Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-107-2020.pdf
PDF · 98.18 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/107/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Č. L., H..U.., N.: XX XXX XXX, Ž. XX, X., zastúpený V. I., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, Y. X, L., proti žalovanej: H. G., B.. XX.X.XXXX, J. XX, X., o zaplatenie 125,64 eura s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/103/2016-111 z 3.3.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 84 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 10,47 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 30.1.2015 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 8.6.2016 domáhal od žalovanej 125,64 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že 29.12.2013 uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistná zmluva“), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala splácať ročné poistné 125,64 eura v polročných splátkach po 62,82 eura vždy k 29.12. a 29.6. bežného roka. Nakoľko žalovaná neuhradila poistné do jedného mesiaca odo dňa jeho splatnosti, došlo v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) mesiac po splatnosti celkového poistného (29.12.2014) k ukončeniu poistnej zmluvy ku dňu 28.1.2015. Žalobou sa domáhal zaplatenia 125,64 eura, čo je poistné za jeden rok. Keďže sa žalovaná so splnením svojho záväzku dostala do omeškania, žalobca si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovanou uzavreli 22.10.2013 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Žalovaná sa zaviazala dohodnuté ročné poistné 125,64 eura platiť v polročných splátkach po 62,82 eura, vždy k 29.12. a 29.6. bežného roka. Žalobca listom z 3.2.2015 oznámil žalovanej, že z dôvodu neplatenia poistného došlo v zmysle poistnej zmluvy 28.1.2015 k zániku poistenia a zároveň, že mu v súlade s ustanovením § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z.z. vznikol nárok na poistné až do konca poistného obdobia, t.j. 125,64 eura. Súd prvej inštancie vydal v predmetnej veci dňa 21.9.2016 platobný rozkaz č.k. 8C/103/2016-18, ktorý po podaní odporu s vecným odôvodnením žalovanou zrušil uznesením z 27.12.2016 č.k. 8C/103/2016-23. Žalovaná v odpore proti
platobnému rozkazu uviedla, že má všetky záväzky voči žalobcovi splatené. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na skutočnosť, že žalovaná na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne dôkazy. Uviedol tiež, že poslednú platbu 62,82 eura od žalovanej z poistnej zmluvy eviduje 7.7.2014, ktorou bolo uhradené poistné za obdobie od 29.6.2014 do 29.12.2014, a on si v konaní uplatňuje poistné 125,64 eura za poistné obdobie od 29.12.2014 do 29.12.2015. Na pojednávaní dňa 12.11.2019 žalovaná uviedla, že žalobca s ňou 2.3.2015 uzatvoril ďalšiu poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škody spôsobené tým istým motorovým vozidlom. Mala za to, že nie je možné, aby bol žalobca ochotný uzatvoriť s ňou v marci 2015 ďalšiu poistnú zmluvu, pokiaľ by tá pôvodná zanikla k januáru 2015 pre neplatenie poistného.
4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 a ods. 2, § 53 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 788 ods. 1, § 789 ods. 2, § 795 ods. 1 a § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 4, § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z., § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah založený poistnou zmluvou zo dňa 22.10.2013. Začiatok poistenia bol v zmluve určený na 29.12.2013 s ročným poistným 125,64 eura splatným v polročných splátkach. Žalobca v písomnom podaní z 25.1.2017 spresnil opis skutkového stavu v žalobe tak, že predmetný nárok sa týka dlhu na poistnom za obdobie od 29.12.2014 do 29.12.2015. Podľa súdu obdobie prechádzajúce tvrdenému zániku poistenia k 28.1.2015, od ktorého je odvodený aj uplatnený nárok na príslušenstvo, a teda zániku právneho vzťahu medzi stranami, je rozhodujúce pre právne posúdenie podľa v tom čase účinných noriem. Konštatoval, že žalobca v žalobe cituje ustanovenie § 11 ods. 12 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré bolo v rozhodnom čase v odseku 13 tohto ustanovenia. Za podstatné považoval, že hypotéza tohto ustanovenia predpokladá škodovú udalosť, a pri domnienke, že žalobca toto ustanovenie necitoval bezúčelne, škodovú udalosť, či už na konci roku 2014 alebo v januári 2015, nijakým spôsobom nepreukázal a žalovaná škodovú udalosť v rozhodnom období poprela. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj nárok nezaplatením poistného v priebehu poistného obdobia, v dôsledku čoho poistenie zodpovednosti za škodu zaniklo do jedného mesiaca po splatnosti poistného, má nárok len na pomernú časť poistného, a nie na poistné za celé uvádzané obdobie. Určil, že v danom prípade je pomernou časťou poistného ku dňu, keď poistenie zaniklo, výška poistného zodpovedajúca jednému mesiacu (od 29.12.2014 do 29.1.2015). Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní opakovane tvrdila, že voči žalobcovi nemá žiadny neuhradený dlh a všetky záväzky vyplývajúce z poistnej zmluvy splnila, svoje tvrdenia o úhrade splátok poistného na bankový účet žalobcu nepreukázala. Žalovaná svoju obranu opierala najmä o skutočnosť, že pôvodný poistný vzťah sa len pretransformoval do ďalšieho poistenia, resp. že žalobca by nebol ochotný uzatvoriť s ňou ďalšiu poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú tým istým motorovým vozidlom v prípade, ak by vyhodnotil jej platobnú disciplínu ako zlú. Nakoľko z pripojeného spisu vedenom na tom istom súde pod sp. zn. 7C/38/2016 zistil, že sporové strany 2.3.2015 uzavreli novú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú tým istým motorovým vozidlom č. XXXXXXXXXX, s novým začiatkom poistenia, ktorá obsahuje údaj, že v predchádzajúcom období zanikla poistná zmluva uzatvorená sporovými stranami pre neplatenie poistného, konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno k tvrdeniu o absencii jej záväzkov voči žalobcovi vyplývajúcich z predmetnej zmluvy. Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaná mala riadne uhradené poistné do 29.12.2014, žalobcovi patrí alikvotná časť poistného za dobu do zániku poistenia, v danom prípade za obdobie od 29.12.2014 do 29.1.2015, a to pomerná časť poistného za jeden mesiac predstavujúca jednu dvanástinu ročného poistného 125,64 eura, t.j. 10,47 eura. Nakoľko k zániku poistenia došlo 29.1.2015 a žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala od 30.1.2015 do omeškania, súd jej uložil zaplatiť žalobcovi okrem istiny 10,47 eura aj uplatnený úrok z omeškania 5,05% ročne z tejto sumy od 30.1.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny s príslušenstvom žalobu zamietol ako nedôvodnú.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanoveniami jeho § 262 ods. 1 a ods. 2 podľa pomeru úspechu strán vo veci. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v časti 10,47 eura a žalovaná bola úspešná v časti 115,17 eura, úspech žalobcu je 8% a úspech žalovanej 92%. Celkový úspech žalovanej je 84%, a preto jej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaná.
7. Žalobca podal odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie a súvisiacej časti o náhrade trov konania z dôvodov uvádzaných v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že z listiny označenej ako Zánik poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z dôvodu neplatenia poistného z 3.2.2015, ktorú predložil súdu vyplýva, že došlo k zániku predmetnej poistnej zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a v dôsledku škodovej udalosti v zmysle ustanovenia § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z.z. aj k vzniku jeho nároku na zaplatenie dlžného poistného za celé poistné obdobie, t.j. do 29.12.2015. Uviedol, že žalovaná túto skutočnosť v konaní nerozporovala a mal za to, že na pojednávaní dňa 12.11.2019 ju svojimi vyjadreniami naopak potvrdila, keď uviedla, že žalobca si voči nej v rámci iného súdneho konania uplatňuje regresný nárok zo škodovej udalosti, ktorá sa mala stať v apríli 2015. Napriek tomu, že súd prvej inštancie si k týmto tvrdeniam vyžiadal súdny spis vedený na súde pod sp. zn. 7C/38/2016, v odôvodnení rozsudku neuviedol, aké skutočnosti po oboznámení sa s týmto spisom zistil. Mal za to, že na základe uvedeného je možné dospieť k tomu, že nárok na dlžné poistné za celé poistné obdobie odôvodňoval ustanovením § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z.z., a teda skutočnosťou, že počas obdobia, za ktoré nebolo zaplatené poistné a počas ktorého poskytoval žalovanej poistnú ochranu, došlo ku škodovej udalosti, a nie ustanovením § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z., ako to súd prvej inštancie uviedol v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Namietal, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy škodovú udalosť, aj keď táto bezpochyby vyplynula z listín, ktoré predložil a s ktorými sa súd oboznámil a zároveň túto okolnosť potvrdila, resp. nepoprela ani žalovaná. Na základe uvedeného mal za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto následne podriadil pod neprislúchajúce zákonné ustanovenia o nároku na náhradu poistného len do doby zániku poistenia. Bol toho názoru, že ak by súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, a teda, že v rámci obdobia, kedy žalobca poskytoval poistnú ochranu žalovanej, došlo ku škodovej udalosti, musel by dospieť k záveru, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na poistné za celé poistné obdobie.
8. Žalovaná v odvolaní v stručnosti namietala, že zákonnú poistku žalobcovi riadne uhradila, a preto aj napriek skutočnosti, že explicitne nevymedzila rozsah, v akom rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlasila s povinnosťou, ktorú jej súd uložil.
9. Žiadna zo sporových strán sa k odvolaniu protistrany nevyjadrila.
10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 27.5.2021 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).
11. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k správnym skutkovým záverom, na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán.
12. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
13. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca
od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
14. Podľa ustanovenia § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk (1,66 eura).
15. Podľa ustanovenia § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu na zaplatenie dlžného poistného dospel k správnemu záveru, že pokiaľ žalobca svoj nárok na poistné za celé poistné obdobie odôvodňoval ustanovením § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy, ktoré predpokladá vznik škodovej udalosti v rozhodnom poistnom období, v konaní žiadnu škodovú udalosť v rozhodnom poistnom období nepreukázal. V žalobe okrem citovania predmetného ustanovenia vôbec netvrdil, že k nejakej škodovej udalosti v rozhodnom poistnom období došlo a ohľadom tejto škodovej udalosti neuviedol ani žiadne okolnosti, z ktorých by táto skutočnosť vyplynula. Tieto nie je možné vyvodiť ani z listu žalobcu z 3.2.2015 (č.l. 7), ktorým žalovanej oznámil zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vyzval ju na úhradu dlžného poistného 125,64 eura, nakoľko v tomto liste odkázal len na ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., avšak bez akejkoľvek špecifikácie škodovej udalosti, ktorú toto ustanovenie predpokladá. Napriek tomu, že žalobca nepreukázal svoj nárok na poistné za celé poistné obdobie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že mu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 11 uvedeného zákona patrí nárok na pomernú časť poistného. Nakoľko žalovaná nezaplatila poistné splatné 29.12.2014, poistenie zodpovednosti žalovanej podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. zaniklo uplynutím jedného mesiaca od tohto dňa, t.j. 29.1.2015. Pretože žalobca nepreukázal, že v poistnej zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, má podľa ustanovenia § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na pomernú časť poistného do dňa zániku poistenia, t.j. za obdobie jedného mesiaca, pričom poistné za jeden mesiac v danom prípade je 10,47 eura (ročné poistné 125,64 eura : 12 mesiacov). Keďže sa žalovaná odo dňa nasledujúceho po zániku poistnej zmluvy, t.j. 30.1.2015, dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania 5,05% ročne. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď nárok žalobcu na poistné 10,47 eura s príslušenstvom uznal a vo zvyšnej časti uplatnenej istiny 115,17 eura s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Podľa odvolacieho súdu žalobca a ani žalovaná v odvolaní neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti alebo argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
18. K námietke žalobcu uvádzanej v odvolaní, že z ním predložených listín vyplýva, že v rozhodnom poistnom období došlo ku škodovej udalosti spôsobenej motorovým vozidlom žalovanej, čo potvrdila aj žalovaná, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná na pojednávaní 12.11.2019 uviedla, že v marci 2015 so žalobcom uzatvorili novú poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú tým istým motorovým vozidlom a následne v apríli 2015 spôsobila dopravnú nehodu a z tohto dôvodu si voči nej žalobca uplatňuje regresný nárok v súdnom konaní vedenom na súde pod sp. zn. 7C/38/2016. Z obsahu tohto spisu súd prvej inštancie zistil, a túto okolnosť uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, že sporové strany dňa 2.3.2015 uzavreli pod č. XXXXXXXXXX novú poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú tým istým vozidlom ako bolo uvedené v predmetnej poistnej zmluve, s novým začiatkom poistenia. Preto ak žalobca uplatňovaný nárok na poistné odvodzuje od škodovej udalosti, ku ktorej došlo v apríli 2015 (čo žalovaná potvrdila), odvolací súd má za to, že k tejto došlo počas obdobia platnosti novej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou (č. XXXXXXXXXX) a žalovanému vznikla povinnosť plniť podľa tejto novej zmluvy (čo nakoniec aj urobil) a nie je možné
túto škodovú udalosť dať do súvislosti s predošlou poistnou zmluvou uzatvorenou stranami sporu dňa 29.12.2013. Pokiaľ by žalobca uplatňovaný nárok odvodzoval od inej škodovej udalosti, ku ktorej došlo počas platnosti poistnej zmluvy z 29.12.2013, odvolací súd k tomuto uvádza, že na preukázanie tejto skutočnosti v konaní nenavrhol žiadne dokazovanie. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v sporovom súdnom konaní sa uplatňuje kontradiktórny princíp, v rámci ktorého je dôkazná iniciatíva prejavom aktivity jednotlivých strán. To znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Súd zisťuje skutkový stav na základe vykonania dôkazov, ktoré boli v konaní navrhnuté. Z hľadiska procesnej teórie ide o tzv. prejednaciu zásadu, v rámci ktorej strany zodpovedajú za navrhnutie a predloženie dôkazných prostriedkov vo svoj prospech a za procesné dôsledky vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Preukázanie skutočnosti, s ktorou zákon spája právo žalobcu na poistné až do konca poistného obdobia v zmysle ustanovenia § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy v konaní zaťažovalo žalobcu. Zodpovedanie otázky kedy došlo k zániku poistenia a z neho vyplývajúceho nároku na poistné a výšky dlžného poistného celkom závisia od právneho posúdenia veci, a preto aj v prípade, ak by žalovaná žalobcove závery o týchto otázkach účinne nepoprela, súd prvej inštancie by tieto nemohol od žalobcu prevziať ako nesporné skutkové tvrdenia, nakoľko nie sú otázkami skutkovými, ale právnymi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval námietku žalobcu vznesenú proti záverom súdu prvej inštancie o týchto otázkach za nedôvodnú.
19. Pri posudzovaní námietky žalovanej, že má svoje záväzky voči žalobcovi splnené odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že toto tvrdenie v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nepreukázala. Z obsahu spisu je zrejmé, že na pojednávaní dňa 22.10.2019 požiadala o odročenie pojednávania, aby mohla vyhľadať potvrdenie o úhrade poistného za poistné obdobie od 29.12.2014 do 29.12.2015, čomu súd vyhovel. Do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie a ani k odvolaniu však potvrdenie o úhrade poistného za predmetné poistné obdobie nepredložila. Pokiaľ svoje tvrdenie založila na hypotéze prezentovanej na pojednávaní dňa 12.11.2019, že ak by mala voči žalobcovi neuhradené záväzky, tento by s ňou neuzavrel novú poistnú zmluvu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že toto tvrdenie nepreukázala, nakoľko v novej poistnej zmluve z 2.3.2015 bol potvrdený údaj, že predchádzajúca poistná zmluva zanikla pre neplatenie poistného. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná splnenie záväzkov voči žalobcovi vyplývajúcich z predmetnej poistnej zmluvy nepreukázala, a túto námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú.
20. Keďže odvolací súd nezistil dôvody, ktoré by vyvolávali pochybnosti o zákonnosti postupu súdu prvej inštancie vo veci, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami jeho § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1. S ohľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní v 8% a úspech žalovanej v 92% a celkový úspech žalovanej v konaní 84%, odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v tomto rozsahu.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).