Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/10/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a JUDr. Branislava Brezu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.492 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -118 zo dňa 30.10.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. -168 zo dňa 21.04.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I. a III.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 450,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, počítaných zo sumy uvedenej vo výroku I. rozsudku, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, posledná veta o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom do 30. júna 2024, ďalej len „“) a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, až 4, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „“).

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že Okresný súd Prešov v konaní sp.zn. rozsudkom zo dňa 21.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2023 vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o. proti žalovanému A. B. zamietol žalobu o zaplatenie 1.678,42 eur s prísl. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 23.03.2023 rozsudok súdu prevej inštancie potvrdil. Vo veci sp.zn. Okresného súdu Prešov sa právny nástupca žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.678,43 eur titulom omeškania žalovaného vychádzajúceho z právneho úkonu - poskytnutia spotrebiteľského úveru zmluvou o úvere, ktorá bola vadná. Žalobca bol v konaní úspešný v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní. Žalobca si teda bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnil právo na

plnenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. V súvislosti s otázkou pasívnej vecnej legitimácie v spore o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa , ostatná veta , poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.08.2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022 pod R 47/2022. K námietke žalovaného, že nebol účastníkom základného konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. a nemal možnosť v tomto konaní argumentovať, súd má za to, že nejde o námietku, ktorá by ho zbavovala zodpovednosti v tomto konaní, s poukazom na a nasl., , . Aj keď žalovaný v tomto konaní namietal, že nemohol argumentovať a uplatňovať námietky v konaní sp.zn. vedenom na tomto súde, ide o prípad zodpovednostného vzťahu medzi tunajším žalovaným Slovenskou sporiteľňou a.s. a tamojším žalobcom EOS KSI Slovensko, s.r.o. a závisí od toho, či v tamojšom konaní sp.zn. bolo vykonané oznámenie o spore za účelom uplatnenia práv intervenienta tunajšieho žalovaného alebo nie. V každom prípade ide o zodpovednostný vzťah medzi týmito dvomi obchodnými spoločnosťami a preto skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa a.s., teda tunajší žalovaný nebol účastníkom konania sp.zn. nie je dôvodom, pre ktorý by sa vyhla zodpovednosti za vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie v tomto konaní. Nie je to ani dôvodom na to, aby súd opätovne posudzoval otázky hmotnoprávneho vzťahu na základe zmluvy č. 51189 19 373 zo dňa 16.09.2016, ktorá bola predmetom posúdenia v konaní sp.zn. . Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil jeho práva tým, že v rámci kontraktačného procesu postupoval v rozpore so zákonom. Preto je žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Ako nedôvodnú považoval súd žalovaným vznesenú námietku premlčania k uplatnenému nároku žalobcu na priznanie finančného zadosťučinenia vzhľadom na to, že vyššie citované znenie o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá v prípade, ak si na súde úspešne uplatní toto porušenie práva alebo povinnosti stanovenej týmto a osobitným predpismi. To znamená, že právny nástupca žalobcu si na súde úspešne uplatnil porušenie práva nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. , t. j. dňa 28.04.2023. Preto súd považoval námietku premlčania žalovaného za nedôvodnú.

4. V ďalšom súd konštatoval, že žalobca aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , v ktorom žalovaný uplatňoval nedôvodný nárok žalobou, bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Je nepochybne zrejmé, že spotrebiteľ bol nútený brániť sa v základnom konaní, a teda podstúpiť súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný.

5. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, súd uviedol, že táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 450,- eur v časti základného konania o bezdôvodné obohatenie. Táto čiastka zodpovedá o niečo menej ako jednej tretine sumy 1.492,- eur, proti ktorej sa úspešne žalobca bránil voči žalovanému v základnom konaní súdnou cestou. Žalobca ako dlžník bol pritom vystavený nutnosti brániť sa voči riadnemu súdnemu konaniu až do jeho záveru - rozhodnutia krajského súdu vo veci, a to za situácie, kedy bol vystavený právnej neistote vo vzťahu k svojej majetkovej sfére odo dňa 16.09.2016, kedy došlo k uzavretiu predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, až do rozhodnutia krajského súdu vo veci, pričom rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 28.04.2023, teda bezmála 7 rokov. Priznané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 450,- eur je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverových zmlúv závadne konal. Preto súd priznal žalobcovi právo na primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 450,- eur.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle , , pričom uviedol, že pre výpočet trov právneho zastúpenia sa bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška záležala na posúdení súdu.

7. Proti výrokom I. a III. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc porušenie na spravodlivý proces, nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd ponechal nepovšimnutými a bez adekvátnej odpovede viaceré zásadné argumenty, ktoré žalovaný

predniesol v rámci obrany proti žalobnému nároku, a to v otázke jeho premlčania. Citujúc z rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR mal za to, že napadnutý rozsudok je v otázke premlčania vystavaný na právnom názore, že nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia sa začína premlčiavať až okamihom právoplatného judikovania porušenia spotrebiteľského práva. Proti tomuto právnemu názoru však predniesol komplexnú obranu založenú na argumente jeho neprekonateľného rozporu s možnosťou súčasného uplatnenia nároku z porušenia spotrebiteľského práva a nároku na zaplatenie zadosťučinenia. Takáto možnosť kumulatívneho uplatnenia oboch uvedených nárokov pritom nespochybniteľne vyplýva napr. z ustanovenia , a je potvrdená aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít –poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2023. Satisfakčný nárok musí nevyhnutne vzniknúť, a zároveň začať sa premlčiavať, už pred podaním žaloby, ktorou dochádza k jeho uplatneniu. V tejto súvislosti odkázal na pravidlá, na ktorých sa ustálila rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít pri posudzovaní premlčania nároku na peňažné zadosťučinenie podľa ZO. Napadnutý rozsudok neuviedol žiaden presvedčivý argument, v čom by mala spočívať „výnimočnosť“ satisfakčného nároku v porovnaní s inými satisfakčnými nárokmi podľa . Záver napadnutého rozsudku o nepremlčaní žalobného nároku odporuje jednoznačnému pravidlu v ustanovení , keďže nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by žalobcovi objektívne bránila v uplatnení satisfakčného nároku v trojročnej premlčacej dobe od porušenia práva. Ďalšou zásadnou otázkou, ktorou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, bol rozpor žalobného nároku s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie nebol oprávnený uspokojiť sa s povrchnou, mechanickou aplikáciou právnej normy v ustanovení , naopak, bol povinný zasadiť ju aj do širšieho rámca súladu, resp. rozporu s dobrými mravmi. Keďže súd v základnom konaní dospel k zisteniu, že rodinný stav žalobcu bol iný, žalobca sa jednoznačne dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení povinnosť uviesť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver podľa o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Rovnako významnou okolnosťou je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám nevrátil ani len istinu úveru. Napadnutému rozsudku vytýkal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť aj v ďalšej zásadnej otázke výšky priznaného zadosťučinenia. Súd prvej inštancie sa aj v tejto otázke podľa názoru žalovaného nevyrovnal s viacerými okolnosťami významnými pre posúdenie žalobného nároku. Základným kritériom výšky zadosťučinenia musí byť primeranosť posudzovaná so zreteľom na konkrétne okolnosti veci. Napriek týmto jednoznačným pravidlám súd prvej inštancie postupoval presne opačne, výšku zadosťučinenia stanovil vyložene mechanicky a šablónovito, bez akéhokoľvek relevantného zreteľa na okolnosti prípadu, či už štandardné kritériá pre posudzovanie tohto typu nároku alebo nami opakovane zvýrazňované konkrétne skutočnosti, ktorými sa pravdepodobne vôbec nezaoberal a v odôvodnení rozsudku im nevenoval žiadnu pozornosť. Navyše, obe vyššie uvedené kritériá použité súdom prvej inštancie, a to výška žalovanej sumy a dĺžka trvania základného konania, boli úplne mimo našej moci, v prvom prípade išlo predsa o výlučné rozhodnutie postupníka, v druhom o okolnosti súdneho konania, ktorého sme neboli stranou, pričom jeho dlhšie trvanie mohlo byť zapríčinené napr. aj prieťahmi zo strany konajúceho súdu alebo pasivitou spotrebiteľa. Úplne tiež ignoroval špecifické okolnosti konkrétnej veci, najmä klamanie žalobcu v údajoch o rodinnom stave, čo viedlo k zamietnutiu žaloby postupníka v základnom konaní, nevrátenie ani len istiny poskytnutého úveru. Navrhol, aby odvolací súd zrušil v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia podľa môjho názoru spĺňa a preto ho považuje za dostatočne odôvodnený. V napadnutom rozsudku sa súd jednoznačne vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní, pričom jeho jednotlivé argumenty iba preukazujú opodstatnenosť žaloby, pretože žalovaný si nepriznáva pochybenie a porušenie spotrebiteľských noriem a práv, čo len odôvodňuje opodstatnenosť podanej žaloby s poukazom na jednotlivé ciele inštitútu PFZ. Vzhľadom na jednotlivé funkcie inštitútu PFZ a jeho účel, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred nečestnými dodávateľmi, tým že primeraným a najmä dostatočným spôsobom ich skrz finančnú sankciu príjmu k tomu, aby viac sa rovnakých a obdobných konaní nedopúšťali, resp. ich finančné zadosťučinenie má odradiť od nekalého konania, a zároveň vyjadrí aj dostatočné zadosťučinenie spotrebiteľovi za ujmu a príkorie zo strany dodávateľa. Poukázal na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.09.2025, ktorým odvolací súd nepovažoval za primeranú sumu

PFZ 50,- eur a zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 13.06.2023, pričom za porušenie spočívajúce v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. vydania bezdôvodného obohatenia priznal sumu v úrovni cca 57 % zo sumy obohatenia dodávateľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

9. Žalovaný doručil dňa 16.09.2026 odvolaciemu súdu odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že nepovažoval za potrebné reagovať na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu, keďže žalobca nebol schopný akokoľvek spochybniť početné odvolacie námietky. Na základe upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku však dospel k záveru, že plánovaný postup odvolacieho súdu je nesprávny. V odvolaní bola uplatnená odvolacia námietka týkajúca sa výkonu práv žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, čo predstavovalo aj zásadnú argumentáciu žalovaného už počas konania na súde prvej inštancie. Touto námietkou sa však súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal, čím zaťažil rozsudok vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Ak by sa touto námietkou zaoberal až odvolací súd, stratil by žalovaný možnosť proti takejto argumentácii podať opravný prostriedok. Opätovne preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu, uplatnený na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Prešov, vedeného pod sp. zn. zo dňa 21.09.2022, v ktorom si právny nástupca žalovaného uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.678,43 eur s prísl., v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.03.2023, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 28.04.2023, z titulu porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa žalovaným ako dodávateľom podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

12. Ustanovenie o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených , alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

13. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,

neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019).

14. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku týkajúcu sa vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade bol nárok uplatnený včas v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, nakoľko jediným predpokladom na uplatnenie tohto nároku je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Otázka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu uplatnenia nároku na primerané finančné zadosťučinenie bola vysvetlená v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.09.2016 alebo zo dňa 30.01.2019. Nielen judikatúra Najvyššieho súdu SR, ale aj zákon o ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 3 ods. 5 poslednej vety výslovne stanovuje, že jedinou podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

15. Ani analogicky nemožno aplikovať ust. a nasl. , keďže zákon o ochrane spotrebiteľa žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva, spôsobom ktorým môže privodiť ujmu spotrebiteľovi je potrebná určitá intenzita.

16. V prejednávanej veci premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku nemohla začať plynúť skôr, než dňom nasledujúcim po právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Až moment „úspešného uplatnenia“ je conditio sine qua non (nevyhnutný predpoklad) pre súdne uplatnenie tohto nároku. Podľa právnych úvah žalovaného by nárok na primerané finančné zadosťučinenie bol premlčaný skôr, ako vôbec by takéto porušenie bolo judikované alebo vôbec zistené, resp. by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Práve právoplatné judikovanie či už povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky je objektívnou okolnosťou pre začatie plynutia premlčacej doby. Počiatok teda vôbec nie je závislý na subjektívnom rozhodnutí spotrebiteľa.

17. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s jeho obranou založenou na , odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti skutočne odôvodnené nedostatočne. Uvedený deficit však sám osebe neodôvodňuje ako jediný možný postup odvolacieho súdu zrušenie rozsudku, ako to vo svojej odvolacej replike navrhol žalovaný. Podľa je kasačný postup namieste len vtedy, ak porušenie práva na spravodlivý proces nemožno napraviť v odvolacom konaní. Naopak, odvolaciemu súdu výslovne ukladá vysporiadať sa aj s podstatnými vyjadreniami strán, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Tomu zodpovedá aj nález Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS/439/2024-33 z 05.11.2024, podľa ktorého nedostatky právneho posúdenia môže odvolací súd odstrániť vlastným právnym posúdením a samotná okolnosť, že určitá právna otázka nebola dôsledne vyriešená súdom prvej inštancie, nezakladá bez ďalšieho potrebu kasácie. Keďže skutkové okolnosti, na ktorých žalovaný námietku dobrých mravov založil, boli predmetom jeho procesnej obrany a vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov a zo súdneho spisu základného konania, odvolací súd túto námietku preskúmal sám.

18. K vecnej stránke námietky týkajúcej sa dobrých mravov odvolací súd uvádza, že všeobecný korektív je v zásade použiteľný aj na výkon práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Treba však odlišovať vznik tohto práva podľa od posúdenia, či jeho konkrétny výkon vzhľadom na všetky okolnosti prípadu odporuje dobrým mravom (obdobne Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. z 22.10.2019). Úplné odopretie ochrany už vzniknutému právu preto nemôže vyplývať iba zo skutočnosti, že spotrebiteľ sám porušil inú povinnosť. Podporne možno poukázať aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21.12.2023 v spojených veciach C-38/21, C-47/21 a C-232/21, BMW Bank a i., podľa ktorého zneužitie práva predpokladá kumulatívne objektívny prvok nenaplnenia účelu ochrannej normy a subjektívny prvok smerujúci k získaniu výhody umelým vytvorením podmienok na jej priznanie. Tento test Súdny dvor opätovne použil v rozsudku z 05.03.2026 vo veci C-564/24, Eisenberger Gerüstbau. V prejednávanej veci takéto kvalifikované okolnosti pre úplné odopretie ochrany zistené neboli.

19. Odvolací súd sa zaoberal aj rozhodnutiami, na ktoré v rámci odvolacej argumentácie poukázal žalovaný. V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 28.02.2024 bolo síce primerané finančné zadosťučinenie odopreté aj pri relatívne malom nesplatenom zostatku istiny, rozhodujúce však bolo, že porušenie povinnosti veriteľa pri posúdení bonity nebolo hrubé, úver sa nestal bezúročným a bez poplatkov a spotrebiteľ bol naďalej povinný plniť celý zmluvný záväzok. V rozsudkoch Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 21.11.2024 a sp. zn. z 30.09.2025 zostávala naopak neuhradená prevažná časť istiny a úspech spotrebiteľov v základných konaniach súvisel predovšetkým s vadami zosplatnenia alebo postúpenia pohľadávky. V posudzovanej veci bolo právoplatne konštatované hrubé porušenie povinnosti žalovaného podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a nemožnosti jeho predčasného zosplatnenia. Z poskytnutej istiny 3.000,- eur žalobca uhradil 2.813,57 eur a neuhradený zostatok bol 186,43 eur. Citované rozhodnutia preto potvrdzujú skôr potrebu individuálneho hodnotenia okolností každej jednotlivej veci, než automatický záver o rozpore výkonu práva s dobrými mravmi v prípade akéhokoľvek nesplatenia celej istiny.

20. K tvrdeniu o úmyselne nepravdivých údajoch uvedených žalobcom v žiadosti o úver odvolací súd prihliadol na povinnosť spotrebiteľa podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ poskytnúť na žiadosť veriteľa úplné, presné a pravdivé údaje. Z obsahu žiadosti nachádzajúcej sa v súdnom spise však vyplýva, že žalobca uvádzal na predtlači údaj o počte členov domácnosti „1“ a údaj o bývaní „u rodičov“. Formulárová žiadosť nikde neobsahuje výslovné vyhlásenie o tom, že žalobca nemá vyživovacie povinnosti. Skutočnosť, že žalobca mal v rozhodnom čase tri vyživovacie povinnosti, preto sama osebe nepreukazuje nepravdivosť údaja o počte členov domácnosti ani vedomé zamlčanie vyživovacích povinností. Všeobecné vyhlásenie o pravdivosti údajov nemožno vykladať nad rámec údajov, ktoré boli predmetom žiadosti. Ak formulár neobsahoval otázku na počet vyživovacích povinností alebo nezaopatrených detí, nemožno z tohto vyhlásenia vyvodiť, že žalobca v tomto smere poskytol úmyselne nepravdivý údaj. Navyše povinnosť spotrebiteľa podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ nezbavuje veriteľa poskytujúceho spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti samostatnej povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ posúdiť úveruschopnosť s odbornou starostlivosťou (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 18.12.2014 vo veci C-449/13, CA Consumer Finance, a rozsudok z 11.01.2024 vo veci C-755/22,).

21. Pokiaľ ide o námietku ohľadne výšky priznaného zadosťučinenia, odvolací súd túto nepovažuje za neprimeranú. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok, alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

22. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.06.2022, publikovaného pod R 48/2022, je rozhodujúcim kritériom výšky zadosťučinenia jeho primeranosť so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. V prospech priznanej sumy svedčí hrubá intenzita porušenia povinnosti žalovaného pri posúdení bonity a skutočnosť, že postupník následne uplatnil voči žalobcovi sumu 1.678,43 eur, hoci po aplikácii zákonného následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti a po započítaní vykonaných platieb zostávalo z istiny neuhradených 186,43 eur. Na druhej strane odvolací súd zohľadnil aj toto nesplnenie povinnosti žalobcu a okolnosti údajov uvedených v žiadosti o úver. Suma 450,- eur tak podľa názoru odvolacieho súdu zostáva v medziach primeranej súdnej úvahy a zodpovedá satisfakčnej i preventívno-sankčnej funkcii tohto nároku. Priznaná suma reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré spotrebiteľovi hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.

23. V dôsledku konania žalovaného bol žalobca nielenže vystavený bezprostredne hroziacej majetkovej ujme, nad rámec uvedeného bol nútený chrániť svoje práva súdnou cestou. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade neúspechu v konaní.

Spotrebiteľ, teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinností dôjde. Žalobca sa v tomto prípade úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. Cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy a na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv.

24. Správnym je aj rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Výška uplatňovaného nároku teda bez akýchkoľvek pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v ust. , uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo povinnosťou žalobkyne v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ustanovenia . Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu.

25. Za toho stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil ( a ).

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , a podľa procesného výsledku konania. Žalobca, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).