Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoCsp-14-2021.pdf
PDF · 77.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu: I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. B. P. XXX, XXX XX L., zastúpený opatrovníčkou: T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. B. P. XXX, XXX XX L., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Sovietskych hrdinov 163/86, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Advokátska kancelária, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/180/2020-42 zo dňa 14.12.2020 takto
rozhodol:
Mení prvoinštančné uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil. Priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol po tom, čo žalobca zobral žalobu späť v plnom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 144 CSP, § 145 ods. 1, 2, 3 CSP a § 146 ods. 1, 2 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, 2 CSP. Žalobca zavinil späťvzatím žaloby zastavenie konania. O výške náhrady bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby prvoinštančné uznesenie vo výroku o trovách konania bolo zmenené tak, že žalovanému náhradu trov konania súd neprizná. Náhradu odvolacích trov si neuplatnil. Žalobca v odvolaní uviedol, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, kde by na náhradu trov konania nemal byť zaviazaný. Uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku, od januára 2021 vo výške 470,50 eura mesačne. Od 1.1.2020 je umiestnený v zariadení pre seniorov T., n.o. T.. Z dôchodku sa mu zráža za sociálne služby maximálna možná suma 75 % dôchodku. Manželka T. T., ktorá je opatrovateľkou žalobcu, poberá od 1.1.2021 starobný dôchodok vo výške 422,60 eura. Manželka dopláca na sociálne služby žalobcu od 130 do 150 eur mesačne. Spoločne s manželkou majú trojizbový byt, v ktorom žije v súčasnej dobe manželka sama a SIPO hradí vo výške 203,19 eura mesačne. Žalobca o uvedených skutočnostiach predložil doklady, a to dôchodkové výmery, SIPO lístky a zmluvu so zariadením pre seniorov.
4. Odvolací súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k možnej aplikácii ust. § 257 CSP. Žalovaný odvolaciemu súdu oznámil, že s možnou aplikáciou § 257 CSP nesúhlasí.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania nie je dôvodné zrušiť, ani potvrdiť, a preto je ho potrebné, vzhľadom na okolnosti, ktoré vyšli najavo, zmeniť.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že v prvoinštančnom konaní pomery žalobcu preukázané neboli, prvoinštančný súd sa zaoberal len predmetom uplatneného nároku žalobcu. V odvolacom konaní odvolací súd zistil, že žalobca je obmedzený spôsobilosti na právne úkony, jeho opatrovníčkou je T. T., manželka, ktorá si na svoje zastupovanie zvolila právneho zástupcu. Žalobca je umiestnený v zariadení pre seniorov T., n.o. T. od 1.1.2020, o čom svedčí aj zmluva o platení úhrady za sociálnu službu. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca od 1.1.2020 za sociálnu službu uhrádza 75 % priznaného dôchodku, ktorá výška dôchodku od januára 2021 predstavuje 470,50 eura. Naviac, manželka mu dopláca za poskytnutú sociálnu službu 130,80 eura mesačne. Príjem manželky žalobcu, teda opatrovníčky, predstavuje 422,60 eura. Opatrovníčka žalobcu žije sama v trojizbovom byte, za ktorý uhrádza podľa potvrdení mesačne 203,19 eur.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. V prejednávanej veci žalobca zobral po podaní žaloby žalobu späť bez dosiahnutia účelu svojej žaloby. Vo všeobecnosti platí, že trovy je povinná hradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, teda zavinila zastavenie konania. V danom prípade ide o procesné zavinenie zastavenia konania tak, ako to zistil prvoinštančný súd. V takom prípade žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu (§ 256 ods. 1 CSP). V konaní však bolo zistené, že na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania žalovanému, ktoré mu priznal prvoinštančný súd podľa § 256 ods. 1 CSP, nie je možné priznať (§ 257 CSP). Je bez akýchkoľvek pochybností zistené, že za zastavenie konania zodpovedá žalobca. Žalobca však predložil odvolaciemu súdu listinné dôkazy svedčiace o jeho zlej sociálnej situácii. Predložil listiny, na základe ktorých ako obmedzený spôsobilosti na právne úkony je umiestnený v zariadení, kde prijíma sociálne služby, pričom za tieto sociálne služby uhrádza 75 % zo svojho priznaného dôchodku plus manželka zo svojho starobného dôchodku mu dopláca ďalšiu finančnú čiastku 130,80 eur mesačne. Manželka žije sama v ich byte, za ktorý taktiež uhrádza náklady. Všetky tieto okolnosti odvolací súd posúdil ako okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, pre ktoré nie je možné žalobcu zaviazať na náhradu trov konania procesne úspešnému žalovanému. Žalobca by sa preukázateľne spolu so svojou manželkou, ktorá mu vykonáva funkciu opatrovníka, pretože je obmedzený spôsobilosti na právne úkony, ocitol v takej sociálnej situácii, kde akákoľvek úhrada nad rámec bežných nákladov na živobytie by mohla vážne ohroziť jeho a manželkinu sociálnu alebo majetkovú situáciu. Okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu sú tak výnimočné, že bolo povinnosťou odvolacieho súdu na tieto okolnosti prihliadnuť, aj keď žalovaný ako úspešná strana sporu, ktorá nezavinila zastavenie konania, by mala nárok na náhradu trov konania. Úhrada tohto nároku na náhradu trov konania žalovanej zo strany žalobcu by však pôsobila v majetkovej sfére žalobcu a tým priamo aj jeho manželky neprimerane tvrdo a bez možnosti v budúcnosti zlepšiť si svoju sociálnu situáciu. Žalobca je odkázaný na poskytovanie sociálnych služieb v ústavnom zariadení. Na druhej strane pomery žalovaného výnimočným neuhradením trov konania sa nezmenia do takej miery, že by mohli ohroziť jeho majetkové pomery alebo spôsobiť nenávratne poškodenie ekonomickej situácie jeho spoločnosti. Pri rozhodovaní o aplikácii ust. § 257 CSP odvolací súd zobral do úvahy nielen predmet sporu, kde žalobca ako spotrebiteľ sa domáhal voči žalovanému svojich spotrebiteľských práv, keď manželka, opatrovníčka žalobcu, musela v mene žalobcu domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky na základe úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný so žalobcom, ale prihliadol aj na nesúhlas žalovaného na aplikáciu § 257 CSP, ktorý však bližšie neodôvodnil.
9. Vzhľadom na to, že ide o celkom výnimočnú situáciu, odvolací súd napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V konaní pred odvolacím súdom bol žalobca úspešnou stranou sporu. Žalobca si výslovne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a preto mu odvolací súd aj v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.