Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-65-2024.pdf
PDF · 107.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/65/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom v spore žalobcu: BOSS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Čepiel 1/1063, 010 01 Žilina, IČO: 36 430 510, právne zastúpený: Mgr. František Řihák, advokát so sídlom Suvorovova 2678/19, 010 01 Žilina, IČO: 54 604 567, proti žalovaným: 1/ A. A., 2/ B. C. A., 3/ D. A., 5/ E. A., 6/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, XXX XX H., žalovaní v rade 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, 9/ H. I., C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX K., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/, 5/, 6/ a 9/ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie J., obec Žilina, okres Žilina, ako parcela reg. CKN č. 5723/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2 zrušuje a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca je povinný zaplatiť za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ primeranú náhradu vo výške 975 eur, žalovanému 2/ primeranú náhradu vo výške 1.462,50 eur, žalovanej 3/ primeranú náhradu vo výške 1.462,50 eur, žalovanej 5/ primeranú náhradu vo výške 975 eur, žalovanej 6/ primeraná náhradu vo výške 487,50 eur, a to na účet Slovenského pozemkového fondu IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2652024, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca je povinný zaplatiť za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 9/ primeranú náhradu vo výške 487,50 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX pre kat. územie J., obec Žilina, okres Žilina, ako parcela reg. CKN č. 5723/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a pôvodne žalobou určení žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti tak, že Žalovaná 1/ - A. A. – zápis pod B1 v podiele 2/24 Žalovaný 2/ - A. C. B. – zápis pod B3 v podiele 3/24 Žalovaná 3/ - A. D. – zápis pod B4 v podiele 3/24 Žalovaná 4/ - M. A. – zápis pod B5 v podiele 1/24 Žalovaná 5/ - A. E. – zápis pod B8 v podiele 2/24 Žalovaná 6/ - A. F. – zápis pod B9 v podiele 1/24. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 12/24. Žalobca uviedol, že predmetná nehnuteľnosť - pozemok C KN parc.č. 5723/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2, priamo susedí s jeho nehnuteľnosťami, v ktorých žalobca dlhodobo vykonáva svoju činnosť. V rámci starostlivosti o svoje nehnuteľnosti, žalobca kontinuálne zabezpečuje
štandardnú údržbu a vykonáva starostlivosť i vo vzťahu k označenej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania a je v podielovom spoluvlastníctve. Na označenom pozemku - C KN parc.č. 5723/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2, sú v súčasnosti vybudované resp. sa nachádzajú rôzne rozvodné a inžinierske siete, ktoré zabezpečujú okrem iného i funkčnosť verejných služieb. Uvedené skutočnosti resp. zariadenia, ktoré sú súčasťou predmetnej nehnuteľnosti žalobca v celom rozsahu rešpektuje, tieto bude akceptovať i do budúcnosti a je toho názoru, že vyporiadanie existujúceho podielového spoluvlastníctva, spôsobom ako žalobca navrhuje, nijako nezasiahne do funkcie, účelu a verejného záujmu existujúcich zariadení. Súčasne si žalobca dovolí tvrdiť, že vyporiadanie existujúceho podielového spoluvlastníctva spôsobom, ako žalobca navrhuje, bude rovnako tak vo všeobecnom záujem, nakoľko dôjde k zjednodušeniu prípadného nakladania s pozemkom a to odstránením podielového spoluvlastníctva a vznikom výlučného vlastníctva žalobcu (drobenie, dedenie a prípadne akékoľvek iné konanie v budúcnosti). Navrhol, aby súd prikázal predmetný pozemok do jeho výlučného vlastníctva. Vo vzťahu k rozhodovaniu o primeranej náhrade za spoluvlastnícke podiely jednotlivých podielových spoluvlastníkov žalobca navrhuje, túto stanoviť ako cenu vo výške 50,- Eur za 1 m2 dotknutej nehnuteľnosti.
3. Súd uznesením zo dňa 31.10.2024 (č.l. 61 spisu) konanie voči žalovanej 4/ zastavil z dôvodu, že zomrela pred podaním žaloby.
4. Následne súd uznesením zo dňa 03.12.2024 (č.l. 71 spisu) pripustil, aby do konania na stranu žalovaných pristúpili ďalšie subjekty – právni nástupcovia žalovanej 4/, ako žalovaní v rade 7/ - 11/.
5. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 17.01.2025 (č.l. 80 spisu) vyjadril súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Nesúhlasil s navrhovanou sumou primeranej náhrady 50 eur/m2, ktorá je podľa neho neprimerane nízka.
6. Žalovaná 9/ vo vyjadrení zo dňa 5.2.2025 (č.l. 91 spisu) uviedla, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ako aj s výškou primeranej náhrady.
7. Súd následne uznesením zo dňa 25.03.2026 (č.l. 181 spisu) konanie voči žalovaným v rade 7/, 8/, 10/ a 11/ na základe návrhu žalobcu a súhlasu žalovaných, zastavil.
8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 05.06.2026, na ktorom vec prejednal za účasti právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaných 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/. Žalovaná 9/ sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnila, keď však už v podaní zo dňa 5.2.2025 uviedla, že súhlasí, aby sa pojednávanie konalo v jej neprítomnosti. Zástupkyňa žalobcu na konanom pojednávaní uviedla, že navrhujú sumu primeranej náhrady 100 eur/m2 a nie žalobcom navrhovanú sumu 50 eur/m2. Zástupkyňa zdôvodnila, že sumu 100 eur/m2 navrhoval sám žalobca vo výzvach uskutočnených žalovaným pred podaním žaloby, čo vyplýva z predložených príloh žaloby. Uvedená suma teda má zodpovedať sume primeranej náhrady. Následne zástupca žalobcu uviedol, že s uvedenou výškou primeranej náhrady súhlasí, túto akceptuje.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne ustanovenia.
10. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
12. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
13. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
14. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
15. Podľa § 8 zák. č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, (ďalej aj ako „zákon č. 180/1995 Z.z.“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
16. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov;30) obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.
17. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
18. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.
20. Podľa § 21 zákona č. 180/1995 Z.z., v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
21. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
22. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z., o lesoch (ďalej aj ako „zákon o lesoch“), správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe, (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko správcu a správca sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že správca vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj ako „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
24. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
25. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca a žalovaní 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 9/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie J., obec Žilina, okres Žilina, ako parcela reg. CKN č. 5723/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2. Podiel žalobcu vo vzťahu k spornej parcele je 1-ica (12/24), podiel žalovanej 1/ je 2/24, podiel žalovaného 2/ je 3/24, podiel žalovanej 3/ je 3/24, podiel žalovanej 5/ je 2/24, podiel žalovanej 6/ je 1/24 a podiel žalovanej 9/ je 1/24. , podiel žalovaného je 1-ina. Žalobca a označení žalovaní tak spoločne vlastnia 1/1-inu (24/24) na predmetnej nehnuteľnosti, tzn. v celosti, čím je daný okruh účastníkov konania, keď súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.
26. Z dôkazných prostriedkov žalobcu, ako aj z lustrácie súdu v registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaní 1/ - 6/, ktorí zostali účastníkmi v čase rozhodnutia súdu, sa nedajú jednoznačne určiť podľa zistených údajov.
27. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaných 1/ - 6/ a k predmetu konania teda súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú neznámi vlastníci, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva. Žalobca aj súd vykonali dostupné lustrácie a šetrenia za účelom zistenia procesnej subjektivity žalovaného, pričom súd ustálil, že sa jedná o neznámych vlastníkov 1/ - 6/ na strane žalovaných.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov (žalovaných 1/ - 6/), ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..
29. Z konečných vyjadrení strán sporu mal súd za nesporné, že medzi stranami nie je sporný samotný predmet sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný spôsob, t.j. prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko obe strany sporu na tomto trvali. V konaní strany sporu učinili nespornou aj výšku primeranej náhrady, keď žalobca súhlasil so zástupcom žalovaného navrhnutou výškou primeranej náhrady a to 100 eur/m2. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaná 9/ vo svojom vyjadrení súhlasila so žalobcom pôvodne navrhovanou sumou primeranej náhrady 50 eur/m2. V priebehu konania však bolo zistené a overené, že výška primeranej náhrady zodpovedá sume 100 eur/m2, čo napokon potvrdil samotný žalobca. S poukazom na tieto skutočnosti je súd toho názoru, že je nutné vychádzať z jednotnej sumy primeranej náhrady vo vzťahu k celému spornému pozemku, tzn. aj vo vzťahu k podielu žalovanej 9/. Súd posudzuje primeranú náhradu vo vzťahu k spornému pozemku ako celku a výšku primeranej náhrady následne prepočíta vo vzťahu k jednotlivým podielom ustupujúcich spoluvlastníkov. Preto, pokiaľ zástupca žalovaných 1/ - 6/ navrhol sumu primeranej náhrady 100 eur/m2, ktorú žalobca akceptoval, bolo nutné prihliadnuť na takto určenú sumu aj vo vzťahu k žalovanej 9/.
30. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
31. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
32. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
33. Vo vzťahu k samotnému spôsobu vyporiadania platí, že ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
34. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
35. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na výmeru, druh umiestnenie pozemku a existenciu rozvodných a inžinierskych sietí, ktoré zabezpečujú funkčnosť verejných služieb a nachádzajú sa na spornom pozemku, dobre možné. Okrem toho súd prihliadol aj na skutočnosť, že na strane žalovaných je 5 neznámych vlastníkov a žalovaná 9/, ktorá spornú nehnuteľnosť ani rozdeliť (s ohľadom aj na výmeru), nežiadala. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
36. Splnomocnený zástupca žalovaného zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady žalovaným nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, súhlasil. Rovnako tak súhlasila aj žalovaná 9/. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobkyňa má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania.
37. V súdenej veci preto súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a to navrhovaným spôsobom vyporiadania.
38. Vo vzťahu k primeranej náhrade súd konštatuje, že aj táto nebola v konaní sporná, keď žalobca súhlasil so zástupcom žalovaného navrhnutou sumou. Na základe uvedeného súd rozhodol v zmysle zhodného tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady žalovaným podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1/
primeranú náhradu vo výške 975 eur, žalovanému 2/ primeranú náhradu vo výške 1.462,50 eur, žalovanej 3/ primeranú náhradu vo výške 1.462,50 eur, žalovanej 5/ primeranú náhradu vo výške 975 eur, žalovanej 6/ primeraná náhradu vo výške 487,50 eur. Vyčíslenú náhradu ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom 1/ - 6/ k označenej nehnuteľnosti je žalobca povinný zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na číslo účtu IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2652024. Okrem toho súd žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady žalovanej 9/ vo výške 487,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255, § 262 CSP, pri aplikácii § 257 CSP. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. III. ÚS 138/2022 uviedol, že je nesprávny záver o tom , že ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa bude javiť to, aby každý zo spoluvlastníkov sám znášal svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka s tým, že iné rozhodnutie o trovách bude prichádzať do úvahy len vtedy, ak na to budú dané zvláštne dôvody. Takýto záver zo znenia zákona, konkrétne z § 255 CSP, nevyplýva. I konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Súd pomer úspechu zisťoval s prihliadnutím na žalobcom navrhovanú sumu primeranej náhrady, oproti súdom priznanej sume primeranej náhrady. Je tomu tak preto, že žalobca v podanej žalobe navrhoval priznať primeranú náhradu vo výške 50 eur/m2 a to napriek tomu, že sám pred podaním žaloby bol toho názoru, že suma primeranej náhrady predstavuje sumu 100 eur/m2 (uvedené vyplýva zo žalobcom predloženej výzvy na dohodu pred podaním žaloby). V predmetnom prípade teda suma primeranej náhrady nebola určená znaleckým posudkom, či osobitnou úvahou súdu, ale na základe návrhu žalovaného k výške primeranej náhrady, ktorý vychádzal zo samotného návrhu žalobcu (mimo konania). Súd je potom toho názoru, že pri posudzovaní úspechu v spore je nutné prihliadnuť na priznanú výšku primeranej náhrady, oproti žalobcom v žalobe navrhovanej výške primeranej náhrady. Samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potom úspechom oboch strán, keď všetky strany v konaní súhlasili so zrušením, ako aj spôsobom vyporiadania. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že úspech žalobcu bol v rozsahu 50 % (žiadal priznať sumu primeranej náhrady 50 eur/m2, súd priznal 100 eur/m2), jeho čistý úspech v konaní bol potom 0 %. Zástupca žalovaných 1/ - 6/, ako ani žalovaná 9/ nežiadali priznať náhradu trov konania (žalovanej 9/ ani nevznikli). Preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal ďalší rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).