Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sas-26-2024.pdf
PDF · 138.97 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sas/26/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 42497 - 2/2024 – BA zo dňa 02. 10. 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec prvostupňovým rozhodnutím č. 7169 - 13/2024 – LC zo dňa 30. 07. 2024 rozhodla tak, že žalobkyni ako zamestnancovi zamestnávateľa Súkromná základná škola, E. F. X, G., IČO : 45 024 057 (ďalej len „súkromná základná škola“) povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti nezaniklo 10. 04. 2024, ale zaniklo dňa 31. 10. 2023. Na odôvodnenie Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec uviedla, že na základe vyjadrenia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky zo dňa 01. 07. 2024 bola súkromná základná škola vyradená zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky k 31. 10. 2023, a teda nemôžu existovať ani jej súčasti, ktorými boli elokované pracoviská a výdajná školská jedáleň. Podľa Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, súkromná základná škola zanikla 31. 10. 2023. Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec skonštatovala, že šetrením bolo zistené, že právny nástupca vyradenej súkromnej základnej školy neexistuje. V ďalšom odkázala na § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právnická osoba zaniká, resp. stráca právnu subjektivitu dňom jej zániku, resp. dňom jej výmazu z registra s poukazom na § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súkromná základná škola bola oprávnená vystupovať ako zamestnávateľ na účely zákona o sociálnom poistení do 31. 10.
2023, t.j. do dňa zániku právnej subjektivity. Napriek uvedenému súkromná základná škola po vyradení zo siete škôl a školských zariadení a strate právnej subjektivity naďalej vystupovala ako zamestnávateľ na účely zákona o sociálnom poistení až do 10. 04. 2024, t.j. predkladala výkazy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, oznamovala vznik a zánik povinného sociálneho poistenia zamestnancov. Súkromná základná škola, ako zamestnávateľ žalobkyne, prihlásil žalobkyňu do registra poistencov ako zamestnanca v zmysle § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 01. 02. 2022 a odhlásil ju z registra poistencov dňom 10. 04. 2024. Pracovnoprávny vzťah ako dvojstranný právny úkon trvá za podmienky existencie zamestnávateľa a zamestnanca ako takého, teda trvá iba dovtedy, kým existuje zamestnanec aj zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec na záver uviedla, že zánikom súkromnej základnej školy bez právneho nástupcu dňa 31. 10. 2023 zanikol zamestnávateľ, a teda nemôže byť po tomto dátume nositeľom práv a povinností a vystupovať ako účastník právnych vzťahov. Nakoľko po 31. 10. 2023 nebola splnená jedna z podmienok postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia, t.j. existencia právneho vzťahu, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti žalobkyni zaniklo dňa 31. 10. 2023.
2. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom v znení jeho doplnenia rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmavaným napadnutým rozhodnutím č. 42497 - 2/2024 – BA zo dňa 02. 10. 2024 tak, že odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Na odôvodnenie žalovaná opätovne poukázala na právoplatné vyradenie súkromnej základnej školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky v dôsledku čoho nemôžu existovať ani jeho súčasti, t.j. elokované pracoviská a výdajná školská jedáleň, keďže tieto neboli právnickými osobami a boli viazané na existenciu súkromnej základnej školy - zamestnávateľa. Po vyradení školy zo siete škôl spomenuté súčasti nemohli mať zamestnancov. Výkon funkcie riaditeľky súkromnej základnej školy zanikol dňa 31. 10. 2023 a po tomto dátume neexistovala osoba oprávnená rozhodnúť o prijatí žiakov presunom do tejto školy, resp. jej elokovaného pracoviska. Zo zákona o štátnej správe v školstve vyplýva, že po vyradení školy zo siete škôl, nemôže takáto škola poskytovať výchovu a vzdelávanie. Vyradením súkromnej základnej školy zo siete škôl nemohol zamestnávateľ prideľovať zamestnankyni
- žalobkyni prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalobkyňa nemohla pre zamestnávateľa vykonávať závislú prácu podľa pracovnej zmluvy. Uvedené malo za následok, že došlo k zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyni. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedla, že skutočnosť, že si zriaďovateľ zamestnávateľa po vyradení zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky nesplnil zákonnú povinnosť a nezrušil zamestnávateľa, nemá za následok, že by žalobkyni trvalo povinné sociálne poistenie po dátume 31. 10. 2023. Ak organizácia z dôvodu rozhodnutia orgánu verejnej moci nemôže vykonávať predmet činnosti, pre ktorý bola zriadená, nemôže ani zamestnávať zamestnancov, ktorí by mali v náplni práce zrušený predmet činnosti, bez ohľadu na to, kedy Štatistický úrad Slovenskej republiky zrušil súkromnej základnej škole identifikačné číslo organizácie. Žalovaná tiež uviedla, že v čase podania Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, ktorým bola žalobkyňa zo strany zamestnávateľa odhlásená z povinného sociálneho poistenia dňom 10. 04. 2024, neboli zo strany Sociálnej poisťovne zistené pochybenia, a preto bol predmetný registračný list akceptovaný. Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec listom č. 700 - 22110021724 - GC01/24 zo dňa 12. 04. 2024 oznámila súkromnej základnej škole ukončenie jej registrácie ako zamestnávateľa v registri zamestnávateľov s tým, že súkromnej základnej škole oznámila, že v prípade, ak sa preukáže, že ukončenie jej registrácie bolo realizované na základe nesprávne poskytnutých údajov, toto oznámenie sa stáva bezpredmetným. Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec po zaslaní predmetného listu následne zistila také skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv na správnosť odhlásenia zamestnancov súkromnej základnej školy ako zamestnávateľa, a teda aj na ukončenie registrácie v registri zamestnávateľov. Vzhľadom na uvedené sa predmetné oznámenie stalo bezpredmetným. Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia u žalobkyni dňa 10. 04. 2024 sa stal vzhľadom na zistené skutočnosti sporným, a preto došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení. Žalovaná zotrvala na správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 07. 10. 2024.
Správna žaloba
3. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (03. 12. 2024) na Správny súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhala, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej
a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Po uvedení chronológie administratívneho konania namietala, že ako účastníčka administratívneho konania Sociálnej poisťovne, pobočka nepodala žiadnu žiadosť, na základe ktorej by orgán verejnej správy prvého stupňa disponoval zákonným právom začať konanie v zmysle § 184 zákona o sociálnom poistení. Súčasne namietala absenciu uvedenia zákonného ustanovenia, z ktorého mala vyplynúť právomoc Sociálnej poisťovni, pobočka rozhodnúť o tom, kedy žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V ďalšom odkazovala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, uviedla citáciu D. H. C. C. I., J., pričom jej žalobná argumentácia smerovala ďalej k námietke absencie zákonného oprávnenia rozhodnúť zo strany Sociálnej poisťovne, pobočky o tom, kedy zamestnávateľ - súkromná základná škola, zanikol (bol zrušený). K zániku právneho vzťahu medzi zamestnávateľom (súkromnou základnou školou) a žalobkyňou ako zamestnankyňou došlo skončením pracovnoprávneho vzťahu, a to dňa 10. 04. 2024, kedy zaniklo i povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v zmysle § 20 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení. Vo vzťahu k údaju o zániku súkromnej základnej školy dňom 31. 10. 2023 uvedenom v Registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, žalobkyňa uviedla, že tento spravuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý nie je subjektom majúcim oprávnenie rozhodnúť o zrušení zamestnávateľa, pričom zápisy v registri právnických osôb sú výlučne deklaratórne. Žalobkyňa namietala i s poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 177/2004 z 18. 11. 2004, že k zisteniu skutkového stavu bez dôvodných pochybností v súlade s § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nedošlo. Podľa žalobkyne nedošlo k zrušeniu súkromnej základnej školy ako zamestnávateľa zákonným spôsobom a táto skutočnosť nebola pobočkou Sociálnej poisťovne preukázaná. Ďalej poukazovala na vládny návrh zákona č. materiálu: 33261/2024, schválený uznesením č. 493 z 21. 08. 2024 na 45. schôdzi vlády Slovenskej republiky s tým, že predmetným návrhom zákona bol dotknutý aj zákon o štátnej správe v školstve, a to vložením nového odseku 4 do ustanovenia § 17 zákona o štátnej správe v školstve, v zmysle ktorého sa vyradením školy alebo školského zariadenia zo siete zároveň vyraďujú aj všetky organizačné zložky, súčasti a elokované pracoviská príslušnej školy alebo príslušného školského zariadenia. Predmetným návrhom zákona bol dotknutý aj § 23 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve, a to pripojením lehoty 30 dní, v rámci, ktorej má zriaďovateľ v súlade s rozhodnutím ministerstva o vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete rozhodnúť o jej zrušení. S poukazom na predmetnú novelizáciu zákona o štátnej správe v školstve žalobkyňa skonštatovala, že došlo „iba“ k vyradeniu školy, avšak nie k zrušeniu zamestnávateľa. Motívom doplnenia lehoty na zrušenie školy po jej vyradení zo siete škôl a školských zariadení na základe rozhodnutia ministerstva bola práve „skúsenosť“ ministerstva so zamestnávateľom žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že v čase vyradenia súkromnej základnej školy platná právna úprava, t.j. ust. § 23 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve, neustanovovalo lehotu na zrušenie školy pre zriaďovateľa. Vyradenie školy zo siete škôl rozhodnutím ministerstva, ktoré bolo napadnuté na súde a zrušenie školy sú dve odlišné procesné postupy s rôznymi právnymi následkami. Žalobkyňa zotrvala na závere, že súkromná základná škola - zamestnávateľ nikdy nebol zriaďovateľom, ktorým je fyzická osoba s oprávnením podnikať p. K. K., I. G. XX, XXX XX I. G., IČO: 44 954 751, zrušený a pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a žalobkyňou trval do 10. 04. 2024. Zamestnávateľ predkladal pobočke Sociálnej poisťovne výkazy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, oznamoval vznik a zánik povinného sociálneho poistenia zamestnancov, a to až do dňa 10. 04. 2024. Z dôvodu, že nedošlo k zrušeniu školy, nemohlo dôjsť ani k zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne, keďže pracovnoprávny vzťah skončil dňom 10. 04. 2024, o čom svedčí aj oznámenie o ukončení registrácie zamestnávateľa v registri zamestnávateľov. Žalobkyňa tiež označila odkaz Sociálnej poisťovne, pobočky v prvostupňovom rozhodnutí na Občiansky zákonník za nerelevantný, keďže zákon o štátnej správe v školstve je vo vzťahu k zrušovanie škôl právnym predpisom lex specialis, a teda jedná sa o nesprávnu aplikáciu práva.
Vyjadrenie žalovanej
4. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 04. 02. 2025 uviedla, že ku dňu 31. 10. 2023 došlo k vyradeniu súkromnej základnej školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, pričom túto skutočnosť žalobkyňa nenamietala. Právo poskytovať vzdelávanie a výchovu majú len tie školy, ktoré sú zaradené do siete. V zmysle § 23 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve sa škola alebo školské zariadenie po vyradení zo siete zruší. Z uvedeného plynie povinnosť zriaďovateľa, aby po vyradení školy urobil kroky potrebné k jej zrušeniu. Od 01. 01. 2025 došlo
k novelizácii zákona o štátnej správe v školstve, pričom predmetná novela nič nemení na skutočnosti, že zriaďovateľ bol povinný školu zrušiť aj pred nadobudnutím jej účinnosti a predmetná novela len určuje lehotu, v ktorej je tak povinný od 01. 01. 2025 urobiť. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí nepopiera, že k zrušeniu školy nedošlo, avšak bez ohľadu na to, či bola škola po vyradení zrušená alebo nie, má za to, že jej vyradením zo siete škôl došlo k zániku práva poskytovať vzdelávanie a výchovu, t.j. k zániku účelu, na ktorý bola škola zriadená. V takom prípade má žalovaná za to, že nemohol byť naplnený obsah pracovnej zmluvy žalobkyne, keďže škola ani elokované pracoviská a výdajňa školskej jedálne, nemohli vykonávať činnosť, na ktorú boli zriadené. Vyradením školy zaniklo právo školy poskytovať výchovu a vzdelávanie, a teda aj právo zamestnancov školy túto prácu vykonávať a dosahovať z nej príjem. Odvolávať sa na formálnu existenciu pracovnej zmluvy, ktorá nebola vypovedaná, resp. pracovný pomer nebol skončený dohodou, i napriek tomu, že škola stratila právo na výkon svojej činnosti, je v rozpore so samotným obsahom a účelom zákona o sociálnom poistení. Podľa žalovanej prvostupňové rozhodnutie obsahovalo vo výroku uvedenie zákonného ustanovenia na základe, ktorého sa rozhodlo, a to síce na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec o ukončení registrácie zamestnávateľa v registri zamestnávateľov, žalovaná uviedla, že predmetné oznámenie sa stane bezpredmetným, ak sa preukáže, že ukončenie registrácie bolo realizované na základe nesprávnych údajov. Pobočky Sociálnej poisťovne vykonávajú registrácie zamestnávateľov, zamestnancov, ale aj iných poistencov na základe registračných úkonov zo strany povinných subjektov. Ak dôjde k odhláseniu posledného zamestnanca zamestnávateľa, ktorý je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa je následne povinná v zmysle § 226 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ukončiť registráciu zamestnávateľa. Zamestnávateľ nie je povinný pri prihlásení a odhlásení svojich zamestnancov predkladať pracovné zmluvy, ktoré by preukazovali existenciu trvania pracovnoprávnych vzťahov. Žalovaná zotrvala na zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Replika žalobkyne
5. Žalobkyňa v replike zo dňa 28. 02. 2025 zopakovala, že súkromná základná škola vyradením zo siete škôl nezanikla, čo má potvrdzovať uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o začatí konkurzného konania č.k. 2K 17/2024-45. Právnu subjektivitu môže zrušiť len zriaďovateľ, ktorý tak nespravil, a to z dôvodu, že nebolo možné zabezpečiť súlad s rozhodnutím o vyradení školy k 31. 10. 2023. Strata práva poskytovať vzdelávanie je prekážka na strane zamestnávateľa a ten je povinný dať zamestnancovi inú prácu, čo aj urobil. Elokované pracovisko v Rimavskej Sobote a ani výdajňa školskej stravy neboli vo výrokovej časti rozhodnutia o vyradení školy uvedené, preto mali právo ďalšieho fungovania. Uvedené potvrdzuje aj novela školského zákona, kde ministerstvo školstva upravuje zánik elokovaných pracovísk v prípade vyradenia inej časti subjektu. Žalobkyňa uviedla, že zamestnávateľ jej poskytol prácu zodpovedajúcu jej pracovnej náplni, ktorá trvala až do času, kým sa nezistilo, že bolo vymazané identifikačné číslo organizácie so spätným dátumom.
Duplika žalovanej
6. Žalovaná v duplike zo dňa 25. 03. 2025 uviedla, že pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na novelu k zákonu č. 596/2003 Z.z. zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) je potrebné poukázať na zákaz retroaktivity právnych noriem Slovenskej republike. V čase rozhodovania neboli ustanovenia novely zákona č. 596/2003 Z.z. platné a účinné. Žalovaná ďalej doplnila, že má zato, že i napriek skutočnosti, že s účinnosťou od 01. 01. 2025 zákonodarca vyslovene ustanovil, že vyradením školy zo siete škôl sa vyraďujú aj organizačné zložky a elokované pracoviská, neznamená sama o sebe, že takéto následky vyradenia školy nespôsobovalo aj pred novelou predmetného zákona. Tvrdenie, že elokované pracovisko alebo organizačná zložka školy môže naďalej vykonávať svoju činnosť, pričom došlo k vyradeniu školy zo siete škôl, odporuje logike. Z § 20 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovanej ako i prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že školu možno zriadiť ako jednu právnickú osobu s viacerými organizačnými zložkami, ktorými je spojenie akejkoľvek kombinácie materskej školy, základnej školy, strednej školy alebo školského zariadenia. Organizačné zložky takto zriadenej spojenej školy však nie sú právnické osoby. Elokované pracovisko je priamo naviazané na existenciu školy a na jej zápis v sieti škôl. Žalovaná poukázala na list Štátnej školskej inšpekcie z 17. 05. 2024, v ktorom bolo konštatované, že elokované pracovisko
v Rimavskej Sobote, ako súčasť vyradenej súkromnej základnej školy, nebolo oprávnené poskytovať výchovu a vzdelávanie. Skutočnosť, či zamestnávateľ pokračoval v činnosti na elokovanom pracovisku a prideľoval ďalej prácu svojím zamestnancom, a teda aj žalobkyni, aj napriek tomu, že podľa vyjadrení kompetentných orgánov na to nebol oprávnený, nie je podľa žalovanej pre posúdenie správností napadnutého rozhodnutia právne relevantné. Žalovaná sa i naďalej pridržiavala právneho názoru uvedenom v napadnutom rozhodnutí.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
7. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní dňa 09. 06. 2026 napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
8. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
9. Žalobkyňa sa na nariadenom pojednávaní pridŕžala všetkých skutočností a právnej argumentácie uvedenej v správnej žalobe, ako aj v replike. K veci uviedla, že dostávala výplatné pásky a mzdu, a teda vychádzala z toho, že pokiaľ sú za ňu odvádzané odvody, tak je zamestnaná. Poukázala na dohodu o skončení pracovného pomeru k 10. 04. 2024 v dôsledku čoho mala za to, že jej pracovný pomer skončil k tomuto dňu a k tomuto dňu prestala chodiť do práce. Ďalej upresnila žalobný návrh ohľadom označenia orgánu verejnej správy prvého stupňa tak, že navrhla aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 7169 - 13/2024 – LC zo dňa 30. 07. 2024. Nárok na náhradu trov konania si neuplatnila.
10. Poverená zástupkyňa žalovanej na nariadenom pojednávaní poukázala na právoplatné rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vyradení súkromnej základnej školy zo siete škôl k 31. 10. 2023 s tým, že zriaďovateľ mal zákonnú povinnosť vyradiť školu ku tomuto dátumu a doteraz si túto povinnosť nesplnil, pričom naďalej posielal mesačné výkazy až do odhlásenia posledného zamestnanca k 10. 04. 2024. Ďalej uviedla, že zamestnávateľ neplatil odvody do Sociálnej poisťovne a v súčasnej dobe Sociálna poisťovňa eviduje nedoplatok voči uvedenému zamestnávateľovi – súkromnej základnej škole cca vo výške 240 000,- €. Bolo podaných 7 trestných oznámení v zmysle § 277 a 278 Trestného zákona pre trestný čin nezaplatenie a neodvedenie dane a poistného. Sociálna poisťovňa ukončila súkromnú základnú školu ako zamestnávateľa v registri zamestnávateľov odhlásením posledného zamestnanca v súlade s rozhodnutím ministerstva školstva ku dňu 31. 10. 2023. Napokon poverená zástupkyňa žalovaného navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnila.
11. Podľa § 4 ods. 1 predvetie zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) poskytnutého
z prostriedkov sociálneho fondu. (poznámka 5) odkazuje na: § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).
13. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) príjmami zo závislej činnosti sú a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
14. Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobkyne dňom 31. 10. 2023 namiesto dňom 10. 04. 2024. Správny súd uvádza, že do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. V zmysle § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je konanie vo veciach sociálneho poistenia dávkové a nedávkové. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je predmetom nedávkového konania okrem iného aj rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa nedávkové konanie začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu správny súd konštatuje, že predmetná žalobná námietka nedostatku právomoci pobočky Sociálnej poisťovne na začatie administratívneho konania je nedôvodná, keďže pobočke Sociálnej poisťovne svedčí zákonné oprávnenie začať nedávkové konanie z vlastného podnetu, ktorým je i konanie o zániku sociálneho poistenia, v sporných prípadoch. Súčasne správny súd dodáva, že z prvostupňového rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vyplýva odkaz na príslušné ustanovenie zákona o sociálnom poistení (§ 178 ods. 1 písm. a) cit. zák.), v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec ako orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodovala a z ktorého odvíjala svoju právomoc.
17. Správny súd konštatuje, že sporným v posudzovanej veci je to, či vyradenie zamestnávateľa - súkromnej základnej školy k 31. 10. 2023 zo siete škôl na základe právoplatného rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je skutočnosťou zakladajúcou zánik pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne v dôsledku čoho jej podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zaniklo k tomuto dňu povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.
18. Správny súd zistil a uvedené nebolo v posudzovanom prípade ani sporné, že medzi žalobkyňou a zamestnávateľom - súkromnou základnou školou došlo k založeniu pracovného pomeru pracovnou zmluvou zo dňa 20. 01. 2022 s miestom výkonu práce Súkromná základná škola v Lučenci, Gemerská cesta 1. Pracovná zmluva je najbežnejším právnym úkonom, na základe ktorého vzniká podľa § 41 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZP“) pracovný pomer. Jedná sa o dvojstranný právny úkon spočívajúci v súhlasnom prejave vôle zamestnanca (v posudzovanom prípade žalobkyne) a zamestnávateľa uzatvoriť pracovný pomer. Bolo rovnako nesporné, že súkromná základná škola (zamestnávateľ žalobkyne) prihlásila žalobkyňu do registra poistencov ako zamestnanca v zmysle § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 01. 02. 2022, t.j. od vzniku pracovného pomeru.
19. Správny súd uvádza, že z dikcie ust. § 20 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení vyplýva, že predmetné ustanovenie viaže zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca na deň zániku právneho vzťahu, ktorý zakladá u zamestnanca právo na príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ktorým je s odkazom na § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov i príjem z pracovnoprávneho vzťahu.
20. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je i dohoda o ukončení pracovného pomeru k 10. 04. 2024 z dôvodu, že sa zrušuje zamestnávateľ (§ 63 ods. 1 písm. a) bod 1 ZP). Vo všeobecnosti môže byť pracovný pomer skončený na základe pracovnoprávneho úkonu alebo v dôsledku udalosti, resp. na základe zákona (§ 59 ods. 5 ZP). Udalosť ako spôsob skončenia pracovného pomeru spočíva v uplynutí dojednanej doby trvania pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú, v smrti zamestnanca, v smrti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, či vo fikcii rozviazania pracovného pomeru dohodou (napr. § 78 ods. 3 ZP). Zvláštna právna situácia nastáva u zamestnancov právnickej osoby, ktorá zanikla (výmazom z obchodného alebo iného registra alebo iným zákonom stanoveným spôsobom) bez toho, aby práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli na nástupníckeho zamestnávateľa. Zákonník práce túto udalosť výslovne neoznačuje za spôsob skončenia pracovného pomeru (§ 59 ZP). Na druhej strane je zrejmé, že právnická osoba nie je po svojom zániku spôsobilá vystupovať ako zamestnávateľ a vykonávať práva alebo plniť povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru.
21. V zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o štátnej správe v školstve školu alebo školské zariadenie môže zriadiť iná právnická osoba alebo fyzická osoba. V posudzovanom prípade zriaďovateľom súkromnej základnej školy bola fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, a to p. K. K., XXX XX I. G. XX, IČO: 44 954 751. Zriaďovacou listinou dochádza k zriadeniu školy alebo školského zariadenia. Podmienkou pre vydanie zriaďovacej listiny je zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete (§ 22 ods. 1 cit. zák.). V zmysle § 23 ods. 1 a 2 zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia sa škola alebo školské zariadenie zruší po jeho vyradení zo siete s tým, že školu alebo školské zariadenie zruší zriaďovateľ v súlade s rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vyradení zo siete. Pri zrušení školy alebo školského zariadenia je teda podmienkou vyradenie školy zo siete. K zrušeniu školy alebo školského zariadenia pristupuje určitý úkon, resp. akt, z ktorého vyplýva vôľa zriaďovateľa zrušiť školu alebo školské zariadenie. K zrušeniu školy alebo školského zariadenia musí dôjsť v súlade s rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete, pričom uvedené znamená, že deň zrušenia školy alebo školského zariadenia musí byť totožný s dňom, ku ktorému sa škola alebo školské zariadenie vyraďuje zo siete podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, keďže i s poukazom na § 22 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve zriaďovateľ v zriaďovacej listine a v dodatku k zriaďovacej listine uvádza údaje zhodné s údajmi uvedenými v právoplatnom rozhodnutí o zaradení do siete, právoplatnom rozhodnutí o zmene v sieti, právoplatnom rozhodnutí o vyradení zo siete alebo v potvrdení podľa § 18 ods. 5 cit. zák.
22. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2023/P10815:7-A2101 zo dňa 21. 08. 2023 právoplatne rozhodlo o vyradení súkromnej základnej školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky na základe návrhu hlavnej školskej inšpektorky k 31. 10. 2023 z dôvodu, že zo strany účastníka konania, t.j. fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie podnikať, p. K. K., XXX XX I. G. XX, IČO: 44 954 751 (zriaďovateľ), ako i zo strany riaditeľky školy došlo k mareniu výkonu školskej inšpekcie podľa § 13 ods. 19 písm. c) zákona o štátnej správe v školstve, čo je podľa § 13 ods. 16 písm. d) zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia závažným nedostatkom a dôvodom na vyradenie súkromnej základnej školy zo siete. Správny súd z obsahu administratívneho spisu, a to z odpovede Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na žiadosť žalovaného o poskytnutie informácií č. 2024/11363:2-C2101 zo dňa 22. 04. 2024 zistil, že rozhodnutie o vyradení súkromnej základnej školy k 31. 10. 2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 09. 2023. Správny súd z výpisu zo Štatistického registra organizácii, ktorý bol vytvorený dňa 01. 10. 2024 a ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu ďalej zistil i to, že súkromná základná škola vznikla dňa 01. 09. 2006 a zanikla dňa 31. 10. 2023.
23. Podľa § 15 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve je sieťou zoznam škôl a školských zariadení, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie, pričom túto spravuje Ministerstvo školstva
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (§ 15 ods. 1 a 2 cit. zák.). Význam siete spočíva v tom, že oblasť školstva je štátom regulovaná práve prostredníctvom siete. Za školy a školské zariadenia sa považujú tie inštitúcie, ktoré sú zaradené do siete, nakoľko tieto majú právo uskutočňovať výchovu a vzdelávanie. Štát kontroluje, či práva a povinnosti uložené školám a školským zariadeniam tieto plnia v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom štátna regulácia sa najvýraznejšie prejavuje v možnosti vyradiť školu alebo školské zariadenie zo siete škôl a školských zariadení aj proti ich vôli alebo proti vôli zriaďovateľa. Uvedené nastalo i v posudzovanom prípade kedy právoplatným rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2023/10815: 7 - A2101 zo dňa 21. 08. 2023 došlo k vyradeniu súkromnej základnej školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky na základe návrhu hlavnej školskej inšpektorky, a to k 31. 10. 2023. Právo podať žiadosť o vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete je priznávaná nielen samotnému zriaďovateľovi školy alebo školského zariadenia, ale aj kontrolným orgánom, napr. i v rámci výkonu školskej inšpekcie. Školu alebo školské zariadenie možno vyradiť k akémukoľvek dátumu, v danom prípade sa tak stalo k 31. 10. 2023. Správny súd konštatuje, že vo všeobecnosti proces zriaďovania škôl a školských zariadení sa odlišuje od procesu zriaďovania a vzniku iných právnických osôb v tom, že v prípade škôl a školských zariadení sa vyžaduje najprv zaradenie do siete, ktoré možno ponímať ako zápis do príslušného registra a až následne sa môže škola zriadiť. A contrario vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete, v posudzovanom prípade v dôsledku regulácie (kontroly) zo strany štátu, možno ponímať ako výmaz z príslušného registra, a to zo siete škôl a školských zariadení, a teda za zánik školy, resp. školského zariadenia.
24. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že absentuje akt zrušenia súkromnej základnej školy, správny súd má za to, že vyradenie súkromnej základnej školy zo siete škôl na základe právoplatného rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia kontrolných mechanizmov - výkonu školskej inšpekcie je potrebné chápať ako výmaz súkromnej základnej školy z príslušného registra, a teda zánik súkromnej základnej školy spojený so zánikom jej existencie bez právneho nástupcu. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, a to z vyjadrenia zriaďovateľa v rámci úradného záznamu z osobného jednania č. 3212 - 26/2024 – LC Z 12. 06. 2024, že právny nástupca súkromnej základnej školy po dátume 31. 10. 2023 neexistuje. Zánikom súkromnej základnej školy jej vyradením zo siete škôl, ktorý možno ponímať za výmaz z príslušného registra, zaniká hmotnoprávna, ale i procesnoprávna spôsobilosť súkromnej základnej školy. V záujme právnej istoty zamestnancov je potom potrebné dovodiť, že zánikom zamestnávateľa
- súkromnej základnej školy, končia tiež pracovnoprávne pomery jeho zamestnancov, ibaže by došlo k prechodu práv a povinností z tohto pracovnoprávneho vzťahu na právneho nástupcu, čo sa v danom posudzovanom prípade preukázateľne nestalo. Napriek skutočnosti, že ZP výslovne predmetnú udalosť neoznačuje za spôsob skončenia pracovného pomeru, z vyššie uvedených skutočností je možné dovodiť, že pracovný pomer žalobkyne v dôsledku vyradenia súkromnej základnej školy zo siete škôl k 31. 10. 2023 (t.j. výmazu z príslušného registra k 31. 10. 2023) skončil, a teda k 31. 10. 2023 zaniklo a jej povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.
25. Správny súd nespochybňuje, že v danom prípade si fyzická osoba s oprávnením na podnikanie - L. (H. K.) nesplnil svoju povinnosť zrušiť súkromnú základnú školu. Správny súd však za podstatné považuje to, že úkon, ktorým sa ruší škola alebo školské zariadenie musí byť vždy v súlade s rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete, čo znamená, že deň zrušenia súkromnej základnej školy by musel byť v zrušovacom akte zriaďovateľa vždy totožný s dňom, ku ktorému sa súkromná základná škola vyradila zo siete škôl podľa predmetného rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, t.j. musel by byť totožný s dňom 31. 10. 2023 (§ 22 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve). Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že úkon, ktorým by zriaďovateľ pristúpil k zrušeniu súkromnej základnej školy má výlučne deklaratórny charakter, nakoľko by musel deklarovať zrušenie súkromnej základnej školy k totožnému dňu k akému bola táto súkromná základná škola vyradená zo siete, t.j. ku dňu 31. 10. 2023 a k tomuto dňu by došlo i k zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobkyne ako zamestnankyne súkromnej základnej školy. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, či súkromná základná škola bola evidovaná v registri odvádzateľov poistného vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnávateľ i po dátume 31. 10. 2023, a to až do 10. 04. 2024. Poverená zástupkyňa žalovanej na nariadenom pojednávaní napokon skonštatovala, že Sociálna poisťovňa v zmysle zistených skutočností, ktoré boli preukázané v priebehu konania na prvostupňovom ako aj druhostupňovom
orgáne Sociálnej poisťovne ukončila zamestnávateľa v registri zamestnávateľov k 31. 10. 2023, t.j. k dátumu vyradenia súkromnej základnej školy zo siete. Tiež uviedla, že pokiaľ súkromná základná škola odviedla za zamestnancov nejaké odvody po dátume 31. 10. 2023, tak predmetné peňažné prostriedky boli započítané na poistné za najstaršie neuhradené obdobie za konkrétneho zamestnávateľa. Hoci žalobkyňa právoplatné vyradenie súkromnej základnej školy zo siete škôl nespôsobila, je možné konštatovať, že pokiaľ vykonávala pre súkromnú základnú školu závislú prácu i po 31. 10. 2023, t.j. po jej výmaze z registra škôl, môže ísť o faktický výkon zamestnania, na ukončenie, ktorého nie je potrebný právny úkon (t.j. ani dohoda o ukončení pracovného pomeru) a ukončuje sa neprideľovaním práce a prípadné nároky z neho je možné usporiadať z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody, ak sú splnené zodpovednostné predpoklady. Uvedené však nie je predmetom tohto správneho súdneho konania.
26. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v rozhodnutí Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nedošlo k vyradeniu zo siete vo väzbe na elokované pracoviská súkromnej základnej školy, správny súd považuje predmetnú žalobnú námietku za nedôvodnú. Správny súd má za to, že nakoľko bola súkromná základná škola právoplatne príslušným rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyradená zo siete škôl, ktoré je nutné považovať za výmaz z príslušného zdrojového registra vedeného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, nemôžu existovať ani jej súčasti, ktorými boli elokované pracoviská. Tieto neboli právnickými osobami a boli teda viazané na existenciu súkromnej základnej školy. Elokované pracovisko sa zriaďuje vždy ako súčasť školy alebo školského zariadenia, ktoré je právnickou osobou.
27. Poukaz žalobkyne na vládny návrh zákona č. materiálu M./XXXX, ktorý mal byť schválený na 45. schôdzi vlády SR je irelevantný. Podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. V čase vydania napadnutého rozhodnutia dňa 02. 10. 2024 bola právna úprava taká, že školu alebo školské zariadenie zruší zriaďovateľ v súlade s rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vyradení zo siete (§ 23 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve). Napriek skutočnosti, že v ustanovení § 23 ods. 2 zákona o štátnej správe školstve nie je stanovená presná lehota, v ktorej má zriaďovateľ zrušiť školu, uvedené neznamená, že možno aprobovať protiprávne konanie zriaďovateľa p. K. v posudzovanom prípade, ktorý nepristúpil k vydaniu aktu o zrušení súkromnej základnej školy k dátumu 31. 10. 2023. Podľa správneho súdu by opačný výklad ad absurdum znamenal, že by bolo ponechané na vôli zriaďovateľa v akom časovom horizonte dospeje k prijatiu aktu o zrušení školy, či školského zariadenia samotný zriaďovateľ, čím by zriaďovateľ mohol prolongovať existenciu samotnej školy alebo školského zariadenia bez ohľadu na to, či došlo k ingerencii zo strany štátu a k vyradeniu školy zo siete škôl. Uvedené podľa správneho súdu nebolo úmyslom zákonodarcu, keďže v ust. § 22 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve jasne uviedol, že zriaďovateľ v zriaďovacej listine a v dodatku k zriaďovacej listine uvádza údaje zhodné s údajmi uvedenými v právoplatnom rozhodnutí o vyradení zo siete, z čoho je zrejmé, že v posudzovanom prípade pokiaľ by došlo zo strany zriaďovateľa k splneniu povinností prijať akt o zrušení školy, zrušenie súkromnej základnej školy by muselo byť datované výlučne k dátumu 31. 10. 2023, kedy došlo k právoplatnému vyradeniu súkromnej základnej školy Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo siete škôl.
28. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v replike na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K 17/2024-45 zo dňa 29. 11. 2024 vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok súkromnej základnej školy, správny súd uvádza, že závermi Okresného súdu Banská Bystrica nie je vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej viazaný, keďže sa nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
29. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal, a to z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nepatrí náhrada trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, avšak správny súd aplikujúc ustanovenie § 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať
od žalobkyne, aby žalovanej uhradila vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním a žalovaná si ani náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym z súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d) SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.