur, nad túto sumu súd návrh matky považoval za nedôvodný a v tomto rozsahu návrh na zvýšenie výživného zamietol.
36. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
38. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
39. Súd priznal zvýšené výživné pre maloletého A. počnúc dňom 24.02.2026. Zvýšením výživného pre maloletého A. za obdobie od 24.02.2026 do 04.06.2026 vznikol povinnému otcovi dlh na výživnom v celkovej sume 440 eur (4 x 110 eur), v prípade maloletej C. za uvedené obdobie vznikol dlh vo výške 380 eur (4 x 95 eur). Súd vzhľadom na majetkové pomery otca, otcovi povolil uhradiť dlžné výživné na obe maloleté deti v lehote do 01.09.2026.
40. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
42. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia