Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Sas/30/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./F./G. zo dňa 23. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. E./F./G. zo dňa 23. mája 2024, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, č. D._H./XXXXX- X zo dňa 28. februára 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím číslo: D._H./XXXXX-X zo dňa 28. februára 2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 29. decembra 2023 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je B. I., nar. XX. XXXXXX XXXX (ďalej aj len „maloletá dcéra žalobkyne“). Podkladom pre rozhodnutie bol lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, číslo D./F. zo dňa 7. februára 2024, podľa ktorého sa dieťa žalobkyne nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a jej miera funkčnej poruchy bola stanovená na 20 % ako poruchy psychického vývoja detí, mierna porucha IV. 1. a) podľa prílohy č. 3 . Bolo poukázané, že dieťa žalobkyne je sledované psychiatrom, psychológom a neurológom pre špecifické poruchy učenia, aktivity, pozornosti, dyspraxiu, selektívny mutizmus a atypický autizmus. Podľa psychiatrického vyšetrenia je zaradená do bežnej materskej školy s integrovaným vzdelávaním s asistentom na výuke. Maloletá nemá závažné poruchy orientácie, intelektu, myslenia ani správania, nemá dokumentovanú poruchu mobility, hrubej motoriky. Nemá závažné postihnutie zmyslových orgánov, ani zvieračov. Nie sú dokumentované známky agresivity voči sebe či okoliu a od posledného posúdenia je stav maloletej bez zmeny. Vzhľadom k tomu, že u maloletej dcéry žalobkyne nebolo z doložených odborných nálezov dokumentované také ochorenie, ktoré by ju kvalifikovalo ako fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, bolo vyhodnotené, že sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a teda nespĺňa rozhodujúce zákonom stanovené podmienky pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Z uvedeného dôvodu nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne a nebol jej priznaný peňažný príspevok na opatrovanie.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. E./F./G. zo dňa 23. mája 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

3. Žalovaný v odôvodnení po zrekapitulovaní priebehu konania poukázal, že zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne bol opätovne preskúmaný a posúdený a dňa 17. mája 2024 bol vydaný lekársky posudok, číslo E./F., z ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy maloletej je 20 %, podľa prílohy 3, časť IV. 1. a.) Pri vypracovaní lekárskeho posudku sa vychádzalo z odborných lekárskych nálezov, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej dokumentácie, vrátane lekárskeho nálezu doloženého k odvolaniu. Následne žalovaný opísal zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne vychádzajúc pritom z lekárskeho posudku: opakovane je posudzované dieťa, aktuálne vo veku 11 rokov sledované psychiatrom, psychológom a neurológom pre špecifické poruchy učenia, aktivity, pozornosti, dyspraxiu, selektívny mutizmus, atypický autizmus. Podľa psychiatrického vyšetrenia je maloletá zaradená do bežnej základnej školy s integrovaným vzdelávaním, s asistentom na výuke, je oslobodená od hudobnej výchovy lebo nezvláda ruch, nezapája sa do telesnej výchovy. Má špecifické poruchy učenia pri miernej mentálnej retardácii, preto si vyžaduje asistentku. Dieťa je podľa objektívneho vyšetrenia psychiatrom dobrej výživy, obsedí, na oslovenie nereaguje, sleduje dianie, kresba je na úrovni 4 rokov, viazne jemná motorika, nezapne si gombíky, zips, nezaviaže si šnúrky. Anamnestický je udávaná narušená socializácia v kolektíve detí, hra je stereotypná, málo nápaditá. Podľa psychologického vyšetrenia má učebnicové osnovy variant A, dieťa má ale vyššiu úroveň dosiahnutých schopností ako variant A, globálne intelektové schopnosti v pásme podpriemeru, stredná forma ľahkej mentálnej retardácie, osobnosť dieťaťa je vo vývine. Z objektívneho hodnotenia reči dieťa nemá potrebu komunikovať verbálne, komunikuje jednoslovne. Dieťa je schopné zvládnuť požiadavky vzdelávania za pravidelnej a sústavnej prípravy v bežnej škole podľa 1VP za prítomnosti asistenta. Dieťa nemá závažné poruchy orientácie, intelektu, myslenia ani správania, nemá dokumentovanú poruchu mobility, hrubej motoriky. Nemá závažné postihnutie zmyslových orgánov ani zvieračov. Nie sú dokumentované známky agresivity voči sebe či okoliu. Podľa psychologického vyšetrenia z 10. januára 2024 je zaradená do bežnej základnej školy, formou integrácie, vzdelávania podľa 1VP, záťaž je dávkovaná, skrátenie vyučovania, s pomocou osobného asistenta. V predchádzajúcom období mala znaky nezvládania nárokov zaškoľovania v bežnom type základnej školy, v druhom ročníku plánovaná redukcia učiva, neskôr vo vybraných predmetoch variant A. Zo strany CŠŠP verifikovaná porucha intelektu 11/2021. V popredí klinického obrazu pretrváva symptomatológia poruchy autistického spektra

- atypický autizmus. Dieťa je citlivé na senzorické podnety, zvýšene unaviteľné, neschopné kompenzácie sociálneho disstresu, s dezorganizáciou v správaní. Nemá záujem o kontakt s deťmi, izolovaná, komunikuje len so svojou asistentkou, prítomné sú rôzne fóbie - pach, zvuky, hmyz. Má narušenú priestorovú orientáciu, pohyb v priestore, len s pomocou druhej osoby. V náleze všeobecného lekára pre deti a dorast je orientácia vo všetkých parametroch hodnotená ako primeraná. Dieťa nerešpektuje partnera v komunikácii, má výberovosť tém, komunikuje výberovo, neodpovedá. Negatívny dopad školských zručností je kompenzovaný osobným asistentom. Má zmiešanú poruchu učenia. Osobnosť tangovaná pervazívnou vývinovou poruchou. Zároveň bolo tiež poukázané, že posudková lekárka sa dňa 17. apríla 2024 osobne stretla s maloletou dcérou žalobkyne a zároveň bol opísaný priebeh tohto stretnutia. Žalovaný zhrnul, že maloletá dcéra žalobkyne vzhľadom na diagnostický atypický autizmus nemá hlboký typ mentálnej retardácie ani ťažkú špecifickú vývinovú poruchu jazyka. Nemá tiež závažné poruchy orientácie, intelektu, myslenia ani správania, nemá stredne ťažké mentálne postihnutie, nemá dokumentovanú poruchu mobility, hrubej či jemnej motoriky. Nemá závažné postihnutie zmyslových orgánov ani zvieračov. Nie sú dokumentované známky agresivity voči sebe či okoliu. Podľa odborných lekárskych nálezov v predloženej spisovej dokumentácii posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu určil mieru funkčnej poruchy 20 % a preto sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Svoje rozhodnutie žalovaný právne odôvodnil poukazom na ustanovenia , , , , a , s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že podľa lekárskeho posudku vydaného odvolacím orgánom na účely je miera funkčnej poruchy maloletej dcéry žalobkyne 20 %, nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je možné poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

II. Správna žaloba a jej dôvody

4. Včas podanou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 30. júla 2024, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správny nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Považovala rozhodnutie za nezákonné z dôvodov, že vychádza z nesprávneho vyhodnotenia a právneho posúdenia zdravotných ako aj sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia jej maloletej dcéry, pričom podľa jej názoru došlo k príliš formalistickému a neodbornému výkladu aplikovaných zákonných noriem v rozpore s , Dohovorom OSN o právach dieťaťa a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj správnym poriadkom a

5. Žalobkyňa opísala zdravotný stav svojej maloletej dcéry, pričom podľa jej názoru správne orgány oboch stupňov závažnosť porúch jej dcéry a najmä ich komplexnosť, čo sa týka oblastí zásahu a tým aj dopadu na jej celkovú funkčnosť, odmietajú vidieť, a ich tzv. odborné posúdenie odporuje všetkým predloženým lekárskym a diagnostickým správam a záverom lekárov a odborníkov, ktorí jej dcéru dlhodobo poznajú a pozorujú v priebehu času, ako aj vypracovanému nezávislému znaleckému posúdeniu, ktoré si nechala vyhotoviť pre účely predchádzajúceho správneho súdneho konania. Svoje závery správne orgány opierajú o krátke povrchné pozorovanie, resp. o položenie pár otázok jej dcére o tom, či sa vie obliecť či umyť si zuby, ignorujúc objektívne pozorovanie odborníkov, a o subjektívne sebavnímanie jej dcéry, ktoré je logicky a očakávateľne objektívne skreslené prítomnými poruchami a mentálnou retardáciou.

6. Namietala, že na takomto podklade potom postavili nielen odopretie pomoci pri extrémne časovo a obsahovo náročnej starostlivosti o dcéru vo forme peňažného príspevku na opatrovanie, ale najmä odopreli jej dcére priznať status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím tvrdiac, že miera funkčnej poruchy jej dcéry pri všetkých objektívne preukázaných a dlhodobo odborníkmi pozorovaných funkčných deficitoch je len 20 %. Poukázala, že lekári špecialisti, ako aj nezávislý znalec, konštatovali, že jej dcéra má ťažkú poruchu sociálnej prispôsobivosti (popisované jej interakcie s bežným sociálnym prostredím) a má ťažkú poruchu vývoja. Bolo opakovane popísané, že rozsah oblastí, ktoré sú u jej dcéry zasiahnuté, čo sa týka funkčnosti a performačných schopností, je značne široká, jej sociálny život je značne narušený, jej správanie je značne narušené fobickým a úzkostným prežívaním, jej emotivita je značne narušená.

7. Žalobkyňa vytýkala správnym orgánom, že vo svojom posudzovaní a záveroch uvedených v rozhodnutí dostatočne neobjasnili: (i) prečo sa tak zásadne odchýlili od lekárskych zistení a záverov, ako aj od záveru nezávislého znalca, (ii) ako dospeli k záveru, že vyššie popisované prejavy dcéry hodnotia len ako mierne, (iii) prečo je % miera funkčnej poruchy určená v strede samotného % rozpätia, (iv) prečo nezohľadnili samostatne aj kategóriu narušenia sociálnej prispôsobivosti, (v) prečo nepristúpili k navýšeniu percentuálnej miery funkčnej poruchy vzhľadom na ďalšie pridružené poruchy.

8. Poukázala aj na správne súdne konanie vo veci jej skoršej podanej žiadosti, pričom z vyjadrenia znalca má v súčasnosti vyplývať, že pre jeho závery neboli smerodajné novšie lekárske správy a platné sú aj na základe len tých správ, ktoré už mali správne orgány k dispozícii. Napriek ešte neskončenému správnemu súdnemu konaniu vo veci peňažného príspevku na opatrovanie podala novú žiadosť, kde už námietka žalovaného vo vzťahu k vyhotovenému znaleckému posudku neobstojí.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne

9. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20. februára 2025 žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Zrekapituloval priebeh administratívneho konania ako aj zopakoval dôvody lekárskeho posudku zo dňa 17. mája 2024 č. E./F.. Podľa tohto lekárskeho posudku vydaného žalovaným na účely je miera funkčnej poruchy maloletej dcéry žalobkyne 20 %, a preto nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je možné poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

10. K žalobkyňou namietanému zdravotnému stavu jej dcéry žalovaný uviedol, že v zmysle lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár. Posudkový lekár na účely tohto zákona je lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v niektorom zo špecializačných odborov uvedených v osobitnom predpise. V tejto súvislosti poukázal na odsek 20 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. augusta 2023, ktorý bol vydaný v právnej veci totožných

účastníkov konania, v ktorom bolo jednoznačne ustálené, že jediným kompetentným orgánom, ktorý za účelom priznávania kompenzácií podľa môže určovať mieru funkčnej poruchy, je žalovaný, ktorý ju zisťuje formou lekárskej posudkovej činnosti. Lekársku posudkovú činnosť môže vykonávať jedine posudkový lekár príslušného orgánu. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok.

11. S poukazom na a , žalovaný dal do pozornosti, že pri vypracovaní lekárskeho posudku posudkový lekár žalovaného vychádzal z odborných lekárskych nálezov, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej dokumentácie, vrátane lekárskeho nálezu doloženého k odvolaniu a tieto riadne zhodnotil, ako to vyplýva z lekárskeho posudku. Žalovaný bol preto toho názoru, že skutkový stav bol zistený dostatočne.

12. Vo vzťahu k znaleckému posudku dodal, že tento bol vypracovaný dňa 12. júla 2021 a posudzuje zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne ku dňu jeho vydania, pričom znalkyňa vyšetrila maloletú dňa 6. júla 2021. V úvodnej časti znaleckého posudku sú vymedzené lekárske nálezy, ktoré boli podkladom na vypracovanie znaleckého posudku, pričom znalecký posudok vychádza z odlišných lekárskych nálezov (nálezy z roku 2020 a 2021) v porovnaní s lekárskym posudkom žalovaného, ktorý bol podkladom žalobou preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný preto prezentoval názor, že znalecký posudok z roku 2021 nie je relevantným podkladom pre posudzovanie maloletej.

13. Žalobkyňa v replike zo dňa 7. augusta 2025 zotrvala na žalobných námietkach. Zdôraznila, že poukázala na trvalé diagnózy jej dcéry a ich sociálne dôsledky, ktoré nie sú jej subjektívnym hodnotením, ale výsledkom viacnásobnej diagnostiky jej dcéry zo strany viacerých odborníkov a pretrvávajúcim stavom u nej, žiadnou dočasnou poruchou, či stavom, ktorý sa rôzne mení každý deň. Oprávnenosť svojich námietok vo vzťahu k procesu posudzovania odkázanosti jej dcéry doložila aj znaleckým posudkom, ktorý má dokazovať, že stav jej dcéry je dlhodobo závažnejší oproti tomu, ako ho opakovane hodnotia posudkoví lekári úradu práce a ústredia práce. Pokiaľ žalovaný znalecký posudok odmieta s odôvodnením, že je ešte z roku 2021, dala do pozornosti, že zodpovedá obdobiu, v ktorom rovnaké úrady taktiež tvrdili, že jej dcéra nemá diagnózami ťažko narušenú schopnosť fungovať v bežnom živote a znalecký posudok tvrdí presný opak.

14. K vyjadreniu žalobkyne sa duplikou vyjadril žalovaný dňa 28. novembra 2025, pričom zotrval na vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že znalecký posudok predložený žalobkyňou nie je relevantným podkladom pre posudzovanie maloletej dcéry žalobkyne. Tento znalecký posudok bol vypracovaný dňa 12. júla 2021 na základe odlišných lekárskych nálezov (nálezy z roku 2020 a 2021) v porovnaní s lekárskym posudkom žalovaného vypracovaného dňa 17. mája 2024, ktorý bol podkladom žalovaného pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia. Opätovne poukázal na lekársku posudkovú činnosť, pričom posudkový lekár posudzuje jednotlivé druhy odkázanosti nielen na samotné diagnostikované ochorenie, ale hlavne podľa stupňa, formy a štádia ochorenia, ktoré sú objektivizované v nálezoch odborných lekárov a z nich vychádzajúcej potreby skutočnej odkázanosti, nie podľa subjektívneho hodnotenia pocitov posudzovanej fyzickej osoby. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27. júna 2012 (R 89/2013) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. októbra 2011.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

15. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

19. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

20. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa veta prvá , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

22. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

23. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

24. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

25. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

26. Podľa ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

27. Podľa , tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „„), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací „) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

28. Podľa , cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa , sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „„) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

30. Podľa , sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

31. Podľa , ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

32. Podľa lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa , posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

33. Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

34. Podľa na účely , a parkovacieho posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

35. Podľa ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

36. Podľa mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

37. Podľa miera funkčnej poruchy, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 3, sa určí podľa miery funkčnej poruchy, ktorá je svojím charakterom a rozsahom najviac porovnateľná s mierou funkčnej poruchy uvedenou v prílohe č. 3.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

38. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [ , a ], za splnenia podmienok podľa a vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, nebolo vyhovené podľa a žiadosti žalobkyne zo dňa 29. decembra 2023 a nebol jej priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je jej maloletá dcéra.

40. Sporným v danom prípade vyvstalo posúdenie zdravotného stavu maloletej dcéry žalobkyne, ktoré malo priamy dopad pre nevyhovenie žiadosti žalobkyne a nepriznanie jej peňažného príspevku na opatrovanie jej dcéry.

41. Hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ako aj určovanie miery funkčnej poruchy, spadá v zmysle a zákona č pod lekársku posudkovú činnosť, ktorú podľa v spojení s uvedeného zákona vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2 ( )

42. Správny súd z obsahu spisového materiálu zistil, že v rámci prvostupňového konania bol vydaný lekársky posudok zo 7. februára 2024, podľa ktorého bola maloletej dcére žalobkyne podľa prílohy č. 3 určená miera funkčnej poruchy 20 % za zdravotné postihnutie Poruchy psychického vývoja detí; mierna porucha (položka IV. 1.a/) z percentuálneho rozpätia 10 – 30 %. Podľa nebola priznaná miera zvýšená o 10 % za ďalšie funkčné poruchy. V posudku bolo taktiež skonštatované, že od posledného posúdenia stav posudzovanej bez zmeny. Posudkový lekár zároveň uzavrel, že posudzovaná fyzická osoba nie je osobou s ťažkým zdravotný postihnutím. Uvedený lekársky posudok bol následne podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.

43. V rámci odvolacieho konania bolo dokazovanie doplnené o lekársky posudok posudkového lekára odvolacieho orgánu zo dňa 17. mája 2024, ktorý bol následne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Aj podľa uvedeného lekárskeho posudku bola miera funkčnej poruchy posudzovanej maloletej dcéry žalobkyne stanovená na 20 %, podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 časti IV., bodu 1, písm. a), „Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus), mierna porucha z možnej percentuálnej miery 10 – 30 %. Uvedená miera nebola zvýšená o 10 % podľa Posudok vychádzal zo správ z nasledovných vyšetrení: Lekársky nález na účely konania vo veciach , a parkovacieho z 27. novembra 2023, detské psychiatrické vyšetrenie z 11. decembra 2023 (J. K. L.), psychologické vyšetrenie 3. novembra 2021 (M. I.), správa zo súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva z 18. januára 2024 (J. F.), Psychologické vyšetrenie z 10. januára 2024 (M. I.). Posudkový lekár skonštatoval, že dcéra žalobkyne vzhľadom na diagnostikovaný atypický autizmus nemá hlboký typ mentálnej retardácie ani ťažkú špecifickú vývinovú poruchu jazyka. Ďalej konštatoval, že nemá závažné poruchy orientácie, intelektu, myslenia ani správania, nemá stredne ťažké mentálne postihnutie, nemá dokumentovanú poruchu mobility, hrubej či jemnej motoriky. Nemá závažné postihnutie zmyslových orgánov ani zvieračov. Nie sú dokumentované známky agresivity voči sebe či okoliu.

44. Z judikatúry vyplýva, že lekárske posudky predstavujú dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami (pozri napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 24. januára 2023, a sp. zn. z 30. apríla 2024). „Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudkov nie sú v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňujú, alebo či nie sú svojou celkovou skladbou nepreskúmateľné... Keďže lekársky posudok, sociálny posudkový záver, komplexný posudok a rozhodnutie úradu práce, resp. žalovaného na seba nadväzujú, orgány verejnej správy môžu v odôvodnení svojho rozhodnutia preberať ich závery. Komplexný posudok je však zdrojom skutkových zistení, kým úlohou orgánov verejnej správy je následne zistený skutkový stav podradiť pod príslušné ustanovenia zákona.“

45. Správny súd sa preto zameral na posudky posudkových lekárov, či tieto spĺňajú požadované kvalitatívne vlastnosti. Správny súd z obsahu lekárskych správ, z ktorých lekárske posudky vychádzali, zistil nasledovné skutočnosti: z lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia z 11. decembra 2023 okrem iného vyplýva, že u dieťaťa žalobkyne stagnuje jemná motorika..., dokáže sa hnevať až s prechodom do afektov zlosti, zahadzuje veci nemá problém zaútočiť –kopnúť malého bračeka, sedela v okne..., intelekt je v pásme miernej mentálnej retardácie, osobnosť detská s komplexnou poruchou vývinu vyžadujúca zvýšenú starostlivosť, režimovanie a vedenie po návrate zo školy. V rámci časti „Odporučenie“ bolo tiež uvedené, že dieťa vyžaduje trvale zvýšenú starostlivosť, dohľad, režimovanie, vzhľadom na komplexne narušený vývin s pervazívnou symptomatikou, mentálnou retardáciou, poruchami správania.

46. Z psychologického vyšetrenia z 10. januára 2024 vyplýva, že u dcéry žalobkyne je okrem iného výrazne narušená aj priestorová orientácia, pohyb po priestore, prostredí len s pomocou druhej osoby – dieťa žalobkyne do školy denne vozí matka, kde ju preberá asistentka (nezvláda ani samostatný pohyb po škole). Ďalej bolo konštatované narušenie v oblasti komunikácie, najmä v oblasti pragmatických schopností - nerešpektovanie partnera komunikácie, výberovosť tém, verbalizácia niekedy nutkavých kvalít, a neprimeranosť voči kontextu. Výrazné ťažkosti v spoločenskej konverzácii - susp. znaky efektívneho mutizmu – dieťa výberovo komunikuje, neodpovedá. Nutná zvýšená starostlivosť zo strany druhej osoby - dávkovanie sociálnej záťaže, i samotné zvládanie denných a sebaobslužných rutín (v spojitosti s ťažkosťami v sebaorganizácii, narušenou motorickou koordináciou - typické pri PAS, s dopadom do sebaobslužných aktivít - hygiena, jedlo, obliekanie). Zvýšená nutnosť emočnej a sociálnej podpory, riešenie fóbických reakcií dieťaťa, i v konečnom dôsledku zvládania dôsledkov emočných a behaviorálnych rozlád, dezorganizácie správania. Osobnosť výrazne tangovaná pervazívnou vývinovou poruchou. V časti „Odporúčanie“ bolo uvedené, že sa jedná o dieťa s ťažkou poruchou psychického vývinu s akcentáciou narušení v oblasti komunikačných schopnosti, a preto sa odporúča priznať status ťažko zdravotne postihnutého jedinca a tento stav kompenzovať: ZŤP s priznaním opatrovateľského príspevku, vzhľadom k tomu, že stav dieťaťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany druhej osoby.

47. Z diagnostickej správy z psychologického vyšetrenia zo 17. januára 2024 vyplýva, že toho času dosahujú globálne intelektové schopnosti maloletého dieťaťa žalobkyne pásmo výrazného podpriemeru, t.j. strednej formy ľahkej mentálnej retardácie (IQ 57 – 63).

48. Správny súd poznamenáva, že už len skutočnosť uvedená v predchádzajúcom bode, vnáša pochybnosti o správnosti posúdenia zdravotného stavu maloletej dcéry žalobkyne, keďže posudkový lekár opomenul, že v rámci prílohy č.3 Položky 4, bod 3 je samostatne uvedená Mentálna retardácia a v rámci bodu 3. písm. a), je ľahká mentálna retadácia; 2) stredné pásmo IQ 57 – 63, pri ktorej je stanovená miera funkčnej poruchy v rozmedzí 30 – 40 %. Keďže miera funkčnej poruchy sa určuje podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením ( ), potom nemohol zostať uvedený druh zdravotného postihnutia nepovšimnutý a malo sa predovšetkým určiť, ktoré zdravotné postihnutie je rozhodujúce (t. j. s najvyšším percentuálnym ohodnotením). Obdobne z vyššie uvedených lekárskych správ vyplývajú aj poruchy správania, komunikácie, resp. selektívny mutizmus [t. j. závažná úzkostná porucha, kedy dieťa nerozpráva v určitých situáciách (napr. v škole, na verejnosti...) a je schopné rozprávať vtedy, keď je uvoľnené (v domácom prostredí) - citované z prekladu Helping Children and Youth with Selective Mutism (www.cheo.on.ca) publikovanom na stránke Centra poradenstva a prevencie Bratislava II], sociálna úzkostná poruchu, čo zas môže indikovať narušenie sociálnej prispôsobivosti, ktoré spadá pod bod 2. Položky č. 4 (Poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie).

49. Z posudku posudkového lekára tiež nevyplýva, prečo bola stanovená miera funkčnej poruchy na 20 % a taktiež prečo nedošlo k zvýšeniu miery funkčnej poruchy o 10 %. Pri kombinácii mentálnej retardácie (stredné pásmo IQ 57 – 63) s autizmom, selektívnym mutizmom, dyspraxiou a sociálnou úzkostnou poruchou je zrejmé, že tieto diagnózy sa môžu navzájom negatívne ovplyvňovať a prehlbovať znevýhodnenie dieťaťa. Posudkový lekár však v posudku svoj postoj k možnosti zvýšenia miery funkčnej poruchy rozhodujúceho zdravotného postihnutia nijak neodôvodnil.

50. Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ posudkový lekár poznal obsah lekárskych správ (čo je prípad aj prejednávanej veci) a dospel k iným záverom, ako k tým, ktoré sú v lekárskych správach jasne a zrozumiteľne vyjadrené (v odporúčaniach), bolo jeho úlohou uvedený rozpor presvedčivo vysvetliť a lekársku správu v odbornej rovine konfrontovať. Správny súd zároveň detegoval ďalšie nezrovnalosti medzi lekárskymi správami (zo psychologického vyšetrenia z 10. januára 2024 a psychiatrického vyšetrenia z 11. decembra 2023) a skutočnosťami uvedenými v lekárskom posudku, ohľadom závažnosti zdravotného stavu maloletej dcéry žalobkyne (v konkrétnostiach napr. posudkový lekár konštatoval, že dieťa žalobkyne nemá závažné poruchy orientácie, pritom z psychologického vyšetrenia z10. januára 2024 vyplýva, že je výrazne narušená priestorová orientácia, pohyb po priestore len s pomocou druhej osoby; taktiež posudkový lekár konštatoval, že nemá poruchu jemnej motoriky, hoci zo správy z psychiatrického vyšetrenia z 11. decembra 2023 vyplýva, že viazne jemná motorika; posudkový lekár skonštatoval, že nie sú dokumentované známky agresivity voči sebe či okoliu, pričom však z psychiatrického vyšetrenia z 11. decembra 2023 vyplýva, že sa dokáže hnevať až s prechodom

do afektov zlosti, zahadzuje veci, nemá problém útočiť – kopnúť malého bračeka, taktiež, že sedela v okne...).

51. Správny súd tak zistil zásadné nedostatky lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného: nie je ho možné považovať ani za jednoznačný (keďže poukazuje na lekárske správy s opačným záverom), ani za úplný (keďže sa konkurenciou dvoch odborných záverov nezaoberá, nevenoval sa jednotlivým zdravotným postihnutiam z pohľadu, ktoré má najvyššie percentuálne ohodnotenie, ako ani neodôvodnil určenú mieru funkčnej poruchy a ani možnosť zvýšenia tejto miery o 10 %), a teda takýto posudok nie je možné považovať za presvedčivý a v konečnom dôsledku ani za preskúmateľný. Aplikujúc potom východisko opísané v bode 44 tohto rozsudku, správny súd dospel k záveru, že lekársky posudok žalovaného nespĺňal kritériá, ktorých existenciu je správny súd aj napriek deficitu odbornej - medicínskej erudície schopný posúdiť (pozri k tomu bod 34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 25. marca 2026).

52. V súvislosti s týmito zisteniami správny súd konštatuje, že príslušný posudkový lekár a aj žalovaný boli povinní pri posudzovaní zdravotného stavu maloletej dcéry žalobkyne, respektíve pri vydávaní rozhodnutia, zaoberať sa každou relevantnou lekárskou správou (dôkazom v konaní) a je neakceptovateľné, aby taký relevantný dôkaz ako je lekárska správa a tvrdenia v nich, ktoré môžu mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci, boli prehliadané a tiež aby bol účelovo zdravotný stav zľahčovaný, resp. zdravotné postihnutia prehliadané. V dôsledku uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko z neho nie je zrejmé, aký je skutočný zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne, ktoré je najzávažnejšie zdravotné postihnutie (teda zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením) a aká je skutočná miera funkčnej poruchy maloletej dcéry žalobkyne. Táto skutočnosť má následne vplyv na schopnosť súdu preskúmať, či maloletá dcéra žalobkyne je alebo nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, či sa vo veci mala vykonať aj sociálna posudková činnosť a následne vypracovať komplexný posudok a v konečnom dôsledku, či žalobkyňa splnila podmienky nároku na opatrovateľský príspevok.

53. Uvedené skutočnosti vyplývajúce z lekárskych správ sú pritom v súlade aj s predloženým znaleckým posudkom č. 43/2021 a jeho doplnením č. 63/2021, znalkyne J. A. F., M.. Aj keď žalobkyňa tento posudok nepredložila k svojej novej žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie, je potrebné uviesť, že o uvedenom posudku musel mať žalovaný vedomosť a posudkový spis predchádzajúceho konania si bolo vhodné dať pripojiť k tomuto novému konaniu (vzhľadom na zodpovednosť žalovaného za spoľahlivo zistený skutkový stav veci). Znalecký posudok je jeden z dôkazných prostriedkov, a preto hoci bol staršieho dáta, tento posudok nemožno bez ďalšieho odmietnuť len pre časové hľadisko, a to najmä ak posudkový lekár úradu v posudku zo 7. februára 2024 skonštatoval, že od posledného posúdenia je stav maloletej dcéry žalobkyne bez zmeny. Posudkový lekár ústredia sa vôbec nevyjadril, či došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne od posledného posúdenia, teda či napr. došlo k jeho zlepšeniu (s náležitým odôvodnením), a teda len v takom prípade by už znalecký posudok mohol byť vyhodnotený ako nerelevantný. Pokiaľ sa však zdravotný stav žalobkyne od posledného posúdenia nezmenil, nie je dôvod na uvedený posudok neprihliadať.

54. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny trpiace rovnakými vadami, z dôvodov podľa pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

55. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy oboch stupňov viazané právnym názorom súdu a ich povinnosťou bude opätovne cestou posudkového lekára posúdiť zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne, pričom ten sa v lekárskom posudku komplexne a presvedčivo vysporiada so všetkými objektívnymi lekárskymi nálezmi. Najmä určí, ktorý druh zdravotného postihnutia je rozhodujúci (t.j. s najvyšším percentuálnym ohodnotením), náležite odôvodní mieru funkčnej poruchy v rámci zákonného rozpätia ako aj možnosť (príp. nemožnosť) jej zvýšenia o 10 % a riadne sa vysporiada s odporúčaniami ošetrujúcich lekárov maloletej dcéry žalobkyne, ako aj so závermi znaleckého posudku, pokiaľ dospeje k záveru, že zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne bol nezmenený oproti poslednému posúdeniu. Až na základe takto vypracovaného lekárskeho posudku (a v prípade splnenia podmienok aj komplexného posudku) správne orgány vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnia.

56. Zároveň, pre riadne a správne posúdenie zdravotného stavu maloletej dcéry žalobkyne, bude potrebné spolupracovať s jej ošetrujúcimi lekármi - psychiatričky, psychologičky, príp. pediatričky (v súlade s ), pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu.

57. Podľa vety prvej právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

58. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa , pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).