Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-54-2026.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/54/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno pred samosudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom v trestnej veci obvineného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 20. augusta 2026
r o z h o d o l :
obžalovaný A. B. C. XX. XXXX XXXX D. E., trvale bytom D. XX, prechodne bez prihlásenia Iža, Melónový rad 410, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 07. januára 2026 od 11:10 hod.
je vinný, že
najmenej od 25. novembra 2024 do 03. januára 2026 v obci Iža, na ulici Melónový rad, v rodinnom dome číslo 410, v ktorom žil v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, poškodenou F. B. pohybujúcou sa pomocou chodítka, jej pod vplyvom návykových látok alebo v dôsledku vymiznutia ich účinkov, takmer každodenne ubližoval tým spôsobom, že ju oslovoval vulgárnymi slovami a opĺzlo jej nadával, spolu s prianím si jej smrti slovami, aby už „zdochla“, porozbíjal všetky skrine, z ktorých oblečenie nechával rozhádzané v jednotlivých izbách, vybral parkety z podláh izieb, demontoval ovládanie okenných roliet, postupne ničil ďalšie zariadenie domu – kuchynské nože, koberec, vysávač, televízor, práčku, bicykle, zrkadlo, ktoré rozbil, po tom, čo sa v spálni najedol, nechával zašpinené taniere a poháre hodené v posteli, vzápätí na to odmietal zjesť jedlo uvarené poškodenou tvrdením, že poškodená „varí hovno“, po tom čo uprosil poškodenú, aby mu dala peniaze, ktoré mu poškodená následne požičala s tým, aby jej tieto peniaze vrátil, čo následne odmietal popierajúc, že mu vôbec požičala nejaké financie, v čase keď odchádzal z domu, vzbudzoval v poškodenej obavy o neho, po čom ho poškodená nachádzala spať v garáži, v kotolni alebo skrini, do ktorej sa zámerne schovával, aby ho poškodená nevedela nájsť, pritom poškodená mala strach a obavy z jeho nepredvídateľného správania najmä v čase, keď bol viditeľne pod vplyvom návykových látok, a preto po tom, čo bola hospitalizovaná v Nemocnici AGEL Komárno s. r. o., vplyvom vyčerpanosti zo správania obžalovaného voči nej a prežívaných úzkostí, sa odmietala vrátiť naspäť domov k nemu a požiadala o pomoc políciu.
teda
blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to
sa odsudzuje
Podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „prokurátorka“) podala na Okresný súd Komárno dňa 11. júna 2026 obžalobu pod sp. zn. 2Pv 10/26/4401, zo dňa 10. júna 2026, na obvineného A. B. C. XX. XXXX XXXX D. E., trvale bytom D. G. XX, prechodne bez prihlásenia Iža, Melónový rad 410, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 7. januára 2026, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že : „najmenej od 25. novembra 2024 do 03. januára 2026 v obci Iža, na ulici Melónový rad, v rodinnom dome číslo XXX, v ktorom žil v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, poškodenou F. B. pohybujúcou sa pomocou chodítka, jej pod vplyvom návykových látok alebo v dôsledku vymiznutia ich účinkov, takmer každodenne ubližoval tým spôsobom, že ju oslovoval vulgárnymi slovami a opĺzlo jej nadával, spolu s prianím si jej smrti slovami, aby už „zdochla“, porozbíjal všetky skrine, z ktorých oblečenie nechával rozhádzané v jednotlivých izbách, vybral parkety z podláh izieb, demontoval ovládanie okenných roliet, postupne ničil ďalšie zariadenie domu – kuchynské nože, koberec, vysávač, televízor, práčku, bicykle, zrkadlo, ktoré rozbil, po tom, čo sa v spálni najedol, nechával zašpinené taniere a poháre hodené v posteli, vzápätí na to odmietal zjesť jedlo uvarené poškodenou tvrdením, že poškodená „varí hovno“, po tom čo uprosil poškodenú, aby mu dala peniaze, ktoré mu poškodená následne požičala s tým, aby jej tieto peniaze vrátil, čo následne odmietal popierajúc, že mu vôbec požičala nejaké financie, v čase keď odchádzal z domu, vzbudzoval v poškodenej obavy o neho, po čom ho poškodená nachádzala spať v garáži, v kotolni alebo skrini, do ktorej sa zámerne schovával, aby ho poškodená nevedela nájsť, pritom poškodená mala strach a obavy z jeho nepredvídateľného správania najmä v čase, keď bol viditeľne pod vplyvom návykových látok, a preto po tom, čo bola hospitalizovaná v C. B. E. H., vplyvom vyčerpanosti zo správania obvineného voči nej a prežívaných úzkostí, sa odmietala vrátiť naspäť domov k nemu a požiadala o pomoc políciu.“.
Na hlavnom pojednávaní dňa 20. augusta 2026 obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, uvedeného v obžalobe. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátorky, ktorá navrhla prijať jeho vyhlásenie o vine, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a zároveň podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené už v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného, ako aj jeho priznanie, súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného zločinu naplnil obžalovaný aj po
stránke materiálnej (§ 11 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom vo sfére zákonom chráneného záujmu, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou.
Procesným postupom podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd po vyhlásení obžalovaného o vine, vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a uložením ochranného opatrenia. Súd sa oboznámil najmä odpisom z registra trestov, ako aj ďalšími lustráciami, predovšetkým lustráciou v databáze súdov, lustráciou v registri v REGOB, lustráciou v ZVJS a z nich zistil, že obžalovaný má 2 záznamy v registri trestov, z toho jedenkrát za nebezpečné vyhrážanie a krádež ku škode rovnakej poškodenej, pričom bol uznaný vinným trestným rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/81/2020, zo dňa 22.10.2020, s právoplatnosťou dňa 22.10.2020, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov. Nakoľko v skúšobnej dobe neviedol riadny život, nevyhovel uloženým obmedzeniam, preto mu bol výkon uvedeného trestu odňatia slobody nariadený. Následne bol z neho podmienečnej prepustený, pričom skúšobná doba uplynula dňa 16.11.2025 a je potrebné zdôrazniť, že teraz posudzovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe. V ústrednej evidencii priestupkov má dva záznamy, z toho jeden z priestupkov, ktorý spáchal, bol pod vplyvom drog.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Po naplnení vyššie uvedených procesných podmienok a postupov, sa súd pri svojom rozhodovaní v ďalšom zameral už len na určenie druhu trestu a jeho výmery resp. uloženia ochranného opatrenia. V tomto smere súd postupoval predovšetkým v súlade s ustanovením § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, s poukazom na to, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súd zároveň prihliadol na to, že obžalovanému možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výške, ako je to ustanovené v tomto zákone, ďalej na to, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Ďalej na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodenými, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom.
V rámci dokazovania súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona zobral súd v úvahu, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a zároveň podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinný, tým pádom napomáhal aj
súdu, pretože sa nemuselo vykonávať dokazovanie ohľadne viny. Súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona teda, že bol už za takýto trestný čin odsúdený.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona, pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
Základná sadzba trestu odňatia slobody pre posudzovaný trestný čin t.j. zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona je 3 až 8 rokov, obžalovaný však spáchal tento trestný čin opätovne a preto súd aplikovaním citovaného ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu t.j. na 4 roky. Zároveň súd aplikoval aj citované ustanovenie § 39 odsek 5 Trestného zákona a trest odňatia slobody znížil o jednu tretinu pod dolnú hranicu takto ustanovenej trestnej sadzby. Súd týmto spôsobom rozhodol o tzv. mimoriadnom znížení trestu obžalovanému a v konečnom dôsledku obžalovanému vymeral trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 2 (dva) mesiace. Súd vzhľadom na okolnosti prípadu, ale aj vzhľadom na pomery páchateľa, bol toho názoru, že použitie trestnej sadzby so spodnou hranicou 4 roky by bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti, preto postačuje aj trest kratšieho trvania, najmä s poukazom nato, že obžalovaný stabilizoval svoje správanie, oľutoval čo vykonal a jednoznačne speje k náprave, čo preukázal aj svojím postojom počas konania pred súdom. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takých trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu ako aj okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností. V predmetnom trestnom konaní v prípade obžalovaného súd aplikoval citované ustanovenia pri ukladaní trestu, pričom nevyhnutne s poukazom na zabezpečenie ochrany spoločnosti uložil ako trest nepodmienečný.
Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Obžalovaný jednotlivé ataky na poškodenú spáchal pod vplyvom návykových látok, pričom v čase spáchania trestného činu užíval pervitín (skoro denne) a kanabinoidy (sporadicky). Súd obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou s poukazom aj na odporúčania a závery súdnej znalkyne F. A. H. súdnej znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, uvedené v Znaleckého posudku č. 11/2026, zo dňa 14.03.2026, z ktorého vyplýva, že obžalovaný je chorobne závislý od kanabinoidov a psychostimulancií. Zo záverov uvedených v znaleckom posudku taktiež vyplýva, že obžalovaný trpí politoxikomániou a v prípade ak by neabstinoval, ambulantná forma liečenia nie je účinná a znalkyňa ju preto neodporučila. Vzhľadom na tieto skutočnosti, odporučenia znalkyne z odboru psychiatrie, súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou
pri použití § 74 odsek 1 posledná veta, pretože ochranné liečenie uložil podľa § 73 odsek 2 písmeno c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodložil. Uvedená forma ochranného liečenia by mala prispieť k zlepšeniu stavu obžalovaného.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že si poškodená neuplatnila nárok na náhradu škody, súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval.
Poučenie:
Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie (§ 306 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnástich) dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj štátny orgán starostlivosti o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne (§ 345 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 2 Trestného poriadku). Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného (§ 310 odsek 2 Trestného poriadku). Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.