Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-37-2026.pdf
PDF · 73.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/37/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci vedenej proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v A. A., trvale bytom mesto A. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 9PP/4/2026 zo dňa 31. marca 2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09. júna 2026 v Trenčíne jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2026 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. 9PP/4/2026 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek 1 Trestného poriadku návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že u odsúdeného nie sú dôsledne a kumulatívne splnené všetky tri zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení po výsluchu odsúdeného v prítomnosti prokurátora) podal odsúdený sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol, že okresný súd nedostatočne posúdil všetky okolnosti týkajúce sa podmienečného prepustenia, pričom pri posúdení materiálnych podmienok nezohľadnil jeho aktuálne celkové správanie vo výkone trestu a možnosť zaradenia sa do spoločnosti. Čo sa týka spávania odsúdeného vo výkone trestu, odsúdený vo svojej sťažnosti deklaroval, že je síce pravdou, že adaptácia na väzenské prostredie mu trvala dlhšie, avšak postupom času si odsúdený začal plniť svoje povinnosti vo všetkých oblastiach, pokyny a nariadenia dodržiava a s ostatnými odsúdenými nažíva bezproblémovo. Odsúdený uviedol, že čo sa týka hodnotenia jeho osoby ústavom, tento účelovo dával do popredia "staré hriechy", teda to, čo sa stalo v minulosti, v období po jeho nástupe do výkonu trestu odňatia slobody, pričom súčasný stav jeho správania nehodnotil. Odsúdený ďalej uviedol, že sa nemôže stotožniť s tým, že bod edukácia neplní, pretože ho podľa jeho názoru plní a súčasne aj bod aktivity vo voľnom čase a vzťahy s vonkajším svetom podľa ústavu plní. Aj keď má odsúdený výhrady voči vypracovanému hodnoteniu jeho osoby ústavom, tak aj z tohto hodnotenia je zrejmé, že vo všetkých oblastiach v poslednom období, cca jeden rok dozadu, plní stanovené kritéria. Má teda za to, že sa polepšil a možno od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život, pričom uviedol, že ho mrzí jeho trestná činnosť, za ktorú si teraz vykonáva trest odňatia slobody a v budúcnosti sa už trestnej činnosti nedopustí. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený uviedol, že by si v prvom rade našiel ubytovanie v ubytovni v A. A., hneď potom by si hľadal vhodné zamestnanie,
zaevidoval sa na príslušnom úrade práce, nepožíval by alkoholické nápoje, prihlásil by sa na ochranné protialkoholické liečenie a v prípade, že by mu súd nariadil dohľad probačného a mediačného úradníka, tomuto dohľadu by sa riadne podrobil a dodržal by súdom uložené povinnosti alebo obmedzenia. Záverom odsúdený navrhol, aby krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, s určením primeranej skúšobnej doby, s nariadením probačného dohľadu nad ním v primeranej dobe a s uložením primeraných obmedzení a povinností.
Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 22. mája 2026, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 09. júna 2026 podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.
Krajský súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na vykonanie ktorého boli splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.
V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu dňa 21. septembra 2025 a zároveň rovnako dôvodne vyhodnotil, že ďalšie dve materiálne podmienky, ktoré sú rovnako ako formálna podmienka nevyhnutným predpokladom na zákonné rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu s určením primeranej skúšobnej doby, dôsledne u odsúdeného splnené nie sú.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je skutočne mimoriadny procesný inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.
Aj podľa názoru krajského súdu možno u odsúdeného splnenie oboch materiálnych podmienok konštatovať nanajvýš iba v čiastočnej forme. Ako vyplýva z obsahu predloženého písomného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, aktuálne možno konštatovať, že program zaobchádzania odsúdený neplní v celom požadovanom rozsahu, a to najmä z dôvodu opakujúcich sa porušení svojich povinností a taktiež čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti. Počas výkonu trestu došlo u odsúdeného k viacerým porušeniam dodržiavania ústavného poriadku, pričom možno konštatovať, že viacero týchto previnení má pôvod skôr v impulzívnej povahe odsúdeného, čo sa viackrát prejavilo v jeho nevhodnom správaní sa najmä voči iným spoluodsúdeným, vulgárne sa vyjadroval aj v prítomnosti príslušníkov, či sa dokonca vyhrážal napadnutím policajta, čo je naozaj závažným porušením, za čo bol opakovane disciplinárne riešený. Odsúdený síce uviedol, že za posledných 7 mesiacov sa jeho správanie stabilizovalo a porušení ďalších zákonných a interných predpisov sa nedopustil, avšak celkový počet negatívnych poznatkov v správaní a vystupovaní odsúdeného považuje
krajský súd za vysoký, a teda nie je možné konštatovať polepšenie odsúdeného v prostredí výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodnou skutočnosťou je však aj to, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, pričom krajský súd negatívne hodnotí postoj odsúdeného k trestnej činnosti najmä z dôvodu, že odsúdený trestnú činnosť racionalizuje, snaží sa zľahčovať situáciu, pričom odsúdený trestné činy krádeže nepopiera, avšak svoje konanie a požívanie alkoholu zdôvodňuje tak, že bol v partií ľudí, ktorí popíjali. Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto „jeho postoj“ nemôže byť prejavom polepšenia sa, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody dostatočne nepripúšťa. Krajský súd ma za to, že kritický postoj k spáchaniu trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe čoho možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest, ktorý doposiaľ vykonal, má naňho prevýchovný vplyv. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že síce možno pozitívne hodnotiť, že odsúdený udržiava kontakt so svojou starou matkou a rovnako prezentuje svoj záujem mať legálny príjem, zamestnať sa a podstúpiť ochranné protialkoholické liečenie, avšak tieto skutočnosti nie sú dostatočné na elimináciu rizika recidívy v jeho prípade. Ďalej je nutné poukázať na to, že aj resocializačná prognóza odsúdeného bola ústavom na výkon trestu vyhodnotená ako nepriaznivá, a to na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Odsúdený tak spôsobom svojho života nepreukázal, že je schopný na slobode viesť riadny život. Nebol schopný rešpektovať v minulosti zákon, a to ani po opakovanom uložení príslušných trestných sankcií, kedy mu bola daná opakovaná možnosť napraviť sa, poučiť sa a preukázať, že je schopný žiť riadnym spôsobom života. Krajský súd preto rovnako nemá dôvod očakávať, že v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by to bolo inak a viedol by riadny život. Jeho prepustením by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Krajský súd pri tom prihliadal aj na povahu spáchanej trestnej činnosti, za ktorú si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody. Záverom krajský súd konštatuje, že jeho náprava doposiaľ dovŕšená nie je a je nutné v nej pokračovať v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožňuje.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodnú sťažnosť odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.