Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-35-2026.pdf
PDF · 121.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/35/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra v spore žalobcu: Future Media Invest, spol. s r.o., Komenského 4, 080 01 Prešov, IČO: 44 871 953, právne zastúpený: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, proti žalovanému: IMPOL HOLDING, a.s., Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 50 115 049, právne zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, o zaplatenie 2.141.913,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 7. októbra 2025, č. k.: 22Cb/168/2025 - 215, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 7. októbra 2025, č. k.: 22Cb/168/2025 - 215.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Toto rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal proti žalovanému úhrady pohľadávky 2.141.913,40 eur s príslušenstvom.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný pri prvom procesnom úkone namietal nedostatok právomoci súdu dôvodiac, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 7.9.2021 (ďalej aj ako „Zmluva o dielo“), ktorou sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo „Rekonštrukcia N.C. Družba, NV - 2. fáza“ v meste Spišská Nová Ves, sa zmluvné strany v článku X bod 7. dohodli, že akékoľvek spory medzi nimi budú riešené v rozhodcovskom konaní.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 161 ods. 1 C.s.p., ktorý upravuje podmienky konania a nedostatok procesnej podmienky konania.
5. Konštatoval súd prvej inštancie s poukazom na platne uzatvorenú rozhodcovskú doložku v článku X bod 7. Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi stranami sporu a včasnú námietku žalovaného o nedostatku právomoci súdu podľa § 5 ods. 1 C.s.p., že nemá právomoc konať a rozhodnúť v spore, čo predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť, preto konanie podľa § 6 ods. 1 C.s.p. zastavil.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zavinil zastavenie konania tým, že inicioval jeho začatie napriek platne dohodnutej rozhodcovskej doložke.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že záver súdu prvej inštancie o existencii procesnej prekážky právomoci všeobecného súdu je vecne a právne nesprávny, zároveň nedostatočne odôvodnený. Zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe vyplýva, že väčšina žalovaného plnenia, ktoré je predmetom konania, sa netýka bytovej nadstavby (bytov), ale celého komplexu rekonštrukcie OC Družba (prízemné a suterénne časti objektu), ktoré nie sú predmetom Zmluvy o dielo, preto sa na ne nevzťahuje rozhodcovská doložka. Dôvodil, že dielo bolo delené na časti rôznej povahy – na časť bytovú (nadstavba bytov), ktorá bola predmetom formálne uzavretej Zmluvy o dielo a na rozsiahle nebytové časti a práce navyše, ktoré mali vlastné objednávky, vlastné fakturácie (nebytové priestory, pivnice, podchod, exteriér budovy, spoločných priestorov a technologických zariadení nevyhnutných pre fungovanie budovy). K podpísaniu Zmluvy o dielo došlo výlučne z dôvodu, že banka financujúca rekonštrukciu bytov vyžadovala písomnú zmluvu pre výstavbu bytov a nie pre ostatné práce. Ak predmetom Zmluvy o dielo boli iba byty, nemohla rozhodcovská doložka zahrnúť spory týkajúce sa ostatnej, prevažne nebytovej časti vykonaných prác, ktoré boli výsledkom ústnych objednávok, zaužívanej praxe a dodatočných pokynov žalovaného. Práce uvedené vo faktúrach žalovaného neboli predmetom Zmluvy o dielo, ale prevažujúcou mierou boli výsledkom ústnych objednávok a rokovaní, čo súd prvej inštancie úplne ignoroval a zároveň rozhodcovskú doložku vyložil iba formálne, bez toho, aby skúmal materiálny rozsah jej aplikácie. Pri uplatňovaní rozhodcovskej doložky nemožno akceptovať absolútne extenzívny výklad, pokiaľ táto nie je jednoznačná, špecifická a napísaná spôsobom neumožňujúcim zistiť rozsah sporov, ktoré majú byť riešené v rozhodcovskom konaní, čo je v súlade s ochranou slabšej strany a právu na prístup k súdu. Ďalej žalovaný dôvodil, že žalobcom vznesená námietka nedostatku právomoci súdu je formulovaná čisto všeobecne, bez akejkoľvek špecifikácie, ktorá časť plnenia vo výške 2.141.913,40 eur s príslušenstvom má podliehať rozhodcovskej doložke, preto je pre neurčitosť neúčinná. Žalovaný nepreukázal, že konkrétne spory vyplývajúce z konkrétnych faktúr patria pod rozhodcovskú doložku a neuviedol ani to, či niektoré časti uplatneného nároku pod rozhodcovskú doložku nepatria. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek skúmania materiálneho obsahu a bez vypočutia žalobcu mechanicky prijal všeobecnú formuláciu žalovaného. Tým porušil nielen § 5 ods. 1 C.s.p., ktorý predpokladá riadne a konkrétne uplatnenie námietky, ale aj zásadu kontradiktórnosti, keď žalobcovi neumožnil na túto nešpecifikovanú námietku reagovať a uplatniť protiargumenty, keďže mu nebola doručená, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevykonal akékoľvek skutkové hodnotenie tvrdení žalobcu a bez toho, aby preveril rozsah diela, rozsah fakturovaných prác a ich vzťah k Zmluve o dielo, mechanicky a nesprávne uzavrel, že všetky spory sú pokryté rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka nemôže byť interpretovaná tak, že sa vzťahuje na spory, ktoré nevyplývajú z predmetu Zmluvy o dielo, ale z iných záväzkových vzťahov. Navyše súd prvej inštancie nezohľadnil, že doložka bola formulovaná všeobecne, bez dostatočného vymedzenia sporov. Všeobecná doložka nemôže automaticky vytláčať právomoc všeobecného súdu vo všetkých sporoch vzniknutých medzi stranami, ak existujú odlišné právne tituly a odlišné záväzky, ktoré nie sú pokryté zmluvou. Žalobca zvýraznil, že je nevyhnutné, aby bol celý uplatnený nárok posúdený spoločne jedným súdom, a to nielen z hľadiska právnej istoty a zachovania princípu spravodlivosti, ale aj z hľadiska hospodárnosti konania a efektívnosti procesného postupu. Jednotlivé práce, ktoré žalobca realizoval pre žalovaného, tvoria jeden ucelený technologický a funkčný celok – sú na seba technicky, časovo, zmluvne aj ekonomicky nadväzujúce. Ide o série stavebných a technologických zásahov, ktoré boli súčasťou jednej komplexnej rekonštrukcie budovy OC Družba v Spišskej Novej Vsi. Zo žaloby vyplýva, že žalobca nevykonával izolované, od seba oddelené či nesúvisiace práce, ale realizoval celú nadstavbu bytových jednotiek, vrátane technologických celkov, elektroinštalácií, rozvodov, výťahovej šachty, schodísk, spoločných priestorov, pivníc, nebytových prevádzok, exteriérových úprav, chodníkov, prístupových komunikácií a ďalších prác, ktoré spolu tvoria jedno zhotovené dielo, ako celok. Jednotlivé práce neboli samostatnými zákazkami, ale nadväzujúcimi technologickými fázami jedného komplexného projektu rekonštrukcie, pričom „tieto práce boli nevyhnutné pre realizáciu stavby a dodanie diela“ a boli „vystavené za predmetné poschodia a pivnice – teda nebytové jednotky“. Ak by časť prác mala byť riešená v rozhodcovskom konaní a iná časť pred všeobecným súdom, vznikla by absurdná a procesne neprípustná situácia, v ktorej by sa jeden ucelený nárok musel rozdeliť na množstvo čiastkových sporov, každý viesť pred iným rozhodcovským orgánom alebo súdom, čo by poprelo zásadu koncentrácie sporov a zásadu hospodárnosti konania. Už samotná povaha stavebného diela a nadväzujúcej rekonštrukcie budovy si vyžaduje jednotné posúdenie, pretože jednotlivé technologické etapy nie sú od seba oddeliteľné. Žalobca zvýraznil, že už v žalobe uviedol, že výťah, schodisko, hydrant, kotolňa, technické zabezpečenie, revízne správy a stúpačky pre celý objekt boli realizované ako nevyhnutná súčasť celkovej rekonštrukcie, a že tieto práce neboli zmluvne oddelené od bytovej
nadstavby, ale technologicky tvorili jeden logický celok, vyžadujúci koordináciu medzi jednotlivými úsekmi diela. Ak by žalobca musel viesť časť svojich nárokov v rozhodcovskom konaní a inú časť pred všeobecným súdom, došlo by k neprimeranému predlžovaniu sporov a k neodôvodnenému nárastu nákladov, čo by mohlo viesť až k popretiu jeho práva na efektívnu súdnu ochranu. Súd prvej inštancie svojim formalistickým prístupom k rozhodcovskej doložke vytvoril riziko, že predmetný ucelený nárok bude rozdrobený na jednotlivé fragmenty, preto je nevyhnutné, aby bol celý nárok posúdený spoločne jedným a to všeobecným súdom, ktorý má právomoc komplexne posúdiť skutkové aj právne okolnosti celého sporu.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napádané rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Zo žaloby a skutkového stavu nie je možné dospieť k záveru, že by niektoré práce neboli žalobcom vykonané na základe Zmluvy o dielo, ako to tvrdí žalobca v podanom odvolaní. Žalobca v podanej žalobe vymedzil, že bol žalovaným oslovený do druhej etapy rekonštrukcie OC Družba Spišská Nová Ves, ktorá pozostávala z rekonštrukcie 0., 1., 2. poschodia a nadstavby bytového domu OC Družba. Zmluva o dielo obsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá upravila právomoc rozhodcovského konania na všetky spory súvisiace alebo vyplývajúce zo Zmluvy o dielo, teda na konanie a rozhodovanie o celom nároku, ktorý je predmetom žaloby. Žalobcom uplatnený nárok je výlučne obchodnoprávnym, založeným Zmluvou o dielo zo dňa 7.9.2021, ktorej predmetom bola „Rekonštrukcia N.C. Družba, SNV – 2. fáza“, teda nie len samotná nadstavba bytov, ale aj rekonštrukcia už existujúcej budovy tak, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. Každá z faktúr žalobcu bola vystavená v čase účinnosti Zmluvy o dielo, t. j. po 7.9.2021. Navyše, v čase ich vystavenia nedošlo k uzatvoreniu inej zmluvy o dielo medzi stranami, a to ani v ústnej forme, na základe ktorej by žalobca vykonával pre žalovaného práce na predmetnej stavbe. Ak žalobca zastáva názor, že boli vykonané práce nad rámec rozsahu vymedzeného v predmete Zmluvy o dielo, tieto by bolo nutné posudzovať ako prípadné práce „naviac“ podľa článku IV ods. 2 Zmluvy o dielo. Preto nie je možné dospieť k záveru, že na prípadné práce, ktorých vykonanie nie je taxatívne vymedzené v Zmluve o dielo, resp. v jej prílohách a dodatkoch, sa nevzťahuje Zmluva o dielo a jej rozhodcovská doložka. Žalobca v žalobe potvrdil, že práce boli vykonané na predmete diela. Žalovaný zvýraznil, že medzi stranami ide o obchodný spor, pričom v obchodnoprávnych vzťahoch sú si obe subjekty rovné. Preto súd prvej inštancie nemohol porušiť zásadu ochrany slabšej strany, ktorá je typická pre napr. spotrebiteľské alebo pracovnoprávne spory. Civilný sporový poriadok nevymedzuje okrem časového hľadiska žiadne ďalšie zákonné požiadavky na uplatnenie námietky podľa § 5 ods. 1 C.s.p. Žalovaný vzniesol námietku právomoci súdu prvej inštancie v spore bezprostredne po tom, čo sa o ňom dozvedel z iného konania vedeného medzi stranami sporu (sp. zn. 25Cb/99/2025 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), a to z vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 25.8.2025. Žalovaný poukázal, že v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nie je dôvodné obmedziť rozsah sporov, resp. nárokov zmluvných strán, nakoľko zmluvným stranám nie je v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy známe, aké konkrétne spory, prípadne nezrovnalosti medzi nimi v budúcnosti vzniknú. Ohľadne námietky žalobcu o porušení kontradiktórnosti konania uviedol, že samotné vznesenie námietky právomoci rozhodcovského konania treba považovať za neodstrániteľnú prekážku konania pred všeobecným súdom a preto je súd povinný bez ďalšieho postupovať v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. a/alebo § 6 ods. 1 C.s.p. a konanie vo veci zastaviť. Rozhodcovské konanie používa medzinárodnú ochranu, pričom ignorácia tejto skutočnosti zo strany všeobecného súdu by znamenala porušenie nie len zákonných a ústavných práv na súdnu ochranu, ale aj medzinárodných právnych noriem, ku ktorým Slovenská republika pristúpila a zaviazala sa ich dodržiavať.
9. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. Opätovne zvýraznil, že od začiatku konania konzistentne tvrdil, že značná časť ním vykonaných a následne fakturovaných prác nebola realizovaná na základe zmluvného záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo, ale nad jej rámec, bez predchádzajúceho zmluvného konsenzu v zmysle mechanizmov predpokladaných samotnou zmluvou, a to v situácii, keď žalovaný tieto práce nielenže prevzal a využil, ale ich realizáciu si fakticky vyžiadal alebo minimálne s ich vykonaním konkludentne súhlasil, čo vylučuje automatickú aplikáciu rozhodcovskej doložky, ktorá je viazaná výlučne na spory vyplývajúce zo zmluvy, alebo s ňou súvisiace v právnom zmysle, nie však na samostatné záväzkové vzťahy založené iným právnym titulom, predovšetkým bezdôvodným obohatením, alebo konaním bez príkazu. Je neprípustné, aby sa všeobecný súd zbavil svojej právomoci len na základe formálnej existencie rozhodcovskej doložky bez skúmania, či konkrétny spor je spôsobilý byť predmetom rozhodcovského konania. Žalovaný účelovo stotožňuje pojem „práce naviac“ v zmysle zmluvného dojednania s akýmkoľvek plnením, ktoré nebolo detailne špecifikované v prílohách Zmluvy o dielo, avšak bolo realizované na tom istom stavebnom objekte. Pojem „akékoľvek
spory súvisiace so zmluvou“ nemožno chápať neobmedzene a bezhranične, ale len vo vzťahu k takým sporom, ktorých právny základ spočíva v porušení zmluvnej povinnosti, výklade zmluvného ustanovenia alebo uplatnení zmluvného nároku. Nároky založené na bezdôvodnom obohatení, resp. na konaní bez príkazu, sa síce môžu skutkovo dotýkať predmetu zmluvy, avšak právne z nej nevyplývajú. Povinnosťou súdu je vždy preskúmať, či rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá, či sa vzťahuje na konkrétny spor a či jej uplatnenie nevedie k popretiu práva na súdnu ochranu. Rozhodcovská právomoc je odvodená výlučne od autonómnej vôle strán a nemôže byť rozširovaná nad rámec tejto vôle výkladom contra proferentem v neprospech jednej zo strán. Žalobcom uplatnený nárok zahŕňa plnenia realizované nad rámec zmluvy, bez riadneho dodatku a mimo mechanizmu predpokladaného Zmluvou o dielo. Skutočnosť, že tieto práce boli vykonané na tom istom objekte, nemôže sama osebe viesť k záveru o ich zmluvnom charaktere. Ak žalobca uplatňuje nárok z bezdôvodného obohatenia alebo z iného mimozmluvného titulu, rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve, ktorá bola medzi stranami uzavretá, sa na takýto nárok nevzťahuje, pokiaľ z jej znenia jednoznačne nevyplýva opak. Výklad žalovaného, podľa ktorého sa rozhodcovská doložka vzťahuje na akýkoľvek nárok, ktorý vznikol v čase účinnosti zmluvy a na tom istom projekte, by viedol k absurdnému záveru, že rozhodcovskej právomoci by podliehali aj nároky z deliktov, bezdôvodného obohatenia tretích osôb alebo iné právne vzťahy, ktoré zmluvné strany objektívne nemohli mať na zreteli v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Ani samotná existencia zmluvného mechanizmu pre tzv. práce naviac ešte neznamená, že každé plnenie vykonané nad pôvodný rozsah diela automaticky nadobúda zmluvný charakter, keďže sa vyžaduje dodatočná dohoda strán o ich rozsahu a cene. Ak k takejto dohode nedošlo, nemožno hovoriť o zmluvnom nároku, ale o situácii, ktorú je potrebné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení alebo o konaní bez príkazu. Neexistuje žiadny rozumný dôvod domnievať sa, že by žalobca v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo prejavil vôľu podrobiť rozhodcovskému konaniu aj také nároky, ktoré vzniknú mimo zmluvného rámca, bez dodatku k zmluve a bez dohody o ich cene.
10. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na znenie samotnej žaloby, v ktorej žalobca opiera svoj peňažný nárok, vykonané práce a jeho postupy pri vykonaní diela výlučne o znenie Zmluvy o dielo. Strany si v Zmluve o dielo jasne a presne upravili možnosť zmeny rozsahu a kvality diela aj v čase po jej uzatvorení. Článok IV bod 2 Zmluvy o dielo upravuje situáciu, keď dôjde pri realizácii diela k zmene rozsahu vykonaných prác tým, že zhotoviteľ vykoná na diele práce naviac. V zmysle zaužívanej praxe sú práce naviac definované ako práce, ktoré predstavujú rozšírenie alebo zmenu rozsahu pôvodného diela, pričom ide o práce vykonané zhotoviteľom pre objednávateľa, na tom istom diele. Predpokladom toho, aby sa práce naviac bez ďalšieho považovali za práce vykonané na základe zmluvy, je ich úprava priamo v zmluve, pričom v takom prípade majú povahu zmluvného plnenia. Samotná skutočnosť, že medzi zhotoviteľom a objednávateľom nedošlo v súvislosti s vykonaním prác naviac k uzatvoreniu písomného dodatku preto nemôže zakladať záver, že tieto práce nemajú zmluvný základ, a to najmä s prihliadnutím na článok IV bod 2 Zmluvy o dielo, ktorý s vykonaním prác naviac výslovne počíta ako so zmluvným nárokom. Navyše, práce naviac predstavujú len kvantitatívnu alebo kvalitatívnu zmenu diela, nie vytvorenie iného, samostatného diela. Aj prípadné práce naviac a ich zaplatenie by sa posudzovalo podľa ustanovení Zmluvy o dielo, teda by sa na nich rovnako vzťahovala právomoc rozhodcovského súdu. Žalobca vystavil žalovanému za vykonané práce faktúry, z ktorých vyplýva, že práce boli vykonané v súvislosti s rekonštrukciou a nadstavbou OC Družba v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo. Nárokom, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva podľa článku X ods. 7 Zmluvy o dielo je nielen nárok vzniknutý na základe prác výslovne špecifikovaných v Zmluve o dielo a prác vykonaných naviac podľa článku 4 ods. 2 Zmluvy o dielo, ale aj každý ďalší nárok vyplývajúci z tohto zmluvného vzťahu a súvisiaci so zmluvou, ako napríklad nárok vzniknutý na základe prác vykonaných zhotoviteľom pre objednávateľa na diele nad rámec zmluvy a jej prípadných dodatkov, a to či už ide o svojvoľný postup zhotoviteľa alebo postup na základe pokynu objednávateľa bez písomného dodatku k zmluve. Spory, nezrovnalosti a nároky „vyplývajúce“ zo zmluvy sú také, ktoré majú svoj právny základ priamo v zmluve alebo v zákonnej úprave daného zmluvného typu a týkajú sa práv a povinností založených touto zmluvou. Naproti tomu spory, nezrovnalosti a nároky „súvisiace“ so zmluvou sú také, ktoré síce nemajú právny základ priamo v zmluve, avšak sú skutkovo viazané na predmetnú zmluvu, keďže vznikli pri jej realizácii alebo v jej dôsledku, a to napríklad nároky z bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. V zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky sa právomoc rozhodcovského súdu zakladá tak na konaniach, ktorých predmetom je nárok vyplývajúci zo zmluvy ako aj na konania, ktorých predmetom je nárok súvisiaci s touto zmluvou. Žalobcom uvádzané práce boli nepochybne vykonané tým istým zhotoviteľom, pre toho istého objednávateľa, na tom istom diele a počas realizácie diela v zmysle Zmluvy o dielo, pričom vykonané práce nesporne technologicky a funkčne nadväzujú na plnenie dohodnuté v
Zmluve o dielo. Žalobca pritom uvádza, že len časť ním vykonaných prác na diele nebola vykonaná na základe zmluvného záväzku. Všetky práce, ktoré žalobca deklaruje, ako práce ním vykonané, sú nepochybne prácami vykonanými v súlade so Zmluvou o dielo. Pokiaľ nárok uplatnený žalobcom je nárokom z bezdôvodného obohatenia, resp. nárokom z iného titulu, je nesporné, že tento nárok je nevyhnutné špecifikovať prinajmenšom ako nárok súvisiaci so Zmluvou o dielo, preto je daná právomoc rozhodcovského súdu. Znenie rozhodcovskej doložky je jasné, zrozumiteľné a žalobca podpísal Zmluvu o dielo dobrovoľne, bez nátlaku, pričom svojim podpisom vyjadril súhlas s jej znením, teda aj s riešením prípadných sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské konanie predstavuje zákonom predpokladaný a rovnocenný spôsob riešenia sporov, v rámci ktorého rozhodcovský súd rozhoduje na základe riadne zisteného skutkového stavu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Okrem toho má žalobca zákonné právo v prípade meritórneho rozhodnutia v rozhodcovskom konaní aj na súdnu ochranu cez všeobecné súdy a to napr. podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu, sa javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
15. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru.
19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací súd udáva:
20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na nedostatok právomoci konanie zastavil.
21. Podľa § 3 C.s.p., súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
22. Podľa § 5 C.s.p., na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.
23. Podľa § 6 ods. 1 C.s.p., ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.
24. Právomoc je jednou z procesných podmienok (§ 161 C.s.p.). Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania.
25. Zo žaloby vyplýva, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie pohľadávky 2.141.913,40 eur s príslušenstvom na základe vystavených faktúr pre žalovaného. Uviedol, že ako zhotoviteľ realizoval pre žalovaného projekt, a to rekonštrukciu OC Družba Spišská Nová Ves, ktorý pozostával z niekoľkých etáp. Prvá etapa (ľavé krídlo) mu bola riadne uhradená. Následne bol oslovený do druhej etapy (pravé krídlo) rekonštrukcie OC Družba, ktorá pozostávala z rekonštrukcie 0., 1., 2. poschodia a nadstavba bytových jednotiek (3., 4. poschodie).
26. Žalovaný svojim prvým procesným úkonom v spore /č. l. 201 – 202 spisu/ vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu, s poukazom na rozhodcovskú doložku, ktorú strany sporu uzatvorili v písomnej Zmluve o dielo zo 7.9.2021, ktorú zároveň doložil do spisu /č. l. 203 - 208 spisu/, preto navrhol konanie zastaviť.
27. Žalobca ako zhotoviteľ sa v článku II bod 1 zmluvy zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo: „Rekonštrukcia N.C. Družba, SNV – 2 fáza“, a to rekonštrukciu a nadstavbu bytového domu na OC Družba podľa projektovej dokumentácie, cenovej ponuky, územného rozhodnutia a stavebno-technických a realizačných dokumentov/projektov.
28. Podľa článku IV bod 2 zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť vykonané a prevzaté naviac práce spôsobom dohodnutým v článku IV zmluvy.
29. Z článku X bod 7 Zmluvy o dielo vyplýva, že sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom Asociácia Slovenských arbitrážnych súdov (ďalej aj len „rozhodcovská doložka“).
30. Pokiaľ žalobca dôvodil, že námietka žalovaného o nedostatku právomoci súdu je pre neurčitosť neúčinná, odvolací súd poukazuje, že žalovaný jednoznačne uviedol, že navrhuje zastaviť celé konanie, teda konanie, ktorého predmetom je celý uplatnený nárok žalobcu. Žalovaný teda vzniesol nedostatok právomoci jednoznačne a určito, niet pochýb, že sa týka celého uplatneného nároku a preto ďalšia
polemika žalobcu, že žalovaný nešpecifikoval, ktorá časť uplatneného nároku vo výške 2.141.913,40 eur s príslušenstvom má podliehať rozhodcovskej doložke, nie je relevantná.
31. K námietke žalobcu, že rozhodcovská doložka bola formulovaná všeobecne, pričom zmluvným stranám nie je v čase jej uzatvorenia známe, aké konkrétne spory medzi nimi v budúcnosti vzniknú, odvolací súd zvýrazňuje, že v prejednávanej veci rozhodcovská doložka predstavuje obchodnoprávnu zmluvu ako súkromnoprávny úkon v dispozícii strán, ktorá im umožňuje širokú koncepciu dohody, na ktoré (budúce) spory sa bude rozhodcovská doložka vzťahovať, čo nevylučuje, aby bola uzatvorená ako tzv. všeobecná rozhodcovská doložka. Uzavretím rozhodcovskej doložky (zmluvy) sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu. Rozhodcovská doložka pritom nevyvoláva automaticky nerovnováhu medzi stranami sporu a nie je spôsobilá viesť k nevýhode jednej z procesných strán, ak sa na nej strany sporu riadne dohodnú.
32. Žalobca v žalobe a podanom odvolaní uvádzal, že uplatnená pohľadávka pozostáva z plnenia, ktoré sa týka nielen bytovej nadstavby, na ktorú sa vzťahuje Zmluva o dielo, ale aj plnenia, ktoré sa týka nebytovej časti, na ktoré sa Zmluva o dielo (a zároveň rozhodcovská doložka) nemá vzťahovať. Uvedené však z obsahu spisu nevyplýva, keďže v Zmluve o dielo uzatvorenej medzi stranami je jednoznačne uvedené, že jej predmetom je nielen nadstavba (byty), ale aj samotná rekonštrukcia bytového domu OC Družba (2. fáza). Pokiaľ žalobca realizoval pre žalovaného po uzatvorení Zmluvy o dielo práce, ktoré sa vzťahovali na bytovú nadstavbu, nárok na ich úhradu jednoznačne predstavuje uplatnenie práva zo Zmluvy o dielo, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská doložka. Aj ďalšie práce realizované žalobcom na stavbe OC Družba, vzhľadom na vymedzenie predmetu Zmluvy o dielo ako „rekonštrukcia“ (0., 1., 2. poschodia), predstavujú zmluvné plnenia, keďže boli realizované na základe Zmluvy o dielo, a to aj v prípade, že by išlo o práce „naviac“, keďže ich vykonanie samotná Zmluva o dielo predpokladala, a pre takýto prípad sa strany dohodli na ich zmluvnom režime v článku IV bod 2 Zmluvy o dielo. O uvedenom napokon svedčí aj to, že žalobca na niektorých faktúrach uviedol: „fakturujeme Vám „práce naviac“ v zmysle ustanovení Zmluvy o dielo zo dňa 7.9.2021.“
33. Sám žalobca v podanom odvolaní uviedol, že jednotlivé práce, ktoré realizoval pre žalovaného tvoria jeden ucelený technologický a funkčný celok, sú na seba technicky, časovo, zmluvne aj ekonomicky nadväzujúce. Zároveň predstavujú sériu stavebných a technologických zásahov, ktoré boli súčasťou jednej komplexnej rekonštrukcie budovy OC Družba (druhej etapy, ktorá pozostávala z rekonštrukcie 0., 1., 2. poschodia a nadstavby bytových jednotiek ako 3. a 4. poschodie) a spolu tvoria jedno zhotovené dielo ako celok. Žalobca nevykonával izolované, od seba oddelené či nesúvisiace práce, jednotlivé práce neboli samostatnými zákazkami, ale nadväzujúcimi technologickými fázami jedného komplexného projektu rekonštrukcie a boli nevyhnutné pre realizáciu stavby a dodanie diela. Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že všetky práce realizované žalobcom sa vzťahovali nielen časovo, ale aj vecne na samotnú rekonštrukciu objektu OC Družba – druhá etapa, čo bolo predmetom záväzku žalobcu ako zhotoviteľa na základe Zmluvy o dielo, teda sa na tieto nároky (spory o zaplatenie prác) vzťahuje rozhodcovská doložka. Žalobca pritom ani netvrdil, že uplatnený nárok predstavuje realizáciu iného (ďalšieho) diela, resp. iných, ako rekonštrukčných prác a bytovej nadstavby na OC Družba (druhá etapa) pre žalovaného.
34. Z rozhodcovskej doložky pritom vyplýva, že táto predstavuje dohodu strán o tom, že nielen akékoľvek spory alebo nároky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo (teda práva zo zmluvy priamo vznikajúce), ale aj súvisiace (deliktuálne alebo kvázi deliktuálne nároky, ktoré predstavujú napr. nárok na prípadné bezdôvodné obohatenie), budú riešené v rozhodcovskom konaní. Teda strany všetky (akékoľvek) nároky vychádzajúce, ako aj s ňou súvisiace, zo Zmluvy o dielo podriadili jednotnej právomoci rozhodcovského súdu, čo je logické a racionálne, keďže o sporných otázkach nebudú prebiehať paralelné rozhodcovské a súdne konania.
35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj prípadné posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ako nároku titulom bezdôvodného obohatenia za práce na objekte OC Družba spadá pod dohodnutý režim rozhodcovského konania, keďže minimálne súvisí s rekonštrukciou OC Družba, ktorá bola realizovaná na základe stranami uzatvorenej Zmluvy o dielo.
36. Z hľadiska procesu posudzovania žalovaným uplatnenej námietky nedostatku právomoci súdu v tejto prejednávanej veci, sa odvolaciemu súdu javí minimálne ako nehospodárne konanie, aby súd prvej inštancie v tomto štádiu konania preveroval rozsah diela, fakturovaných prác a tým prakticky vykonal dokazovanie o celom uplatnenom nároku, pokiaľ dospel k záveru, že nemá právomoc prejednať a rozhodnúť spor.
37. Z obsahu spisu síce vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcovi nedoručil podanie žalovaného zo dňa 1.10.2025, ktoré obsahovalo iba procesnú námietku nedostatku právomoci súdu a Zmluvu o dielo, no odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že žalobca inicioval voči žalovanému konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ohľadne uplatnenej pohľadávky (sp. zn. 9Cn/6/2025), v rámci ktorého žalobca mimo iného namietal existenciu rozhodcovskej doložky, k čomu žalovaný podal dňa 25.8.2025 vyjadrenie. Odvolací súd však súčasne zdôrazňuje, že zásadu kontradiktórnosti konania nemožno chápať formalisticky, ale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie a až na tomto základe následne dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade bola možnosť účastníka konania zaujať stanovisko k vyjadreniu protistrany naozaj reálne zmarená, a tým jeho pozícia účastníka konania objektívne oslabená. Keďže žalobca už v priebehu konania a pred vydaním napádaného rozhodnutia mal vedomosť, že obrana žalovaného je založená na námietke nedostatku právomoci súdu z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky v Zmluve o dielo, ktorú sám podpísal a disponoval ňou ešte pred začatím konania, nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nedostatok právomoci ako prekvapujúce, resp. dosahujúce takej intenzity, že by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces tak, ako je vymedzený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., o čom napokon svedčí aj samotné kvalifikované odvolanie žalobcu, kde predostrel celú svoju argumentačnú líniu, podľa ktorej je daná právomoc všeobecného súdu.
38. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania, keďže súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne posudzoval splnenie procesných podmienok na zastavenie konania.
39. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).