Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sf/7/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXXX/ XX, XXX XX C., zastúpená: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.100957820/2026 zo dňa 27.02.2026, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.04.2026, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.04.2026 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) bola dňa 10.04.2026 doručená správna žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100957820/2026 zo dňa 27.02.2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103366109/2025 zo dňa 20.08.2025 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bola žalobkyni v zmysle ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) určená daň podľa pomôcok v sume XX.XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020.

2. Žalobkyňa zároveň požiadala správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej aj „návrh“) podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), s odôvodnením, že sa nachádza vo finančne nepriaznivej situácii, ktorá jej neumožňuje uhradiť daň v sume XX.XXX,XX Eur vyrubenú rozhodnutím správcu dane. Žalobkyňa uviedla, že dňa 20.03.2026 podala žiadosť o povolenie odkladu platenia dane v zmysle Daňového poriadku. Žalobkyňa sa ako matka stará o dve nezaopatrené deti, o maloletého D. a maloletého A., ktoré sú čiastočne siroty, keďže ich otec zomrel. Žalobkyňa zároveň uviedla, že nepoberá vdovský dôchodok, keďže neboli s otcom maloletých detí v manželskom stave. Žalobkyňa sa toho času pokúša získať prácu, keďže je nezamestnaná, aktuálne nemá žiadny príjem zo závislej činnosti, nie je konateľkou v obchodnej spoločnosti, alebo členkou predsedníctva alebo dozornej rady obchodnej spoločnosti a ani nezastáva žiadnu inú obdobnú funkciu a ako uviedla aktuálne býva u svojich rodičov, ktorí ju významne finančne podporujú. Žalobkyňa zároveň uviedla rozpis mesačných platieb, ktoré podľa žalobkyne osvedčujú jej rozsiahle náklady na vyživovanie seba, ako aj dvoch maloletých detí, pričom poukázala aj na to, že musí vynakladať nemalé finančné prostriedky na zachovanie majetku maloletých detí. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa tvrdí, že úhrada dane v súlade s napadnutým rozhodnutím by jej spôsobila značnú finančnú škodu, keďže aktuálne nedisponuje žiadnym disponibilným zdrojom financií. Žalobkyňa ďalej uviedla, že za maloletého syna uhradila XX.XXX,- Eur, ktoré boli uplatnené v dedičskom konaní po zomrelom otcovi jej detí, pričom do dnešného dňa jej peňažné prostriedky neboli vrátené. Žalobkyňa

zároveň uviedla, že uhradila sumu X.XXX,XX Eur ako daň z pridanej hodnoty, ktorá by sa mala započítať na úhradu dane z pridanej hodnoty, čím podľa žalobkyne mala byť daň z pridanej hodnoty uhradená v rozsahu, ktorý žalobkyňa považuje za správny. Predmetnú sumu X.XXX,XX Eur žalobkyňa mala uhradiť len vďaka pôžičke od otca, čo mala žalobkyňa preukázať prílohou č. 8 „Výpis z účtu Daňového subjektu č. 9612541001 za mesiac december 2024“ (ďalej len „výpis“) (výpis nebol k návrhu priložený – pozn. súdu). Žalobkyňa uviedla, že jej aktuálna daňová povinnosť v zmysle všetkých rozhodnutí správcu dane je v celkovej výške XXX.XXX,XX Eur. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, ako aj rozhodnutiu správcu dane žalobkyňa uviedla, že tieto sú nepreskúmateľné, neodôvodnené, arbitrárne a ako celok právne nesprávne, pričom v samotnom daňovom konaní boli porušené práva žalobkyne, a preto sú tieto rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, ústavne a euro nekonformné.

3. Žalobkyňa zároveň vo vzťahu k osvedčeniu, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, uviedla, že i) fungovanie žalovaného ako štátneho orgánu by priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebolo nijakým spôsobom ohrozené, nakoľko neuhradená daň neovplyvní chod žalovaného, ii) zmysel a účel napadnutého rozhodnutia nebude priznaním odkladného účinku žiadnym spôsobom dotknutý do doby právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, keďže daňovým subjektom je fyzická osoba, iii) priznaním odkladného účinku správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko napadnutým rozhodnutím bola vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, uložená zanedbateľná suma, ktorá však nie je zanedbateľná vo vzťahu k žalobkyni, iv) v konečnom dôsledku, ak by správny súd správnej žalobe nevyhovel a nezrušil by napadnuté rozhodnutie, nebude to mať na verejný záujem žiadny negatívny dopad a žalobkyňa bude musieť rozhodnutie správneho súdu rešpektovať a uhradiť daň, v) napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu správneho súdnictva. Žalobkyňa ďalej uviedla, že záujmy štátu sú chránené, keďže Daňový úrad Bratislava dňa 13.05.2024 vydal rozhodnutia, ktorými zriadil daňové záložné práva k nehnuteľnostiam žalobkyni.

4. Žalobkyňa v návrhu vo vzťahu k osvedčeniu priznania odkladného účinku správnej žaloby odkazuje na rozsiahlu judikatúru, kde žalobkyňa dáva do popredia aj tzv. ústavný princíp proporcionality (test proporcionality) vo vzťahu k preukázaniu hrozby závažnej ujmy, ako aj najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť nadradený formálnym alebo účelovým potrebám správy. Žalobkyňa má za to, že priznaním odkladného účinku správnej žaloby sa dosiahne účel, pre ktorý je predmetný inštitút obsiahnutý v samotnom . Ak nebude priznaný odkladný účinok správnej žalobe, žalobkyňa poukazuje na to, že bude musieť uhradiť XX.XXX,XX Eur, pričom predmetnými finančnými prostriedkami nedisponuje, keďže je spolu so svojimi maloletými deťmi odkázaná na pomoc rodiny. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane za neprimerane kruté ku žalobkyni, ktorá nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, ktorými by mohla uhradiť tak vysokú daň, ktorá však bola podľa žalobkyni určená absolútne nesprávne.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku doručenom správnemu súdu dňa 26.05.2026 uviedol, že žalobkyňou uvádzané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neboli osvedčené dostatočnými dôkazmi, pričom ďalej uviedol, že samotná výška daňovej povinnosti, ktorá bola žalobkyni uložená rozhodnutím správcu dane sama osebe bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobkyne. Vo vzťahu k v návrhu uvádzaným výdavkom, resp. mesačným platbám žalobkyne v spojení s tvrdením, že žalobkyňa je nezamestnaná a bez žiadneho príjmu zo závislej činnosti, žalovaný poukázal na to, že žalobkyni nebol žiadaný odklad platenia dane povolený. Vzhľadom na žalovaným tvrdenú absenciu zákonných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.

II.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , , (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

9. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

III.

11. Predpokladom priznania odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, ktorá musí byť riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty vyplývajúceho z existencie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré, pokiaľ nie je zrušené, sa považuje za zákonné a správne. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe preto musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať podľa alebo b) .

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle . Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, stará sa o dve nezaopatrené deti, je nezamestnaná, bez príjmu zo závislej činnosti, pričom toho času sa snaží získať prácu. Návrh žalobkyne však neobsahuje komplexný prehľad majetkových pomerov žalobkyne, len čiastkové informácie o jej výdavkoch. Žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by jej v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa síce v návrhu uviedla konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzovala dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, avšak tieto svoje tvrdenia neosvedčila žiadnymi listinnými dôkazmi. K tvrdeným majetkovým pomerom, žalobkyňa predložila rozpis mesačných výdavkov. Reálnosť, resp. pravdivosť údajov, uvedených v predmetnom rozpise však neosvedčila žiadnymi listinami, resp. dôkazmi. Pre osvedčenie majetkovej situácie nepostačuje, ak žalobkyňa uvedie prostý výpočet svojich výdavkov, resp. záväzkov (pasíva), ale

je nutné, aby označila aj svoje aktíva (napr. vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí, osobné motorové vozidlo, stav finančných prostriedkov na účtoch, pohľadávky a pod.). Z návrhu teda nie je zrejmá celková majetková situácia žalobkyne. Len samotné konštatovanie o aktuálnej nepriaznivej životnej situácii žalobkyne a aktuálnym nedisponovaním finančnými prostriedkami na úhradu dane vyrubenej správcom dane, samé osebe neosvedčuje existenciu dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa teda neosvedčila skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by jej v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Tvrdiť a osvedčiť daný predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinná žalobkyňa, ktorá sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutých rozhodnutí. Žalobkyňa existenciu závažnej ujmy podložila všeobecným konštatovaním, ktoré nie je verifikované predložením žiadnych dokladov o skutočnej situácii žalobkyne a samé osebe nie je spôsobilé osvedčiť hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v alebo písm. b) formuláciou o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením alebo b) . Preto je potrebné, aby navrhovateľ odkladného účinku správnej žalobe jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

15. Správny súd zdôrazňuje, že samotné tvrdenie o hrozbe vzniku závažnej ujmy, bez jeho náležitého osvedčenia, nepostačuje na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Povinnosť tvrdenia a povinnosť osvedčenia pritom zaťažuje žalobcu, ktorý musí v návrhu uviesť konkrétne skutočnosti a zároveň ich existenciu hodnoverne osvedčiť tak, aby správny súd mohol preskúmať existenciu hroziacej ujmy.

16. Pokiaľ žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že orgán verejnej správy pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, tieto skutočnosti správny súd preskúmava až pri rozhodovaní o zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, teda až pri posudzovaní dôvodnosti samotnej správnej žaloby v rozhodnutí vo veci samej. Pri posudzovaní a rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako osobitnej fáze správneho súdneho procesu správny súd preskúmava len to, či sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby, , resp. či nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe môžu nastať zákonom formulované hrozby a či tieto skutočnosti žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil a aspoň osvedčil konkrétnymi skutkovými tvrdeniami. Preskúmaním týchto skutočností by správny súd totiž už vo fáze rozhodovania o odkladnom účinku správnej žaloby prejudikoval rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe (tzn. rozhodnutie vo veci samej) a súčasne by tým aj prekročil predmet konania o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo oddialenie núteného výkonu vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu alebo iných právnych následkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, resp. závažnou ujmou na životnom prostredí, prípadne iným vážnym nenapraviteľným následkom. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením alebo b) a len samotné zhoršenie finančnej situácie žalobkyne ako bezprostredný následok existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane

o vyrubení rozdielu dane nepredstavuje mimoriadnu okolnosť odôvodňujúcu zásah do právnych účinkov a následkov správnou žalobou napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

18. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám (a tejto povinnosti účastníka konania nijako nezbavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe). Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá (čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti), potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, čo v návrhu žalobkyne absentuje.

19. Pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby „správny súd využil svoje zákonné oprávnenie, a aby rozhodol o priznaní odkladného účinku správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia aj bez predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného, a to s poukazom na v spojení s (v nadväznosti na prednosť aplikácie ochrany verejného záujmu a ochrany zákonnosti podľa )“, správny súd poukazuje na to, že je povinný v zmysle doručiť správnu žalobu, súčasťou ktorej je návrh na odkladný účinok správnej žalobe žalovanému a umožniť mu sa k týmto vyjadriť. Následne v zmysle je správny súd povinný o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby rozhodnúť do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného.

20. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neosvedčila priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom bližšie nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby stanovené v , musia byť splnené kumulatívne. 21. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol. Súd však zároveň uvádza, že zamietnutie návrhu na priznanie odkladného účinku netvorí prekážku rozhodnutej veci a takýto návrh je možné podať aj opakovane.

22. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).