Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/24/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne mal. B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J. J., D. XXXX/X, zastúpenej zákonnou zástupkyňou Jankou T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J. J., Spojová XXXX/X, proti žalovanej G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. nad I., E. C. XXX, V. republika, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -11 zo dňa 05. 03. 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala voči žalovanej uloženia povinnosti zdržať sa nakladania s telesnými pozostatkami jej zosnulého otca (E. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX; poznámka odvolacieho súdu) a to akýmkoľvek spôsobom, až do rozhodnutia vo veci samej. Zároveň žiadala o ustanovenie opatrovníka z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne absentuje uvedenie dátumu úmrtia zosnulého otca navrhovateľky alebo pripojenie listiny, ktorá by úmrtie otca žalobkyne preukazovala. Okresný súd sa mohol len domnievať, že ľudské pozostatky po zomretom otcovi žalobkyne boli spopolnené, keď žalobkyňa tvrdila, že telesné pozostatky má „v dispozícii“ žalovaná, čo by bez kremácie nebolo možné. Poukázal na ust. o pohrebníctve (ďalej len „“), podľa ktorého telesné pozostatky zosnulého budú prevádzkovateľom krematória vydané okrem pohrebnej služby len obstarávateľovi pohrebu alebo ním splnomocnenej osobe na základe plnomocenstva s úradne osvedčeným podpisom. Okresnému súdu však z návrhu neboli zrejmé žiadne skutočnosti o tom, kto poveril pohrebnú službu, ktorej zdravotnícke zariadenie vydalo telesné pozostatky zosnulého, kto bol obstarávateľom pohrebu zosnulého, kde sa pohreb konal, kedy a kde prebehla kremácia zosnulého, keďže žalobkyňa tieto skutočnosti v podanom návrhu ani netvrdila.

4. Okresnému súdu neboli známe ani základné okolnosti ohľadne sporného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, teda či sa poznajú alebo je pre ňu neznámou osobou, či v danej záležitosti spolu nejakým spôsobom komunikujú, prečo jej druhá strana odmieta pozostatky zosnulého vydať, prípadne z akého dôvodu žalovaná odmieta pozostatky uložiť na miesto posledného odpočinku v J. J., čo bolo želaním zosnulého a tiež neuviedla z akého dôvodu chce žalovaná pozostatky uložiť práve na cintoríne v X.. Tvrdenie žalobkyne o želaní zosnulého, aby jeho pozostatky boli uložené v urnovom háji v J. J., súd tiež nemal osvedčené. Keďže opis rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu okresný súd nepovažoval

v danom prípade za dostatočne osvedčený, tak návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Žalobkyňa podala proti tomuto uzneseniu včas odvolanie z dôvodu, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci a preto dospel k nesprávnemu právnemu názoru. V odvolaní uviedla, že skutočnosť o tom, že je jej otec mŕtvy, bola v čase rozhodovania súdu všeobecne známa, keďže táto informácia bola značným spôsobom medializovaná. Ďalej namietala, že o smrti jej otca ju nikto včas neinformoval a preto v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponovala informáciami o presnom dátume, čase a mieste úmrtia. Z rovnakých dôvodov nevedela ani o tom, kde sa nachádzajú pozostatky zosnulého. Uviedla, že v čase podania návrhu nedisponovala ani úmrtným listom, nakoľko tento jej bol spolu s listom o prehliadke zomrelého doručený až dňa XX. XX. XXXX a preto ho nemohla súdu včas predložiť. Žalobkyňa má zo vzniknutej situácie zhoršený zdravotný stav (psychického charakteru), v dôsledku čoho musela byť aj ošetrená na urgentnom príjme v nemocnici v J. J. a musí byť pod neustálym dohľadom. Je toho názoru, že sú splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a preto žiadala, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len „“), včas podané odvolanie žalobkyne prejednal, rozhodnutie okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa (á contrario) postupom podľa ust. a potvrdil ako vecne správne.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a preto pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je nevyhnutné, aby z návrhu boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, najmä to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

18. Pojem osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal obsahovať všetky skutočnosti potrebné na dostatočné preukázanie potreby dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných sporových strán s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

19. Odvolací súd sa s poukazom na ust. v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie na súdenú vec aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec v konečnom dôsledku aj správne právne posúdil. Pri rozhodovaní mohol okresný súd vychádzať len z opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom návrhu, pričom súd jasne, dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu nebolo možné obsah tvrdených skutočností považovať za osvedčený. Okresný súd totiž nemohol nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, keď v návrhu absentovali základné skutočnosti, ktoré by aspoň v potrebnej miere osvedčovali uplatnený nárok na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami navrhovaným spôsobom.

20. Okresný súd nemohol svojvoľne uložiť povinnosť žalovanej, aby sa dočasne zdržala akéhokoľvek nakladania s pozostatkami nebohého otca žalobkyne, ak súd z návrhu nemal preukázané ani len to, že uvedená osoba skutočne zomrela. Dôkazné bremeno je vždy na ťarchu navrhovateľa neodkladného opatrenia, pričom ten sa nemôže spoliehať na to, že súd s bude s touto skutočnosťou oboznámený z mediálnych zdrojov, aby túto informáciu mohol v konaní posúdiť ako osvedčujúci dôkaz o smrti nebohého. Žalobkyňa bola povinná v návrhu za pomoci listinných dôkazov sama preukázať, že táto osoba zomrela (napr. úmrtným listom) a tiež preukázať, že žalovaná skutočne disponuje urnou s popolom zosnulého. Navyše, okresný súd sa mohol len domnievať, že došlo ku kremácii telesných pozostatkov, nakoľko inak ako v spopolnenej forme a umiestnené v urne by tieto ani nemohli byť v legálnej (tvrdenej) dispozícii žalovanej. V tejto súvislosti žalobkyňa neuviedla ani údaje o pohrebnej službe, krematóriu, ktoré kremáciu vykonalo, prípadne údaje o osobe, ktorá pohreb obstarala, aby bolo podľa ust. vôbec možné posúdiť, či žalovaná s urnou s popolom nebohého disponuje oprávnene alebo nie.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní vyzval žalovanú, aby sa k veci vyjadrila, okrem iného, či bola obstarávateľom pohrebu a ak áno, či sú pozostatky nebohého pochované a kde, alebo či boli spopolnené pozostatky uložené do urny. Žalovaná doručila odvolaciemu súdu dňa 24. 05. 2021 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že pohreb poručiteľa obstarávala ako blízka osoba a zároveň aj na základe splnomocnenia od matky poručiteľa, p. C. T.. Ďalej uviedla, že pozostatky poručiteľa sú uložené v urne na cintoríne v X., D. cintorín, M. O. XXXX, X., a to na základe jeho posledného priania, ako aj v súlade s prianím matky poručiteľa.

22. Okrem vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré okresný súd správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je tak ďalším dôvodom aj samotná skutočnosť o tom, že urna s popolom nebohého otca žalobkyne je už uložená na cintoríne v X. a preto by ani nebolo možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, keďže žalovaná už nemá urnu v dispozícii.

23. Na základe uvedených skutočností odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vrátane závislého výroku o trovách konania postupom podľa ust. potvrdiť ako vecne správne.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).